Anonym: O uhorských baniach, koľko ich je celkovo a kde sa nachádzajú (Banská Bystrica, Ľubietová)
Anonym 26.4.2026 14:22
Týchto je spolu sedem a ležia 2 až 35 míľ cesty od rezidenčného mesta Viedeň, a to: Banská Štiavnica (Schemnitz), Kremnica (Cremnitz), Banská Bystrica (Neusohl), Ľubietová (Liebetten), Pukanec (Buckans), Banská Belá (Dichlen) a Nová Baňa (Königsberg). O každej z nich podá podrobnejšiu správu nasledujúci text.
Prinášame vám preklad časti (str. 110 - 200) knihy Neu-Außgefertigtes Probier-Büchlein od anonymného autora z roku 1706.
O novej banskobystrickej hute.
Nachádza sa celkom blízko spomínaného mesta a tavia sa v nej tie medené rudy (♀ Ertze), ktoré sa ťažia v Španej Doline (Herrn Grund). Tieto medené rudy (♀ Ertze) sú dvojaké: žlté a čierne. Čierna obsahuje striebro, žltá však nie, a táto druhá sa po spracovaní na čiernu meď (schwartz ♀) odváža na sciedzenie do Tajova (Teyoba). Prvá sa však, keďže obsahuje striebro, posiela na seigrovanie do Starých Hôr (Monsternitz). Nachádza sa tam 8 taviacich pecí, každá je poháňaná 2 mechmi, a k týmto 8 peciam patria 2 kolesovne, každá s 2 kolesami. Tavičské práce však prebiehajú nasledovne: na jeden týždenný cyklus sa počíta 100 kár tavidla, ktoré majú tunajší z osobitnej bane, vyzerá ako žltkastý íl, avšak bez striebra. Toto sa navzájom rozdelí do 4 vrstiev, predbežne sa taví a vždy v priebehu 6 hodín sa 4-krát odpichne. Trosky sa z toho oddelia, až kým sa nespracujú na lech. Tento lech (alebo medený kameň) sa praží v pražiarni, ktorých je tam 32, a na jedno praženie sa berie 150 centov. Dreva sa na to spotrebuje 10 siah a do 64 kár uhlia (treba však rozumieť, že oboje sa vzťahuje na 8-násobné pálenie). Následne sa tento upražený lech opäť taví v taviacej peci a premiešava sa s vyššie spomenutými oddelenými troskami, pričom zo spomínaných 150 centov vznikne 50 až 60 centov čiernej medi. Pri jednej peci sú dvaja robotníci, majster a pomocník, ktorí sa striedajú každých 6 hodín. Majster má týždennú mzdu 1 rýnsky toliar, pomocník 20 grošov. Ďalej sa trosky, ktoré sa opäť oddelia pri výrobe medi, spracúvajú štvrťročne spolu s vylámanými zvyškami z pece, pričom z 200 centov sa získa 28 až 30 centov medi. Zvyšky z pece sa inak triedia na menšie kusy v tunajšom prádle a preosievajú sa cez sito. Čo sa týka dreva, ktoré Jeho cisárske veličenstvo tu spotrebuje na pálenie uhlia a na praženie, tak ho 1 fúra stojí 17 grošov a 6 fenigov, ťažiarov však, keď tu tavia, stojí 2 uhorské zlaté. Ročne sa tam spotrebuje 18 000 až 20 000 siahovíc dreva a je to zväčša tvrdé drevo. Treba ešte poznamenať, že pri pražení lechu sa spolu s ním praží a následne premiešava aj okolo 20 kár medenej bielej horniny (♀ rigte weisse Berg-arth), aby sa ušetrilo inak bežné spracovanie na kameň. Napokon, nad touto hutou sú úradníci: cisársky šafár a skúšač kovov.
Cisársky banský závod v Španej Doline (Herrn Grundt), ležiaci 1 míľu cesty od Banskej Bystrice (Neusohl).
Tento banský závod patrí výlučne Jeho Cisárskemu Veličenstvu a nikto iný na ňom nemá podiel. Tu som najprv sfáral vchodom, čiže dennou štôlňou, až po šachticu, potom po stupňoch dole až k cementačným vežiam (Cement alebo Cemente), ktorých je 8. Do nich sa dá vložiť okolo 100 centov železa, do tej najdôležitejšej však samotnej 50 centov. Inak sa tam železo vkladá bez rozdielu, ako napríklad piesty, rúry, zámky, železné kusy, aj iné banské železné nástroje, ktoré sa už nedajú použiť.
