Baritová štôlňa v Zelenej doline
Neďaleko Starých Hôr môžete navštíviť malú baritovú štôlňu. My sme sa sem vybrali tesne po Vianociach. Na výpravu sme teraz išli v netradičnej skupine. Traja muži bez našich dievčat. Bol studený deň a v noci napadlo pár centimetrov snehu. Ale ráno bolo slnečné počasie a to naznačovalo, že budeme mať nádherný výlet.
Túto baritovú štôlňu som mal už dlhší čas v plánoch. Vedel som, že je poslednou zastávkou na baníckom chodníku na Starých Horách. Videl som niekoľko fotografií na Geocachingu. Videl som aj video, kde sa jeho autor motal pri vstupe do štôlne. Ale nik nenapísal ani náhodou, aká je tá štôlňa dlhá, alebo v akom stave je hneď za prvou náročnou dierou, cez ktorú je položených zopár drevených brvien. To sú podľa mňa dosť závažné informácie, najmä ak sa k štôlni chcete vybrať s menšími deťmi. A tak nám neostalo nič iné, ako sa spoľahnúť na cit a vybrať sa k nej všetko preskúmať. A cit ma našťastie nesklamal.
Už o desiatej sme zaparkovali neďaleko pútnického miesta na Starých Horách a odtiaľ sme sa pobrali po modrej turistickej značke smerom na Piesky. Štôlňa mala byť približne na pol ceste. Teplomer ukazoval -2 °C. Počas cesty lesom bola stále zima. Ale to trvalo len 10 minút. Potom sme sa ocitli na južnom svahu hory a teplota rapídne stúpala. Dokonca tak, že keď sme prišli k štôlni, rozopínali sme sa a po chvíli sme aj skladali kabáty. Na december tam bolo naozaj teplo.
Štôlňa je označená drevenou tabuľou s popisom. Na Slovensku panuje nejednoznačnosť v písaní slova barit. Pomerne často sa stretnete aj s názvom baryt. Ale budeme sa držať Wikipédie a baryt necháme Čechom a Angličanom. Ľudový názov minerálu je ťaživec. Žila tu mala miestami hrúbku 2 m. Ťažilo sa v 19. a 20. storočí. Vyťažený minerál sa využíval v Harmaneckých papierňach. Dlhší čas som musel pátrať po tom, na čo ho tam potrebovali. V papiernictve má dve využitia. Prvý je ako bieliaca zložka, lacnejšia náhrada oxidu titaničitého. Druhým využitím je jeho nepriesvitnosť a vďaka tomu aj tenší papier nie je priehľadný. V oboch prípadoch sa musí odstrániť znečistenie oxidmi železa. Posledné využitie nie je v papiernictve, ale ako materiál, ktorý odoláva röntgenovým lúčom.
Tesne pred štôlňou sa nachádzajú nádherné ukážky zvetraného pieskovca, ktoré sú každých 10 cm predelené vrstvičkou kameňa. Je tak mäkký, že ho môžete rýpať prstom. My sme mali kladivo a do sýtosti sme si tam kopali drobné diery.
Vstup do štôlne je kompletne vysekaná žila na celú šírku. Takto to miesto asi našli a najprv vystačili s baritom na povrchu. Vysoké je to asi 10 m. Vstup je trošku sťažený hromadou skál, ktoré sa nachádzajú na tomto mieste. Po ich prekonaní sa ocitnete pred jamou, cez ktorú sú prehodené dve brvná. Za ňou vidíte vstup do štôlne a po pravej strane vidíte krátku menšiu štôlňu. Tú krátku štôlňu môžete preskúmať aj bez svetla a pohodlne. Má asi 10 m a je v nej množstvo pavúkov a múch alebo komárov. Baritu je tam minimum.
Hlavná štôlňa sa nachádza za jamou. Meria asi 30 m a miestami sú v nej väčšie dutiny. Na miestach, kde sa žila rozširovala. Steny sú tu posiate baritom. Nájdete množstvo niekoľkocentimetrových žíl. Pre baníkov to rentabilné nebolo, pre vás je tam minerálu dostatok. Barit je mäkký a dá sa ľahko rýpať. My sme mali aj kladivo so sekáčom, takže Peťko si prišiel na svoje. Niekoľko minút tam poctivo sekal.
Vo vnútri bolo neuveriteľné teplo. Možno to robilo to decembrové slnko, ktoré pražilo do južného svahu, možno je to tam typická klíma. Všade bolo množstvo hmyzu, najmä obrovské pavúky, ktoré tam číhali na korisť. A steny štôlne sa trblietali, ale to boli len skondenzované kvapky vody. Našli sme aj jedného netopiera. A jednu nočnú moru, ktorá bola celá posiata kvapkami vody.
Vzorky minerálov
Na mieste sme našli takéto pekné kúsky baritu. Niečo sme zobrali pred štôlňou, niečo sme našli vo vnútri. Barit je ťažký minerál a doma sme potom porovnávali vzorky bežného vápenca spolu s baritom.
