Anonym: O uhorských baniach, koľko ich je celkovo a kde sa nachádzajú (Banská Štiavnica, Kremnica)

Anonym 26.4.2026 14:22

Týchto je spolu sedem a ležia 2 až 35 míľ cesty od rezidenčného mesta Viedeň, a to: Banská Štiavnica (Schemnitz), Kremnica (Cremnitz), Banská Bystrica (Neusohl), Ľubietová (Liebetten), Pukanec (Buckans), Banská Belá (Dichlen) a Nová Baňa (Königsberg). O každej z nich podá podrobnejšiu správu nasledujúci text.

Prinášame vám preklad časti (str. 110 - 200) knihy Neu-Außgefertigtes Probier-Büchlein od anonymného autora z roku 1706.

...

O banskoštiavnickej Windšachte alebo Horná Bieber štôlňa / hlavný banský závod.

Tento závod sa nachádza približne pol míle cesty od Banskej Štiavnice (Schemnitz) a je tu najvýznamnejším. Tu som sa na Jozefovej šachte (Josepher-Schacht) nechal spustiť zlanením do hĺbky asi 120 siah, potom som po rebríkoch zostúpil 13 siah až na takzvanú 5. chodbu. Odtiaľ som išiel na sever smerom k čelbe (ktorá je obsadená 3 nájomnými haviarmi a zadaná v úkole za 6 grajciarov za 1 siahu). Neďaleko odtiaľ vedie do podložia chodba v dĺžke asi 22 siah, ktorá má byť prerazená 1 a pol siahy pod Jozefovou šachtou. Odtiaľ som sa vrátil späť na juh, tiež po 5. chodbe, kde prerazila voda a vteká do čelby. Tá je takisto obsadená 3 nájomnými haviarmi, ktorých odmena sa líši podľa druhu horniny.

Odtiaľto som išiel dole na 6. chodbu (alebo chodbicu a popri ručných čerpacích strojoch až k prepadlisku alebo dedičnej hĺbke). Pri razení chodieb (alebo „Kürren“, ako to zvyknú nazývať) je v jednej partii („Kürre“) vždy 6 osôb, z ktorých 2 majú rannú, 2 poludňajšiu a 2 nočnú zmenu. Takýchto partií je tam 23, no ďalších, ktoré pracujú v čelbách, je asi 37. (Jedna „Kürre“ predstavuje úsek dlhý približne pol siahy). Hlavná žila je tu mocná 2½ siahy a jej sklon je od západu na východ. Odmena haviarov v týchto partiách sa však týždenne mení – páni ťažiari ju zvyšujú alebo znižujú podľa obsahu striebra v rude, takže o nej nemožno uviesť nič isté. Ručné čerpacie stroje sú zariadenia, ktorými sa voda dvíha až po chodbu Lichy, pretože nemajú k dispozícii povrchovú vodu na pohon. V tomto závode je ich asi 27 dvojitých a pri každom je 8 mužov: 4 muži, ktorí skutočne ťahajú, a 4, ktorí ich vždy po 2 hodinách striedajú. Mzda jedného z nich je 5 grajciarov za 4 hodiny. Tieto ručné čerpacie stroje pozostávajú z kolesa s obvodom asi 2 siahy, po ktorom obieha železná reťaz. Na nej je zavesených 7 malých kožených mechov, každý dlhý pol lakťa, ktoré dole pomocou valca naberajú vodu a vytláčajú ju do pripojených rúr až k ďalšiemu stroju. Jeden stroj je od druhého vzdialený 3 siahy. Z vyššie spomínanej chodby Lichy potom vodu vyťahujú na povrch kone pomocou na to postavených čerpacích gápľov, a následne odvádzajú až do dedičnej štôlne. Deje sa tak cez 9, 10, niekedy len 8 sústav čerpadiel. V celom závode je však v súčasnosti 115 sústav. Týždenné náklady na údržbu ich častí, okrem ručných strojov, predstavujú 121 uhorských zlatých a 20 grajciarov a mzda dozorcov strojov 152 uhorských zlatých a 22 uhorských denárov/grošov. Jeden dozorca strojov má týždenne 2 uhorské zlaté a strojný stiger 3 ríšske toliare. K nim sú pridaní ešte 4 pomocníci, z ktorých každý má týždenne 3 uhorské zlaté a 10 uhorských denárov/grošov. Robotníkov pri strojoch je asi 26 mužov a 864 ťahačov.