A táto cementačná prevádzka je od denného povrchu vzdialená 1500 siah. Takto vyťažená cementačná meď, ktorá sa podľa druhu použitého železa zráža v rôznych obdobiach roka, sa po uplynutí jedného roka vyzdvihne a potom sa v Komorskom dvore v Banskej Bystrici (Neusohl) odovzdá do tamojšej novej huty. Potom som sfáral až k ťažnej šachte menom Ferdinand a odtiaľ na rôzne poruby, kde sa žily ukladajú veľmi premenlivo, sú ploché, slojovité a oproti našim a iným tunajším žilám upadajú protiľahlo. Baňa je tiež veľmi vyrúbaná a tamojší banskí dozorcovia (ktorých je tu 6 a každý má na starosti jeden revír) hovoria, že je tu spolu okolo 300 porubov. Dedičná štôlňa dosahuje kolmú hĺbku 172 siah od povrchu a pod touto štôlňou sa ťaží ešte o 16 siah hlbšie. Dĺžka štôlne po jej ústie je však okolo 3000 siah. S vodou nemajú problémy, lebo ak sa aj nejaká občas vyskytne, dokážu ju dodnes v priebehu 8 hodín úplne odčerpať. Čo sa týka žíl, tie pozostávajú väčšinou zo žltej medenej rudy, ktorá je bez striebra, a zriedkavo z čiernej medenej rudy, ktorá je v súčasnosti strieborná. Žily tiež nie sú hrubšie ako na šírku dlane.
Štôlne sú však vystužené výdrevou, pretože vedú skrz naskrz puklinovou horninou, ktorá je všade pokrytá bielym a zeleným vitriolom. Nachádza sa tam aj šachta vedúca až na povrch, zvaná šachta Maximilián (o ktorej už bola reč), ktorá dosahuje kolmú hĺbku 132 siah od povrchu až po slepú jamu. Prvá šachta Maximilián má však od povrchu väčšiu kolmú hĺbku, pretože jej ústie leží vyššie na povrchu, čo predstavuje rozdiel 56 siah. Osadenstvo bane tvorí inak okolo 600 mužov a ich mzda nespočíva v úkolovej práci, ale je týždenná. Haviar dostáva týždenne 1 uncu mzdy a ďalšiu 1 uncu za vyťaženie 7 vozíkov žltej medenej rudy. Tesárov je okolo 36 z dôvodu rozsiahlej výdrevy, ktorá tam musí byť. Ich banskými slobodami je, že neplatia dane (kontribúciu) a majú tiež pivo za lacnejšiu cenu. Ďalej sa tam nachádzajú povrchové stavby, 4 vodné gáple, každý s jedným vratným a brzdným kolesom, pričom to druhé je silno okované železom. Do jednej šachty vedú vždy 2 laná dnu a 2 von a na každom lane sú 2 kožené mechy. Lano sa tu predáva na centy, jeden cent za 8 toliarov.
A jedna kravská koža, z ktorej sa vo všetkých banských závodoch vyrábajú kožené mechy, stojí 4 toliare. Vozíky sú vybavené malým železným kolesom a dole, kde musia tieto vozíky jazdiť až po triediacu lavicu, je všetko spevnené hrubým železom, aby sa podlaha pri častej doprave nerozjazdila. Rovnako sa tam nachádzajú aj rôzne veľké vozy, jeden z nich má 4 malé kolesá (a inak je ako u nás vozík na hlušinu). Používajú ich na odvážanie hlušiny na haldy, kde sa ešte raz preplavuje, a v určitých obdobiach roka sa z nej získaný úžitkový materiál dostáva do úpravne. Aby sa však tieto spustené veľké vozy na takých vysokých haldách neprevrátili, ich kolesá jazdia v na to určených žľaboch (ktoré nazývajú „Riesen“ – šmyky). Kúsok pod týmto závodom v Španej Doline (Herrn Grund) vytekajú pri šachte Matej zelené vody, ktoré sa vedú do 16 na to zhotovených farebných kadí. V nich sa potom usádza pekná zelená farba, ktorá sa každý rok v mesiaci júl vyberá a suší v na to postavenej sušiarni farby. Následne sa predáva do Prešporku (Preßburgk) za 40 toliarov za cent.
Táto sušiareň farby je inak zariadená tak, že zo všetkých 16 kadí sa tieto zelené vody dajú vypustiť a zviesť do nej, kde je naspodku umiestnená jediná nádoba. Banskými úradníkmi pre celý tento podnik sú permajster, banský pisár, materiálový pisár a probier. Všetci nepriamo podliehajú cisárskemu príjemcovi v Banskej Bystrici (Neusohl). Spomínanému príjemcovi sú podriadení aj úradníci všetkých ostatných závodov ležiacich v tomto revíri, ako sú tie v Starých Horách (Monsternitz), Ľubietovej (Liebetten) a Španej Doline (Sandberg).
O rafinačných prácach v Tajove (Teyoba), ležiacom 2 míle cesty od cisárskej huty v Mostenici (Mosterniz).
Tu sa úplne dočisťuje všetka čierna meď (ktorá nie je bohatá na obsah kovu), akej tu ani nemajú veľa, zo žltých medených rúd a z vypražených medených rúd z pece typu Kühnstock. Tieto posledné pochádzajú z huty v Mostenici (Sangerhütte) a pre nedostatok vody tam nemôžu byť dočistené. Rovnako sa tu dočisťuje aj cementačná meď pána zo Španej Doliny (Herrngrund). Ich rafinačné pece, ktorých je tam 3, sú takej veľkosti, že do jednej sa dá naložiť až 40 centnárov. Sú postavené (ako u nás) s roštom, ale klenba je namiesto tehál vymurovaná z kusov medeného produktu (Werckstücken).