Potom som sa pomocou vrátkov zviezol opäť na chodbu Lichy (ako ju zvyknú nazývať) pod Karlovou šachtou (Caroler Schacht), odtiaľ v tej istej šachte na šachtu Sephfer a von na povrch. V tomto hlavnom banskom závode sa inak nachádzajú rôzne šachty, ako: Jozefova (Josepher), Karolova (Caroler), Leopoldova (Leopolder), Špitálska (Spittaler), Ferdinandova (Ferdinandus), Eleonóra (Eleonora), nová a stará Windšachta (neu- und alter Windschacht), Vodná (Wasser) a Vŕbová šachta (Weiden Schacht). Z nich sú však prvé štyri najvýznamnejšie a majú 7 čerpacích gápľov. Jozefova šachta má 2, každý s 24 koňmi a zmena trvá 4 hodiny. Karolova šachta má tiež 2, každý takisto zapriahnutý 24 koňmi, zmena je ako pri prvej. Pri Leopoldovej šachte je len jeden gápeľ s dvojitou sústavou čerpadiel, zapriahnutý 4 koňmi, zmena trvá 4 hodiny. Špitálska šachta má opäť 2 podobné gáple, každý s 18 koňmi, zmena takisto trvá 4 hodiny. Ťažných gápľov však má:

  • Po prvé, Jozefova šachta 2, zmena trvá 8 hodín, každý je zapriahnutý 8 koňmi. Musia ťažiť hlušinu z hĺbky 133 siah a za jednu zmenu vyťažiť 53 náplní alebo vriec.
  • Po druhé, Karolova šachta, ktorá je vo všetkom rovnaká.
  • Po tretie, Leopoldova šachta, tam sú tiež 2 ťažné gáple, každý so 4 koňmi. Musia ťažiť z chodby Pirocher z hĺbky asi 78 siah až na povrch, a to 70 vriec za jednu zmenu.
  • Po štvrté, Špitálska šachta, je vo všetkom rovnaká ako Leopoldova.
  • Ferdinandova šachta: tu sú 2 ťažné gáple, každý zapriahnutý 6 koňmi, každá zmena trvá 4 hodiny. Musia ťažiť z hĺbky 129 siah a za jednu zmenu vyťažiť 50 vriec.
  • Po šieste, ostatných 5 posledne menovaných šácht nemá ani čerpacie, ani ťažné gáple, ale sú to staré opustené šachty.

Týždenné banské náklady v súčasnosti predstavujú: 15 centov loja, cent za 13 toliarov; 16 až 20 koží, jedna za 4 toliare; 12 centov železa, cent za 4 toliare; pol centa ocele, cent za 8 toliarov; 3 centy pušného prachu, cent za 24 toliarov; na 1 pár koní v čerpacom gápli týždenne 6 toliarov a 16 grošov; lano, cent za 8 toliarov. Úradníkmi v tomto závode sú: 1 šafár, 1 materiálový pisár, 1 felčiar, 4 banskí dozorcovia (Uberreuther), 6 dozorcov (Huthleuthe). Títo sú čiastočne nepriamo podriadení tunajšiemu pánovi vyberačovi, ako aj priamo ostatnému ctenému ťažiarstvu. Nájomných haviarov je asi 360 mužov; ťahači pri strojoch, strojní stigeri a dozorcovia strojov, ako už bolo spomenuté vyššie.

O cisárskych a ťažiarskych hutiach v Banskej Štiavnici (Schemnitz)

Týchto hút je sedem a sú postavené celkom blízko seba. Tri z nich patria Jeho Cisárskemu Veličenstvu, ostatné štyri pánom ťažiarom. Každá je vybavená len dvomi tzv. krivými pecami (ktoré sa síce nepodobajú na freiberský typ) a jednou odháňacou pecou, pretože vodné zdroje tu nie sú príliš veľké. Pri každej hute sa nachádza jedno koleso na vrchný náhon s priemerom 12 až 15 lakťov spolu s hriadeľom. Tu sa však tavia a zhodnocujú tie rudy, ktoré pochádzajú z Vindšachty (Wind-Schacht), a to nasledovne: Po prvé, v pondelok o 3. hodine sa po príprave pece spustí tavenie a vsadí sa 70 až 80 centov nepraženej triedenej rudy (tu sa totiž vôbec nepraží). K tomu sa pridávajú prísady podľa toho, aká je ruda ťažko taviteľná: 60 až 70 centov železnej rudy, ktorej jeden voz kupujú od tunajších baní za 2 uhorské zlaté a 10 fenigov, hoci nie každá je na to vhodná; ďalej 8, 9 až 10 centov kremnickej zliatiny (o ktorej bude reč nižšie pri kremnických hutách). Občas si tu vyrábajú aj vlastnú zliatinu z čistého pyritu, ktorý tiež zabezpečuje dobrú tekutosť; za jeden voz sa tu platí 3 uhorské zlaté a 60 až 80 uhorských fenigov. Takisto sa pridáva 6 až 7 centov čerstvého olova, a ak je tavenie ťažké, 12, 15 až 18 centov olovenej hlinky a nistejového odpadu (tieto posledné sa však pridávajú najprv do predpecia v určitom množstve, keď je téglik úplne naplnený kamienkom a trochou olova, a potom sa to premieša, a to tak pri tavení rudy, ako aj trosky). Z toho sa získa 8, 9 až 10 centov surového olova (diela). Keď je ruda úplne pretavená, dýza sa upchá a predpecie, z ktorého sa odobralo surové olovo, sa opäť vyspraví mourom (nemajú stanovený presný čas na odpich ako u nás, ale keďže tunajšie rudy dávajú veľa kamienka, odpichujú o to častejšie). Kým toto robia, medzitým sa trosky z tavenia rudy opäť vezmú do vsádzky, a to 12 barnov trosky (jeden barn sa rovná 4 centom), k tomu 8 centov medeného kamienka alebo v jeho nedostatku rovnaké množstvo pyritu a olova získaného z rudy. V ťažiarskych hutách niekedy na toto tavenie trosky pridávajú aj 8 až 10 centov štiavnického šlichu, pretože nie je až taký bohatý. Táto práca trvá od stredy do piatka alebo soboty, potom sa pec vypáli.