A hovoria, že takáto klenba vydrží asi 30 rokov. Pri vsádzke spomínaných 40 centnárov postupujú nasledovne: Vždy nasadia polovicu čiernej medi, polovicu produktu z pece Kühnstock a vlasovej trosky. Keď sa proces rozbehne, postupne pridávajú 2 centnáre olova, zakaždým po 20 librách (vraj sa tým meď lepšie dočistí). Takéto dočisťovanie trvá 8 až 9 hodín. Majster (ktorí sú tu traja) dostane za jednu vsádzku 8 grajciarov a kurič (ktorých je spolu 14) dostane 6 grajciarov. Na jednu vsádzku sa spotrebuje 1 ½ siahy dreva, pričom siaha stojí 20 grajciarov. Rovnako sa v tejto rafinačnej peci dočisťuje aj meď z trosky (ktorá pochádza zo stěru zo spomínanej čiernej medi), ktorá sa po dočistení nazýva Spickarth. Pretože však tak prvá (meď z rúd), ako aj druhá (meď z trosky) je ešte stále veľmi neohybná a krehká, tak sa vždy z tej prvej, keď sa nasadí 40 centnárov, opäť niečo pridá a následne dočistí. Tá druhá sa však pre príliš veľa nečistôt rafinuje na spomínaný Spickarth a ako taká sa predáva na odlievanie zvonov do Prešporka (Presßburg).
Čo sa týka tunajších vodných zdrojov, tie sú inak veľmi bohaté a poháňajú spomínané 3 rafinačné pece spolu s jednou odpichovou pecou, kde sa každý štvrťrok počas jedného týždňa spracúvajú rafinačné trosky a odpadová meď z rafinačných trosiek. Majster z toho dostáva 16 ½ grajciara a jeho pomocník 13 ½ grajciara (sú tu 2 kolesovne, každá s 2 kolesami). Hneď vedľa tejto rafinačnej huty je aj suchá stupa, kde sa triedia trosky a nistejové speky. Ročne sa tam podľa ich výpovede v súčasnosti rafinuje 4 000 až 5 000 centnárov. Dozor nad tým má cisársky šafár a protipisár.
Nasleduje cisársky medený hámor, ktorý leží pol míle od Tajova (Teyoba) a celkom blízko Banskej Bystrice (Neusohl).
Doň sa, ako už bolo spomenuté, dodáva všetka rafinovaná garovaná meď z Tajova (Teyoba). Nachádza sa tu 1 odlievacia pec, 2 ohrievacie vyhne a 2 vyťahovacie vyhne. Pri každej ohrievacej a vyťahovacej peci sú 2 prehlbovacie kladivá, 1 kladivo na plech a okrem nich ešte 2 veľké kladivá na plech, spolu teda 4 kladivá na plech a 4 prehlbovacie kladivá. Okrem toho tam vyrábajú všelijaký tepaný aj netepaný tovar (ktorý potom sčasti dodávajú do Viedne) a medené výrobky aj címujú. Cent kovanej medi stojí 33 ríšskych toliarov, granulovanej 28 ríšskych toliarov, avšak pre cisársku mincovňu 22 ríšskych toliarov. Rafinovaná meď sa nepredáva. Sú tam 2 majstri a 8 tovarišov. Týždenná mzda majstra je 2 uhorské zlaté. Tovariš zvyčajne nedostáva nič, ale z jedného centu spracovanej medi si delia majster a tovariši rovným dielom 1 uhorský zlatý. Ročne sa tam spracuje okolo 5 000 až 6 000 centov. Fúra dreveného uhlia, ktorá pozostáva z 12 košov, stojí 21 grošov a 3 fenigy.
Saigrovací proces v cisárskej dolnouhorskej saigrovacej hute v Starých Horách (Mosterniz) spolu s budovami, ktoré sa pri nej nachádzajú.
Čierna meď, ktorá sa tu saigruje, pochádza väčšinou z banskobystrickej (Neusohler) huty (je to zväčša cisárska meď). Pri každej jej dodávke sa spolu s ňou posiela aj skúšobný lístok, na ktorom je uvedené, koľko striebra a medi každá šarža (číslo) obsahuje, spolu s hmotnosťou (skúška sa robí na 100 libier a centár sa dodáva ako 120 libier). Tento lístok sa odovzdáva tamojšiemu šafárovi, ktorý tu má úplnú správu. Keď potom tunajší skúšač po vykonaní skúšky zistí, že údaje sú správne, materiál sa ihneď vezme na spracovanie. V opačnom prípade dôjde k výmene vzoriek a protistrana sa ním potom musí nechať presvedčiť.