Potom sa v 3 až 5 dávkach postupne nasadí 50 centov získaného surového olova na odháňaciu nistej a odháňa sa (pretože v niektorých hutách je len malá odháňacia nistej so železným klobúkom). Získaný záblesk má zvyčajne 100 až 110 mariek. Na prípravu nisteje sa inak používa popol, hlina a piesok. Štvrtina jednotky popola stojí 1 uhorský zlatý.

Inak je tu potrebné poznamenať, že skúšobný cent je takisto rozdelený na 120 funtov, rovnako ako veľký cent. Na druhej strane sa v tejto hute pripočítava k dobru nadváha kvôli vlhkosti: na 1 cent rudy alebo šlichu je to 15 funtov, avšak pri triedenej rude sú to len 2 funty a pri šlichu dokonca viac ako spomínaných 15 funtov na cent.

Goslarské (Goslarisches) olovo stojí 9 rýnskych zlatých, poľské 13 a pol rýnskeho zlatého, villachské (Viellacher) 9 a pol rýnskeho zlatého. Väčšinou tu používajú goslarské.

Nakoniec, pri jednej peci sú vždy 4 osoby: 1 tavič, 1 pomocník, 1 predák a behač trosky. Tavič má týždennú mzdu dva uhorské zlaté, predák 1 uhorský zlatý a 20 fenigov. Náklad dreveného uhlia, ktorý unesie jeden kôň, stojí pri tejto hute 6 grajciarov. A nad všetkými hutami sú ustanovení úradníci, pri každej z nich je hutný pisár (ktorý sa musí rozumieť skúšobníctvu a vsádzkovaniu), merač rudy a uhlia atď.

O cisárskej separačnej hute v Banskej Štiavnici

Nachádza sa v tamojšom Komorskom dvore a tam sa pomocou kyseliny dusičnej (Aqua Fort.) oddeľuje zlato a striebro. Na tento účel je postavených 6 separačných pecí, z ktorých 4 sa používajú na destiláciu kyseliny dusičnej s obsahom striebra a 2 na rozpúšťanie. Každá pec je 6 lakťov dlhá, 1½ lakťa široká a 2 lakte vysoká. V jednej peci je 12 pieskových kaplniek. V dvoch z nich sa potom oddeľuje zlato, a to nasledovne: Najprv sa do banky vloží 10 hrivien zrnitého rýdzeho striebra (ktoré sa tu v neďalekých hutách páli tromi miestnymi tavičmi striebra na rýdzosť 15 lótov, 3 kvintlíky a 3 fenigy, alebo aj len na 3 kvintlíky), na to sa postupne naleje 7 až 8 žajdlíkov kyseliny dusičnej, najprv trochu slabej, potom o niečo silnejšej a nakoniec úplne silnej, a tak sa to za mierneho tepla, aby sklenené nádoby nepraskli, rozpúšťa (slabá separačná voda je tá, ktorá sa predestiluje pri rozpúšťaní, silnejšia je tá, ktorá sa získa zo striebra (☾ je alchymistický symbol pre striebro), a najsilnejšia je tá, ktorá je čerstvo vypálená). Striebro, ktoré sa usadí pri destilácii kyseliny dusičnej, sa opäť taví a leguje s meďou, aby dosiahlo rýdzosť 15 lótov. Dôvodom, prečo sa striebro opäť leguje s meďou na lótovú rýdzosť, je (ako hovoria) presnosť vo vyúčtovaní. Potom sa takto posiela do mincovne v Kremnici (Cremniß). Zlato dostávajú páni ťažiari naspäť v naturáliách, alebo sa im za hrivnu rýdzeho zlata (ktoré má 23 karátov a 9 grénov) platí 65½ dukáta, či už pochádza z baní s nádejnou alebo prebytkovou ťažbou. Za hrivnu rýdzeho striebra im však Jeho cisárske Veličenstvo neplatí viac ako 8 ríšskych toliarov v prípade baní s nádejnou ťažbou, avšak po odrátaní odmeny za separáciu je to 8 ríšskych toliarov mínus 8 grajciarov. V prípade baní s prebytkovou ťažbou je to však 6 ríšskych toliarov a 8 grajciarov po odrátaní odmeny za separáciu, alebo dokonca len 5 ríšskych toliarov a 9½ grajciara. Keď bane veľmi prosperujú, odpočíta sa im ešte z každých 100 hrivien namiesto desiatku (čo je toľko ako dvadsiatina). Pánom ťažiarom sa má zlato aj striebro v rovnakej hmotnosti a rýdzosti, v akej ho oboje dodali, opäť vydať a zaplatiť. Hrivna rýdzeho striebra (totiž 15-lótového) tu inak ani u zlatníkov nestojí v nespracovanom stave viac ako 8 ríšskych toliarov. Podľa uhorskej váhy má cent 120 funtov (viedenský 100 funtov). Potom, aby získali striebro späť z kyseliny dusičnej bez jej veľkého poškodenia, destilujú kyselinu späť (v tamojších 4 peciach), ako bolo spomenuté vyššie. Striebro sa tak usadí uprostred banky a predestilovaná kyselina v druhej banke, ktorá ešte obsahuje účinnú látku (Spiritus), sa opäť použije na ďalšiu separáciu. Tá druhá časť, ktorá je bez účinnej látky a prechádza do vedľajšej banky, sa využíva ako predloha pri pálení separačnej vody. A keď je striebro, ktoré bolo v kyseline dusičnej, od nej úplne oddelené, taví sa spolu so sklenenými bankami, ktoré boli predtým nadrobno rozbité. Z toho sa však usadí troska, ktorá sa odstraňuje. Potom sa toto striebro (ak bolo predtým, ako je uvedené vyššie, legované na 15 lótov) odlieva do foriem, z ktorých do jednej vojde približne 60 až 80 hrivien, a tak sa dodáva do kremnickej mincovne.