2. Keď sa už meď prevezme na spracovanie, neláme sa hneď ako u nás, ale najprv sa odlievaním zrafinuje do kujného stavu. Tvrdia totiž, že inak by meď spotrebovala veľa olova, pretože je veľmi nečistá, spravidla neobsahuje viac ako 8 až 9 lótov striebra na centár a bez tohto postupu by sa muselo robiť dvojité olovňovanie. (Rafinované ohňom). Príklad ich vsádzok je nasledovný: ak majú 4, 6, 7, 8 alebo viacero druhov medi (s rozdielnym obsahom striebra) a chcú na jednej nisteji odlievať 40 centárov, z čoho má potom vzísť okolo 30 alebo niekoľko 30 centárov bohatého kujného kovu, tak počítajú nasledovne:
| Č. | Cent. | Lót. | Striebro / Banskobystrická čierna meď | Cent. | Lót. |
|---|---|---|---|---|---|
| 4. | 12 | 8. | Spolu 96 lótov, z toho odobrať / = / = | 2 7/8. | 19. |
| 1. | 52. | 9. | = 468. / = / = | 10 1/2. | 90 5/8. |
| 2. | 23. | 11. | = 253. / = / = | 4 3/8. | 50 5/8. |
| 1. | 52. | 5. | = 260. / = / = | 10 3/8. | 51 7/8. |
| 1. | 40. | 6. | = 240. / = / = | 8. | 48. |
| „ | 11. | 4. | = 44. / odliata stiera. | 2 3/8. | 9. |
| „ | 10. | 6. | = 60. / úbytok a prírastok. | 2. | 12. |
| Spolu | 200 | centárov. | Spolu 1421 lótov. Spolu = 40 ks. 28 1/8 lótov. |
Táto vsádzka je na 5 tavieb alebo šicht (v odlievacej peci) a jedna pec alebo 40 centárov, ako je uvedené vyššie, obsahuje 281 ½ lótu striebra. 1 centár teda obsahuje 7 a 70/720 lótu. Keďže však zo 40 centárov, ako bolo spomenuté, odlievaním opäť získam len 30 centárov a zvyšných 10 centárov sú trosky a nečistoty, ktoré podľa praxe obsahujú 3 lóty striebra na centár, musím zvyšný obsah striebra, ktorý by sa mal podľa vsádzky nachádzať v týchto 10 centároch, pripočítať k týmto 30 centárom. Tak vyjde na jeden centár namiesto 7 a 5/720 lótu teraz 8 a 11/12, takmer o pol lótu viac. Alebo to môžem urobiť aj tak, že hneď z týchto 10 centárov odpočítam po 3 lóty z každého, čo je spolu 30 lótov. Týchto 30 lótov potom odrátam od vyššie uvedených 281 ½ lótu, zostane 6 grénov.
Výpočet vynechaný
Toľko striebra má teda podľa vsádzky byť v jednom centári bohato odliateho oloveníka, v opačnom prípade vzniká škoda.
3. Keď je toto všetko hotové, rozdelia každú šichtu zvlášť a podľa vsádzky odvážia 40 centárov. Tie vsadia do pripravenej odlievacej nisteje (ktorá je, podobne ako v Tajove (Teyoba), vyklenutá prefabrikovanými dielcami a tu sa nachádza len jedna takáto pec). Potom pustia dúchanie a 16 až 18 hodín kúria silným ohňom, kým sa nestrávia prchavé nečistoty a nevznikne čistá troska. Keď sa tak stane, odlievači (ktorých sú pri jednej peci traja a za každé odlievanie dostane majster 8 grajciarov a kurič 6 grajciarov) stiahnu trosku – toľko, koľko sa má podľa vsádzky z bohatého kujného kovu odliať preč. (To zistia podľa sťahovania trosky). Keď totiž troska dosiahne správnu hmotnosť 10 centárov, odpichnú bohato odliaty oloveník do dvoch vedľajších téglikov a stiahnu z neho úplne zvyšnú trosku. Potom postupujú pri odlievaní tak, ako je to u nás zvykom. Na jedno takéto odlievanie sa spáli približne 2 ½ siahy dreva, pričom siaha stojí 20 grajciarov, takže celá takáto šichta stojí 4 uhorské zlaté. Následne sa z každého odliatku odoberie vzorka, zlejú sa dokopy a jedna časť sa skúša v banskobystrickom (Neusohler) Komorskom dvore a druhá v Starých Horách (Mosternitz).
4. Trosky, ktoré sa sťahujú z oloveníka počas jeho rafinácie do kujného stavu, sa nazývajú červené trosky. Pomocník odlievača ich vynáša pred taviacu pec a tam ich triedič (čo je to isté ako u nás preberač), ktorý má týždennú mzdu 50 uhorských denárov (pričom 6 sa počíta za jeden grajciar), za sucha roztlčie a vytriedi. Keď sa potom nazbiera dostatočná zásoba na jednu tavbu alebo na týždennú prácu, dvaja taviari (ktorí sa striedajú každých 6 hodín) ju roztavia. Majster z toho dostane 1 uhorský zlatý a pomocník 75 uhorských denárov. Spotrebuje sa pri tom 14 vozov uhlia (voz za 1 uhorský zlatý). Oloveník, ktorý sa z toho získa, sa nazýva červený kráľovský oloveník. Následne, keď je ho dostatočná zásoba, vsadí sa ho 40 centárov do pripravenej odlievacej pece a vyrobí sa z neho načerveno odliaty oloveník. Ten sa musí v peci nechať tak dlho, kým sa úplne nestratí prchavosť nečistoty (ako ju nazývajú), čo sa musí rozpoznať na odobratej vzorke. Získa sa z toho opäť 24 až 23 centárov a tento produkt sa potom odvezie do Tajova (Teyoba), aby sa tam odlieval spolu s iným dobrým oloveníkom. Trosky, ktoré vznikli z tohto červeného a stierového kráľovského oloveníka, sa potom opäť tavia a vsadí sa 40 centárov do jednej pece. Vzorka z neho sa odlieva na nisteji typu Epickarth. (Pri odlievaní tohto oloveníka sa pec po skončení odlievania nesmie nechať vychladnúť, ale hneď sa do teplej pece vsadí nových 40 centárov a tak sa pokračuje až do konca). Tento produkt potom dodávajú, podobne ako v Tajove (Teyoba), do Bratislavy (Breßburgt) na odlievanie zvonov.
5. Čo sa týka ostatných trosiek, ktoré odlievači úplne stiahnu z odlievacích téglikov, tie sa nazývajú stiera. A pretože sú o niečo bohatšie na striebro ako červené trosky, vysypú sa na osobitné miesto bokom. Keď sa ich nazbiera dostatočná zásoba, spomínaní taviari ich takisto roztavia. Oloveník, ktorý z toho vzíde, sa volá stierový kráľovský oloveník. To znamená, že predtým sa tento bohatý oloveník spolu s tamtým opäť odlieval na bohatý produkt. V súčasnosti sa to však kvôli chudobným ľuďom, ktorí prichádzajú, nemôže diať so ziskom. Namiesto toho sa rafinuje v Tajove (Teyoba) a potom sa vo forme granálií posiela do cisárskej mincovne, kde môžu využiť striebro, ktoré sa v ňom ešte nachádza.
O postupe pri lámaní medi.
6. Toto sa nerozbíja za tepla na peci ako u nás, ale keď sú k dispozícii na meď bohaté koláče, ktoré sa majú lámať na sciedzanú meď, rozbíjajú sa za studena pod železným stĺpom (ktorý je poháňaný vodou podobne ako buchací stĺp), aby boli vhodné na spracovanie. Hovoria, že v priebehu 4 hodín sa dá rozbiť okolo 40 centov, na čo sú potrební 2 ľudia. Každý z nich má týždenne 1 Unsl. a pred svojou zmenou musia nalámať 60 centov medi (♀), tiež odvážiť 220 centov olova (♄) a následne to odniesť tavičom k peciam.
O oživovaní/vsádzkach/pri sciedzaní a tavení trosiek aj okovín.
7. Keď je teda k dispozícii zásoba takýchto bohato štiepených a drvených medených rúd (♀), najprv sa roztavia tŕne alebo okoviny, ktoré vznikli pri predošlých taveniach a sciedzacích prácach. Z nich sa potom sciedením oddelí olovo (♄) a spolu s meďou (♀) sa odovzdá skúšačom na odskúšanie (aby sa tým mohol riadiť vsádzač pri vsádzke), aký je v každej z nich obsah medi (♀) a striebra (☽). Všetky rudy s obsahom striebra (☽) sa odlievajú do panvičiek, každá na ¼ centnéra, na čo je už prispôsobená naberačka, aby sa dala lepšie použiť na vsádzanie (ako hovoria). Oživovacie olová sa takisto drvia na ¼ centnéra. Keď sa tak stane, zatiaľ čo u nás sa olová ukladajú osobitne podľa rozdielneho obsahu a vsádzka sa potom robí podľa rôznych dostupných zásob, tu sa všetko robí naraz a výlučne ako chudobné oživovanie z dôvodu nízkeho obsahu medených rúd (♀) (ako už bolo spomenuté vyššie). Jeden z týchto príkladov je nasledujúci:
Vsádzka na 1 kus chudobnej zmesi na sciedzaní.
- 4 centnáre medi, s obsahom 8 lótov na centnár, dávajú 22 kvintlíkov striebra.
- 1 centnár trosky s obsahom 2 kvintlíkov zlata a 2 kvintlíkov striebra.
- 1½ centnára čerstvého olova s obsahom 1 kvintlíka zlata, 1 kvintlíka a 3 fenigov striebra.
- 8½ centnára olova a medi s obsahom 27 kvintlíkov a 3 fenigov striebra.
Súčet zo 4 kusov.
- 3 centáre medi dávajú 24 lótov striebra.
- 4 centáre trosky obsahujú 2 loty striebra.
- 7 centárov oživovacej vsádzky obsahuje 1 lót a 3 denáre striebra.
- 14 centárov spolu obsahuje 27 lótov a 3 denáre striebra.
Takýchto kusov musí tavič, keď sú uvedeným spôsobom navážené a stečú do pece, vyhotoviť 40 za svoju zmenu. Pritom musí dávať dobrý pozor, aby nenasadil novú vsádzku skôr, než sa to, čo je navážené na jeden kus, úplne stečie do téglika. Potom sa pokračuje ďalej až do konca jeho zmeny. Čerstvá stierka trosky sa pridáva na spracovanie trosky. Inak sú tu 2 oživovacie pece, pred každou je jedna nová oživovacia panva, ktorá sa používa pri práci. Dve z týchto posledných sú postavené blízko spomínaných 2 oživovacích pecí, aby sa ich oživovacie panvy mohli použiť na vypražené kusy. Tavič za takúto zmenu bežne nedostáva nič, ale týždenne 1½ uhorského zlatého, zatiaľ čo pomocník 1 uhorský zlatý.