Inak sa v tejto separačnej hute týždenne spracovalo až 3000 hrivien, v súčasnosti (in statu præsenti) však, keď voda v baniach tak prevládla, sa týždenne neseparuje viac ako 1000 hrivien. Separácia hrivny tu stojí 8 grajciarov. Čo sa týka nákladov na pálenie V. (pravdepodobne vitriolu), Jeho cisárskemu Veličenstvu nevyjde kanva na viac ako 12 grošov. Vitriol sa sem dodáva z Kremnice (Cremnitz), cent za 3 ríšske toliare a 9 fenigov, niekedy aj za 4 ríšske toliare a 4 groše, to je však tá posledná, najdrahšia cena. Liadok však prichádza zo Švábska (Schwaben), za 20 ríšskych toliarov. Postup pri pálení kyseliny dusičnej (Aqua Fort.) je nasledujúci: Páli sa tam dvakrát týždenne v 2 peciach (inak sú tam na to k dispozícii 3 pece, každá 6 lakťov dlhá, 2 lakte vysoká a 1½ lakťa široká). Vždy vezmú 2 diely vitriolu a 1 diel liadku do železnej nádoby, z ktorej sa dá predestilovať asi 12 žajdlíkov, a tak na jednu pec pripadá skôr 10 nádob. Pri každej železnej nádobe je destilačná banka, v ktorej je ponechaná malá dierka, aby sklenené nádoby nepraskli. Predtým, ako však do nej vložia spomínaný liadok, rozpustia ho osobitne a očistia z neho soľ.

Aj keď sa potom vitriol (používajú väčšinou biely vitriol) a liadok vložia do železnej nádoby, pridajú k tomu trochu mydla. Tým sa zabráni peneniu týchto dvoch minerálov, ktoré by inak znehodnotilo kyselinu dusičnú. Keď je nakoniec táto separačná voda vypálená, usadí sa na dne železnej nádoby červenkastý tvrdý piesok, ktorý už na nič neslúži a odváža sa preč.

O banských prevádzkach Hoff-Leuthen a Wendisch-Leuthen

Tam som sfáral po štôlni k prvému pracovisku, kde sa začalo s razením. Pozostávalo z rudy vhodnej na drvenie a z náletovej červenozlatej rudy s mocnosťou dve siahy a s obsahom striebra 10 až 30 lótov. Inak sa na tejto prevádzke nachádza gápeľ, ktorým sa na povrch vyťahuje iba hlušina, no rudy sa vyvážajú von dedičnou štôlňou. Následne v Slovenskej Ľupči (Wendisch-Leuthen) som fáral dnu ústím dedičnej štôlne a v starých banských dielach smerom nahor až po strednú štôlňu, kde sa razí chodba smerom k ležiacim slepým šachtám, v ktorých sa majú nachádzať rudy s obsahom 80 až 100 lótov. Odtiaľ do priestoru s výdrevou (ako to zvyknú nazývať), kde len nedávno došlo k závalu. Tamojšie žily sú mocné pol siahy, s obsahom 10, 20 až 60 lótov, a tunajšie žily sa takisto vyvážajú von dedičnou štôlňou. Pri tejto prevádzke sa inak nenachádza žiadna šachta. Potom som sa vrátil späť a vyfáral von ústím hornej štôlne. Rudy vyťažené na povrch z týchto oboch prevádzok sa sčasti preberajú, sčasti drvia a prebraná ruda sa potom dodáva do ich vlastných hút. Ich prísadami pri tavení sú železná ruda a pyrit.