Po vykonaní tohto sa spomínané oživovacie kusy ukladajú pražičmi (ktorých sú tu 4 a jeden, rovnako ako taviči, nedostáva za zmenu nič konkrétne, ale má týždenne 1½ uhorského zlatého, pomocník zas 1 uhorský zlatý) na pec zvislo nad sebou, a to 20 na jednu zmenu, pričom ich s pomocou svojho pomocníka vypraží. Z toho sa opäť získa 10 až 10½ centára sciedzaného olova, pričom centár podľa vyššie uvedenej vsádzky obsahuje 2 lóty a 2 kvintlíky (ak pražič dobre pražil a tavič správne tavil), a 4 až 4½ centára sciedzaných výpražkov, pričom centár obsahuje 1½ až 1¾ lótu striebra. Medený kameň, ktorý sa položí na sušiacu pec a vysuší, však obsahuje po tomto procese ½ lótu striebra. Na jedno sušenie sa opäť nasadí vždy okolo 120 centárov medeného kameňa a trvá to 38 až 40 hodín. Z týchto 120 centárov nasadeného medeného kameňa sa opäť získa 86 až 90 centárov vysušeného medeného kameňa. Odlupky, ktoré sa z medeného kameňa oklepú, sa sypú na jednu hromadu, kým sa ich nenazbiera dosť na vytvorenie jednej vsádzky. Kovový regulus z nich sa nazýva „kráľ z odlupkov“ a jednotlivo sa opäť vkladá s budúcim medeným kameňom do sušiacej pece. Majster sušiarne má za odmenu týždenne 1½ uhorského zlatého, pomocník 1 uhorský zlatý. Tento vysušený medený kameň sa potom odváža do šlichtovacej huty v Tajove (Teyoba) a tam sa úplne zušľachťuje. Tunajšia sušiaca pec má inak 8 kanálov a je 2½ lakťa vysoká. Každý kanál je prikrytý dvomi železnými platňami hrubými na 3 prsty. Materiál zo sušiacej pece sa potom spolu s výpražkami z praženia použije na spracovanie výpražkov.
Spracovanie výpražkov prebieha nasledovne: na jeden vypražený kus sa vezme ½ centára nisteje, 1½ centára glejty, 1¼ centára výpražkov zo sušiacej pece a 1¼ centára výpražkov z praženia, čo je spolu 4 centáre. Toto sa spolu pretaví. Majster a pomocník musia za 1 zmenu vyhotoviť 20 kusov (ako pri tavení oživovacích kusov) a takisto nasadiť 5 kusov na jednu pec. Z toho sa opäť získa 7 centárov olova, ktoré obsahuje 2 až 2½ lótu striebra na centár, a 1 vypražený kus váži 2 až 2½ centára. Medený kameň, ktorý z toho zostane ležať na peci, sa spracuje pred sušiacou pecou a postupuje sa tak, ako bolo uvedené pri oživovacích kusoch. Následne sa takisto odvezie do Tajova (Teyoba). Zmetky sa však použijú na ďalšie spracovanie výpražkov.
Ďalej sa aj trosky z oživovania, z tavenia výpražkov a pecné nálepy spolu spracúvajú pred taviacou pecou, kým sa ich nenazbiera dosť na jednu vsádzku. Potom sa roztavia, sciedzajú a tiež sušia ako oživovacie a vypražené kusy. Olovo z nich sa nazýva troskové olovo a centár spravidla obsahuje ½ lótu. Tieto sa potom spolu s olovom z výpražkov používajú do vsádzok (ako je zrejmé z predchádzajúcej, ako aj z nasledujúcej vsádzky).
Keďže však, ako je uvedené vyššie, sciedzanina z oživovania obsahuje len 2½ lótu striebra na centár a nie je dosť bohatá na odháňanie, musí sa v ďalšej vsádzke pridávať k bohato šlichtovanému medenému kameňu, a to tak dlho, kým nie je dosť bohatá na odháňanie, napríklad:
- Bohatšia vsádzka na 1 kus,
- 1 a pol centa alebo 10 plátov čerstvého saigerovacieho olova; na cent obsahuje 2 a pol lótu.
- Činí to 3 lóty a 2 fenigy.
- Pol centa alebo 6 plátov tŕňového olova po 2 a pol lótu.
- 1 lót, 2 kvintlíky, 3 fenigy.
- Pol centa alebo 4 pláty troskového olova po pol lótu; obsahuje 1 kvintlík.
- Pol centa alebo 2 pláty čerstvého olova po štvrť lótu; obsahuje 1 fenig zlata.
- 1 a pol centa dobrej medi; obsahuje 6 lótov.
- 3 a pol centa medi a olova.
- Spolu 11 lótov a 2 fenigy, alebo 44 kvintlíkov a 2 fenigy.