O cisárskom kremnickom banskom podniku na ťažbu zlata

Tento banský závod sa nachádza približne pol míle od mesta Kremnica (Cremnitz) a ja som sa tam na šachte Rudolf (Rudolphi Schacht) nechal spustiť na lane pomocou vedľa stojaceho vodného gápľa, ktorý bol na tento účel postavený. Je zvislá až po dedičnú štôlňu 110 siah a táto šachta stojí v pevnej hornine. Potom som po štôlni prešiel asi 200 siah k šachte sv. Anny (St. Annen), ktorá slúži na čerpanie a ťažbu, a odtiaľ som po rebríkoch zostúpil až do podúrovňového hĺbenia pod dedičnou štôlňou (Erbteuffe), ktoré je vyhĺbené do hĺbky 75 siah v miernom sklone. Žily sú tam v súčasnosti veľmi chudobné a pokračuje sa v ďalšom razení. Každé 2 siahy odoberajú vzorky, aby zistili, či sa niečo neobjaví. Na povrchu je však táto šachta vybavená 2 vodnými gápľami a 2 čerpacími zariadeniami. Čerpacie zariadenia stoja asi 60 siah od šachty a sú pomocou 2 kľukových hriadeľov a na ne zavesených poľných tiahel, spolu s predlohovým hriadeľom a vodiacimi ramenami, nasmerované ponad šachtu. Do najväčšej hĺbky vedú z povrchu 4 šachtové tiahlá, každé s 15 súpravami čerpadiel, a to 8 vysokozdvižnými a 7 nískozdvižnými; vysokozdvižné majú 8 siah a nískozdvižné 7 siah. Z nich sú 3 šachtové tiahlá v skutočnosti v prevádzke a jedno sa drží v rezerve pre prípad, že by sa na ostatných vyskytla porucha alebo by bolo potrebné vymeniť tesnenia. Tesnenia sa vymieňajú takmer každé 4 dni a na piesty sa vždy nasadzujú 3 kusy kože (každý zošitý z 3 nových a 2 starých koží). Piestové rúry majú priemer 9 palcov, výtlačné rúry 7 a prípojné rúrky 3 ½ palca. Dozorca čerpacích zariadení dostáva týždenne 1 ríšsky toliar.

Ďalej sú v tomto podniku ešte 2 šachty, prvá z nich sa volá šachta Matej (Matthiasschacht), ktoré sú vybavené len jedným čerpacím zariadením a 2 vodnými gápľami. Čerpacie zariadenie stojí asi 20 siah od šachty a je vybavené len jedným kľukovým hriadeľom (ako u nás staré stroje), od ktorého vedie vahadlo spolu s dvojitými tiahlami a vodiacimi ramenami cez povrchovú štôlničku až ponad šachtu. Do tejto šachty teda vedú len 2 šachtové tiahlá, každé s 8 vysokozdvižnými a 4 nískozdvižnými súpravami čerpadiel. Táto šachta je od povrchu po dedičnú štôlňu hlboká 117 siah a pod štôlňou ešte ďalších 80 siah, všetko vyhĺbené v miernom sklone. Druhá sa nazýva Leopold (Leopoldus), je vyhĺbená od povrchu po dedičnú štôlňu do hĺbky 136 siah a pod ňou ďalších 82 siah. Aj do nej vedú 2 vodné gáple a 2 čerpacie tiahlá, pričom každé tiahlo je vybavené 8 vysokozdvižnými a 4 nískozdvižnými súpravami čerpadiel, a na každom lane sú 2 kožené mechy (čo platí pre všetky tieto šachty okrem šachty Rudolf (Rudolphi Schacht), ktorá je len leznou a nie ťažobnou šachtou a nemá ani hĺbenie pod dedičnou štôlňou). Dedičná štôlňa má byť údajne razená väčšinou v pevnej hornine, je vysoká vyše 1½ siahy a dlhá asi 200 siah. Baňa je však už značne vydobytá a žily sú síce mocné, ale o to chudobnejšie na obsah kovu.