Týchto 44 kvintlíkov a 2 fenigy vynásobené štyrmi dávajú výsledok, koľko striebra sa nachádza v 4 kusoch, menovite 44 lótov a 2 kvintlíky. Toto sa rozdelí na 11 centov saigerovacieho olova, pričom cent saigerovacieho olova obsahuje 4 lóty. Tŕňové olovo z toho obsahuje v zachytávačoch 2 až 2 a pol lótu, Kühnstocky 1 lót. S nimi sa potom postupuje pri ďalšom spracovaní, tak pri tavení, ako aj pri saigerovaní, ako už bolo spomenuté.
Keďže je však toto bohatšie saigerovacie olovo so 4 lótmi (ako hovoria) takisto ešte príliš chudobné na odháňanie, zavážajú ho ešte raz meďou nasledujúcim spôsobom.
Ešte bohatšia vsádzka na skujňovanie na 1 kus.
- 2 centy bohatého sciedzaného olova s obsahom 4 lóty.
- Činí 8 lótov.
- ¾ centu skujneného sciedzaného olova = 2¼ lótu.
- 1 cent 1 kvintlík
- ⅝ centu skujneného olova = 6½ lótu = 1 fenig.
- 1/16 centu bohatej roztavenej medi 8. = 6. = =
- 3½ centu medi a olova, 15 lótov, 1 kvintlík, 1 fenig.
Týchto 15 lótov, 1 kvintlík, 1 fenig sa takisto vynásobí 4, vyjde 61 lótov, 1 kvintlík. Toto rozdelím na 11 centov prísady, na jeden cent sciedzaného olova tak pripadne 5 ½ lótu. Toto sa potom odváži ako olovo na odháňanie. Z neho pochádzajúce sciedzané tŕne obsahujú 1¼ až 1½ lótu a pri zužitkovaní týchto a iných okovín, ako aj trosiek, sa postupuje tak, ako už bolo spomenuté.
14. Pritom treba poznamenať, že nie vždy pridávajú 1 alebo 2 druhy, ako skujnené a bohaté sciedzané olovo (alebo bohatú prísadu, ako to druhé nazývajú) popri skujnenom olove, ale riadia sa podľa toho, aké zásoby jednotlivých materiálov, ako sú tŕne, trosky, skujnené a bohaté sciedzané olovo, majú vo svojej komore (sklade). Podľa toho upravujú aj prísady (tak ako je to bežné u nás). Niekedy pridávajú aj trochu glejtu, ale zriedka.
15. Taktiež je tu potrebné všimnúť si, aký majú zvyk, aby hneď vedeli, či im dostupné prísady každého druhu vystačia na celú zmenu (čiže na 4 kusy). Aby to zistili, počítajú takto: na 4 kusy, ako bolo spomenuté vyššie, musím mať 8 centov bohatého sciedzaného olova. Tie sa rozdelia na kotúče po 8 (jeden kotúč váži ⅚ centu), čo činí 64 kotúčov.
Toľko kotúčov teda musím mať na 4 kusy. Koľko pripadne na 40 kusov? Výsledok je 640 kotúčov. A takto isto postupujem aj pri ostatných prísadách. Aby to však pochopil aj vážič (ktorý musí navažovať na jeden kus), pokračujem a poviem: 40 kusov mi dá 160 kotúčov skujneného sciedzaného olova, čo na 1 kus č. 9 predstavuje 4 kotúče. Ďalej, 40 kusov mi dá 80 kotúčov skujneného olova, čo na 1 kus činí 2 kotúče. Vážičovi teda poviem, aby na jednu váhu (alebo na jeden skujňovací kus) nabral:
- 16 kotúčov bohatého sciedzaného olova.
- 4 kotúče skujneného sciedzaného olova.
- 2 kotúče skujneného olova.
- 22 kotúčov alebo 2½ centu olova.
Toľko o tavení skujňovacích kusov a o zužitkovaní okovín, ako aj o postupe sciedzania.
O odháňaní (kupelácii) surového olova na odhánacej peci.
Keď je teda, ako bolo spomenuté vyššie, k dispozícii zásoba zo scedzovacích hút vhodná na odháňanie, najprv sa pec, do ktorej sa zmestí asi 150 metrických centov, vyloží 14 štvrtinami (to je u nás toľko ako 7 meríc) plaveného popola, na čo je určená aj osobitná osoba, ktorá má týždennú mzdu 75 uhorských zlatých, a 4 štvrtinami (alebo 2 mericami) piesku, čo v priebehu 4 hodín pripraví majster odháňania. Keď je toto hotové, naloží sa 150 metrických centov olova na odháňanie a 6 metrických centov bohatej šplajsovanej medi (♀) (predtým sa pec vystelie slamou), potom sa zapáli oheň a olovo sa nechá taviť asi 8 hodín bez dúchania, kým sa neroztopí. Potom sa spustí dúchadlo a postupuje sa ako zvyčajne, pričom sa postupne odťahuje olovnatá glejda. Takéto odháňanie trvá 35 až 36 hodín, strieborný záblesk z neho má 60 až 61 mariek. Toto sa nazýva polovičný záblesk a nechá sa k nemu pridať ešte jeden. Potom sa to dodá do Banskobystrickej komory (Neusohler Cammer), aby sa tam vypálilo na pálené striebro s rýdzosťou 15 lótov, 3 kvintlíky a 2 fenigy. Odtiaľ putuje do mincovne v Kremnici (Cremnitz). Pri jednom odháňaní sa inak spotrebujú asi 4 siahy dreva a majster odháňania má za jedno odháňanie mzdu 150 fenigov a jeho pomocník 85 fenigov. Zrná, ktoré ešte zostali v peci, sa za prítomnosti hutných úradníkov čisto vysekajú a odložia sa na budúce odháňanie. Táto odhánacia pec inak nie je ako u nás zakrytá železným klobúkom, ale je zaklenutá tehlami a vnútri má pražiareň, ako u nás veľká rafinačná pec.
17. Inak sa tu nachádza celkovo 50 robotníkov. Majster má (okrem svojich zmien, ktoré odpracuje) mesačne 6 zlatých a pomocník 4 zlaté. (Tieto peniaze sa im však dávajú len vtedy, keď v hute nie je iná práca, aby sa zatiaľ mohli uživiť. Občas ich medzitým posielajú aj do iných cisárskych scedzovacích hút, kde dostávajú mzdu, z ktorej sa im však spomínané peniaze odrátajú). Ich privilégiá sú tam bezplatné bývanie, pivo zadarmo a tiež plná mzda počas choroby.
18. Dozor nad touto scedzovacou hutou má takzvaný šafár (čo je to isté ako zmenový majster) a okrem neho je tu ešte skúšač kovov a kontrolór. Poznámka: spomínaný šafár musí zároveň vykonávať aj zavážku pece.
19. Ročne sa tu scedí 1000 až 1500 metrických centov medi (☿) a 800 až 1000 metrických centov olova, metrický cent za 9 ½ ríšskeho toliara a okrem toho sa tu používa aj olovo z Goslaru (Goßlarisch Bley).
20. Nakoniec je potrebné poznamenať ešte toto: že keď okrem cisárskeho čierneho olova (♄) dodajú sem čierne olovo aj banskí ťažiari, musia cisárovi namiesto poplatkov za scedzovanie odovzdať sedemnástinu a potom dostanú svoju meď späť v naturáliách.
O banských dielach Svätá Trojica a Colná štôlňa, ktoré obe ležia neďaleko banského mesta Ľubietová (Liebetten).
V prvom menovanom banskom diele, ktoré patrí Banskej Bystrici (Neusohl) som prešiel štôlňou približne 500 siah, potom smerom nahor až na pracoviská, kde žily smerujú na juh a sú väčšinou ploché, mocné na šírku dlane. Pozostávajú prevažne zo žltých ortuťových (☿) rúd, s prímesou čiernej. V týchto baniach nepracuje viac ako 8 osôb, z ktorých jeden má týždennú mzdu jeden Kst., s výnimkou hutmana, ktorý má nad všetkým úplný dohľad a týždenne dostáva 2 uhorské zlaté.
Rudy z tejto prevádzky sa dodávajú do banskobystrických (Reusahler) hút (všetky rudy sa zo štôlne vyvážajú na povrch). Inak sa na povrchu pri tomto banskom diele, pod štôlňou Hallbach (Hallbacher Stoln), ktorá je schátraná, nachádza 7 bežných debien na farbu. Táto farba pochádza z uvedených štôlní, no v porovnaní s farbou pánov ťažiarov je veľmi nekvalitná. Ďalej som v Colnej štôlni (Zoll Weinstolln) prešiel štôlňou asi 300 siah (toto banské dielo predtým patrilo tunajšej súkromnej osobe, no tá ho teraz spolu s príslušnými hutami a budovami prenechala na 5 rokov bez nájomného a úrokov tunajšiemu mestu Ľubietová (Ziehetten), avšak s podmienkou, že ak by on alebo jeho deti po uplynutí týchto 5 rokov chceli opäť ťažiť, mesto bude povinné vrátiť mu polovicu tohto banského diela, a to v akomkoľvek stave). Potom som prešiel k dvom pracoviskám, kde sa nachádzali žily alebo nárazy, ktoré pozostávali zo žltých a čiernych rúd, no mocnosťou boli ako pri Svätej Trojici (hovorí sa tiež, že to má byť jedna žila, pretože to neleží ďaleko od spomínanej prevádzky). Inak je tu dosadený jeden hutman a 10 baníkov, ktorých mzda je rovnaká ako pri Svätej Trojici. Rudy zo žíl sa taktiež vyvážajú na povrch. Na povrchu sa tam však nachádzajú 2 debny na zelenú farbu, ktorá pochádza z Colnej štôlne (Zoll Weinstolln) (ktorá je v prevádzke), a je takmer rovnako kvalitná ako tá od pánov ťažiarov. Napokon, kedysi sa v týchto baniach nachádzala aj vynikajúca ortuťová (☿) cementačná voda, ktorá však počas posledných vojnových nepokojov zanikla a bola zničená.
O banských mestách Pukanec (Diehlen), Banská Belá (Buckans) a Nová Baňa (Königsberg).
Tieto mestá sú v súčasnosti vo veľmi zlom stave a pokračujú v razení tamojšej dedičnej štôlne len preto, aby nestratili svoje banské práva. O týchto mestách však nemožno uviesť nič konkrétne.