Práca sa tu čiastočne zadáva haviarom v úkole (ale nie na dlhšie ako 8 dní, pretože hornina je veľmi premenlivá). Okrem tejto úkolovej práce dostáva haviar za 4-hodinovú smenu 20 uhorských, či už pracuje na prieskume („na nádej“) alebo dobýva rudu. Vozičkár dostáva 18 uhorských a pomocník, chlapec, 14 uhorských. Treba tiež poznamenať, že tak v tomto podniku, ako aj v iných okolitých baniach v Uhorsku (Ungarn) sa nesvieti sviečkami, ale používa sa loj a tiež olivový olej, ktorý sa baníkom dáva navyše k ich mzde od dozorcov v každej bani. Cena je: cent loja za 10 ríšskych toliarov, libra olivového oleja za 5 až 6 grajciarov. Za najlepšie žily v tomto podniku sa inak považujú tie, ktoré majú mierny sklon a prebiehajú v smere juh-sever, hoci sa na mnohých siahoch vytrácajú a pokračujú len ako pukliny. Čo sa týka osadenstva, v tomto podniku pracuje okolo 600 mužov a 8 dozorcov. Šiesti z nich majú na starosti 3 revíry, vždy dvaja jeden. Zvyšní dvaja musia byť pri šachte Rudolf (Rudolphi Schacht), kde všetci baníci fárajú alebo sú spúšťaní, rozdeľovať im loj a prikazovať, na ktoré pracovisko má každý z nich ísť. Dozorca dostáva týždenne 3 unce loja.

Inak sa vyťažená hornina na povrchu triedi a potom odváža do stúp, ktorých je 8 (v každej stupárni sú 4 stupy, každá so 6 tĺkmi). Ďalej sa drvina v úpravni, aká je tiež pri každej stupárni, sype do na to pripravených kalových jám, pri ktorých sú umiestnené 4 pracie splavy, každý pokrytý 23 plachtami. Tam sa kal usadený v jamách nakladá na splavy a prepiera sa.

Koncentrát z vrchných 3 plachiet sa potom osobitne premýva v štvorhrannej debni a následne sa každý piatok v týždni amalgamuje. Koncentrát z ďalších 5 plachiet sa premýva opäť v inej debni a potom aj z tých posledných. Obsah týchto dvoch posledných debien sa potom opäť vyloží a dočistí na kalovom splave. To, čo z neho odteká, sa však pred úpravňou zachytáva do veľkých kalových jám a počas leta sa na povrchu ešte raz premýva.

Tu je ešte potrebné spomenúť niečo konkrétne o postupe tunajšej amalgamácie, a ten prebieha nasledovne:

Šlich, ktorý sa usadí v spomínanej štvorhrannej debni z vrchných 3 plachiet, sa úplne dočisťuje na nástroji (ktorý vyzerá takmer ako u nás doska na sekanie mäsa), pričom sa častým premývaním a natriasaním usádzajú zlatinky v zadnej časti tohto nástroja. Keď je k dispozícii zásoba tohto zlatonosného šlichu v množstve potrebnom na jedno roztieranie, vložia sa do 2 korýt, ktoré stoja tesne vedľa seba, postupne 2 korytá takéhoto šlichu a k tomu ½ libry ortuti (libra za 2 zlaté) a dvaja chlapi to často a silno roztierajú sem a tam. Keď sa ten, kto na to dohliada, domnieva, že ortuť úplne naviazala zlato (čo skúša v malej skúšobnej miske, do ktorej vloží trochu rozotretej zmesi, zaleje ju trochou teplej vody a potom niekoľkokrát udrie; ak je to dobré, ortuť sa spolu s naviazaným zlatom usadí v hrudke na jednej strane, ak nie, ešte to nie je dobré a musí sa ďalej roztierať), tak to vezme a vytvaruje do gulí veľkých asi ako slepačie vajce, potom to pretláča cez mokrú šatku, ktorú treba stlačiť niekoľkokrát, aby sa takto získalo späť čo najviac ortuti. Keď už nemôže nič viac vytlačiť, položí tento zlatonosný šlich (ktorý ešte obsahuje trochu ortuti) na dierovaný poklop, pod ktorým je nádoba s vodou, v ktorej sa zachytáva ortuť, ktorá v ňom ešte zostala. Pevne ju utesní (zalutuje) a celú ju zasype uhlím, avšak bez dúchania vzduchu. Do pol hodiny túto nádobu opäť otvorí, pričom zlato leží dobre vyžíhané na poklope, zatiaľ čo ortuť je dole v nádobe. Zlato sa potom posiela do Komorského dvora (Kammer-Hoff) do Kremnice (Cremnitz) a ortuť sa použije na ďalšie roztieranie alebo amalgamáciu. Z tohto Komorského dvora sa potom takéto zlato (pretože ešte nie je rýdze, ale obsahuje striebro) posiela do deliacej huty v Kremnici (Cremnitz).

O cisárskej kremnickej hute.

Táto leží celkom blízko pri meste Kremnica (Cremnitz) a nachádza sa v nej 6 pecí, a to 2 vysoké a 4 odpichové alebo krivé pece, ku ktorým patria 3 kolesá na vrchný náhon spolu s príslušnými hriadeľmi. Ďalej sa tam nachádza aj malá vyhňa na odháňanie so železným klobúkom a 2 mechmi, ktorá sa používa len na odháňanie okovín, ktoré pochádzajú z mincovne; Najprv sa do polovičnej pece pripraví vsádzka z uhlím praženého šlichu, na ktorý sa ako tavidlo pridá, podľa jeho ťažkotaviteľnosti, 4 až 5 fúr vápenca spolu s potrebnými troskami, všetko spolu upražené. Toto pretavia v priebehu 3 dní. Z toho vzniknutý lech (alebo surový kamienok) sa opäť pretaví a obohatí vytriedenou rudou, pričom postup je nasledovný: Najprv sa praží na rošte a raz vypáli s uhlím, na každý rošt ide 12 centárov lechu a 6 centárov vytriedenej rudy, potom sa to spolu s potrebnými troskami upraží a následne sa to opäť vloží pred odpichovú pec a pretaví. Z predchádzajúceho tavenia sa tiež vždy vytriedia nisteje (spečeniny z pece) a pridajú sa do vsádzky. Z toho opäť vznikne lech alebo obohatený kamienok v množstve 27 až 30 centárov. Tento lech sa ešte raz vypáli a odtiaľ sa posiela do Banskej Štiavnice (Schemnitz) do cisárskej olovárskej huty. Platba sa potom uskutočňuje za zlato a striebro, ktoré sa v ňom nachádza, podľa predloženej skúšky rýdzosti, avšak za samotný lech a kamienok sa neplatí nič. Poznámka: Hoci sa to opäť vracia do cisárskych hút, platba za zlato a striebro nachádzajúce sa v lechu sa musí uskutočniť preto, aby sa jedna prevádzka nemiešala s druhou. Pri každej peci sú 4 taviči a pomocníci, ktorí sa striedajú po 12 hodinách. Tavič dostane za jednu prácu (alebo 140 centárov šlichu) 20 grajciarov, pomocník však 14 grajciarov. Nakoniec treba poznamenať, že sa tu dodnes žiadne rudy nespracúvajú olovom, pretože majú príliš nízky obsah kovov a olovo je pridrahé. Výhodou tunajších postupov je, že zlato sa pri premývaní amalgamuje.

Okrem tejto cisárskej huty sa tu nachádza aj ťažiarska huta, v ktorej sú 2 pece. Postup je v nej rovnaký ako v cisárskych hutách, s tým rozdielom, že ťažiari nedostanú zaplatené za zlato a striebro obsiahnuté v lechu (ktorého je síce málo), ale uhrádza sa im len samotný lech, a to za centár 3 uhorské zlaté a 40 grajciarov.

O cisárskej kremnickej mincovni.

Nachádza sa tam:

  • 11 raziacich alebo valcovacích strojov na rôzne druhy mincí, ako sú toliare, poltoliare, štvrťtoliare, osminové toliare, dvojité a jednoduché groše, a tiež uhorské denáre. Ďalej ešte jeden (okrem týchto 11 raziacich strojov) na dukáty, ktoré sa razia kladivom.
  • Deväť vysekávacích strojov, takisto na všelijaké druhy mincí.
  • Štyri justovacie stroje: jeden na poltoliare, druhý na toliare, tretí na štvrťtoliare (na ktorom sa justujú aj platničky na groše a následne sa vždy režú na polovicu), štvrtý na dukáty. Pri prvých troch justovacích strojoch je pri každom potrebných 6 osôb.
  • Tri orezávacie stroje, kde sa odrezáva prečnievajúci okraj mincí.
  • Skôr než sa však tieto odliate pásy, ktoré sa tu neodlievajú ako u nás do piesku, ale do na to určených železných foriem, ktoré sa dajú rozdeliť na polovicu a sú vydlabané len na jednej strane, dostanú na justovanie, sú najprv nahrubo vyvalcované v dvoch veľkých valcovacích stoliciach, ktoré sa tam nachádzajú (kde každá má jedno vodné a hnacie koleso a na boku dve reverzné kolesá, ktoré poháňajú valce proti sebe), a to potom, ako sú vyžíhané. Na to nemajú žíhaciu pec ako u nás, ale deje sa to len vo vyhni.
  • Rýdza hrivna sa tu inak razí, ako bude zrejmé z nasledujúceho prehľadu: na toliare v hodnote 9 toliarov, 8 grošov, 6 a 10/12 haliera; na jednu surovú hrivnu pripadá 8 a 6/7 kusa a obsahujú 15 lótov rýdzeho kovu. Na 2/3-toliare v hodnote 12 toliarov, 10 grošov a 48/50 feniga; na surovú hrivnu pripadá 16 a 4/5 kusa a obsahujú 14 lótov rýdzeho kovu. Na poltoliare v hodnote 12 toliarov, 13 grošov, 8 fenigov a 1 a 1/2 haliera; na surovú hrivnu pripadá 33 kusov a obsahujú 14 lótov rýdzeho kovu. Na štvrťtoliare v hodnote 13 toliarov, 4 groše a 4 a 292/1505 feniga; na surovú hrivnu pripadá 36 a 1/2 kusa a obsahujú 8 lótov a 15 a 1/2 grénu rýdzeho kovu. Dvojité groše: neuvádza sa (pretože sa tu také nerazia). Na jednoduché groše v hodnote 12 toliarov, 19 grošov, 11 fenigov a 1 a 105/107 haliera; na surovú hrivnu pripadá 135 kusov a obsahujú 5 lótov a 11 grénov rýdzeho kovu. Na uhorské denáre (6 sa počíta za jeden grajciarový groš) v hodnote 17 toliarov, 5 grošov a 6 a 204/270 feniga; na surovú hrivnu pripadá 438 kusov a obsahujú 2 lóty rýdzeho kovu. Rýdza hrivna zlata sa však razí na dukáty; na surovú hrivnu pripadá 67 kusov a ich rýdzosť je {nečitateľné} karátov a grénov.
  • Pri bielení tak strieborných, ako aj zlatých druhov mincí sa tu používa vínny kameň a soľ. Pri strieborných minciach sa na 100 hrivien použije 5 funtov soli a 4 a 1/2 funta vínneho kameňa (pri bielení vzniká na 100 hrivnách úbytok 1 hrivna). Pri zlatých minciach sa však použije úmerne menej, teda polovica.
  • Cena striebra je tu za hrivnu rýdzeho striebra (počítanú na 15 lótov) 8 toliarov. Cena hrivny rýdzeho zlata je však pre ťažiarov 147 toliarov a 16 grošov. Pre cudzích som však nemohol uviesť žiadnu cenu, keďže od nich sa žiadne zlato nedodáva.
  • Nad touto mincovňou nie je ustanovený žiadny mincmajster, ale musí to zabezpečovať tunajší príjemca. Okrem neho je tu však ešte vardajn a ďalší človek, ktorý musí pripravovať zmesi na razenie zlatých mincí. Taktiež kováčsky majster pre strieborné mince. Minciarskych robotníkov je 32; jeden z nich dostáva za vyrazenie jednej hrivny, v závislosti od druhu mince, odmenu 4, 5 až 6 uhorských denárov.

Podľa celej hrivny vyrazené a v Banskej Štiavnici (Schemniß) ocenené nasledujúce druhy mincí.

Č. I. Cisársky toliar z roku 1693, razený v Kremnici (Cremniß). Z hrubej hrivny sa vyrazí 8 a 6/12 kusa, čiže 8 toliarov, 5 grošov a 6 fenigov. Rýdzosť je 14 lótov a 1/2 grénu.

Č. II. Podobne poltoliar z roku 1693, razený v Kremnici (Cremniß) na valcovacom stroji. Z hrubej hrivny sa vyrazí 16 a 1/2 kusa, čiže 10 toliarov, 20 grošov a 9 a 3/4 fenigu, alebo 25 kopových grošov. Rýdzosť je 14 lótov.

Č. III. Podobne štvrťtoliar z roku 1693, razený v Kremnici (Cremniß) na valcovacom stroji. Z hrubej hrivny sa vyrazí 33 kusov, čiže 11 toliarov. Rýdzosť je 14 lótov.

Č. IV. Podobne osminatoliar z roku 1693, razený v Kremnici (Cremnist) na valcovacom stroji. Z hrubej hrivny sa vyrazí 36 a 1/2 kusa, čiže 7 toliarov, 7 grošov a 2 a 1/2 fenigu, alebo 9 kopových grošov. Rýdzosť je 8 lótov a 15 a 1/2 grénu.

Č. V. Podobne dvojgroš z roku 1693.

Č. VI. Podobne jednoduchý groš z roku 1693, razený v Kremnici (Cremniß) na valcovacom stroji. Z hrubej hrivny sa vyrazí 135 kusov, čiže 4 toliare a 12 grošov (alebo 15 kopových grošov). Rýdzosť je 5 lótov a 11 grénov.

Č. VII. Podobne denár (Ungari) v hodnote 6 za 1 kopový groš, z roku 1695, razený v Kremnici (Cremniß) na valcovacom stroji. Z hrivny sa vyrazí 438 kusov, čiže 2 toliare, 23 grošov a 9 a 1/2 fenigu (alebo 29 kopových grošov a 4 denáre). Rýdzosť je 2 lóty a 14 grénov.

Č. VIII. Podobne kremnické dukáty, vyrazené podľa celej hrivny a razené v roku 1693 pod razidlom. Z hrubej hrivny sa vyrazí 67 kusov. Rýdzosť je uvedená v karátoch a grénoch.

Strany 137 - 172 sme vynechali, pretože obsahovali iba množstvo výpočtov.

Poznámka. Stanovenie hodnoty týchto denárov (Ungari), teda akú hodnotu má 1 kus, sa nemohlo uskutočniť pre nevedomosť, s akým zrnom a muškou podľa ríšskej a inej podobnej normy sa majú raziť. Z tohto dôvodu sa muselo od takéhoto stanovenia hodnoty upustiť aj pri predchádzajúcich jednoduchých kráľovských minciach podľa ríšskej hodnoty a cínskej mincovej nohy.

Pozri