Druhá výprava na Lazinu

Po prvej neúspešnej výprave za štôlňou Lazina JJV sme to nevzdali a vystrojili sme druhú výpravu. A urobili sme dobre. Medzitým ubehol mesiac, jeseň sa prehupla do zimy a my sme našu výpravu začali pod padajúcimi vločkami snehu. Našťastie nepadal veľmi husto.

Boli sme v rovnakej zostave. Ja a moje dve deti. Ale mali sme lepšie vybavenie. Mali sme so sebou prilbu a tá sa nám počas výpravy zišla. A teraz sme už nebrali lopatu, pretože tú v andezitovom brale naozaj netreba. A rovnako ako predtým, všetko som cestou filmoval. Pri predchádzajúcej ceste sme uviazli v polhodinovej zápche. Teraz nám cesta z Banskej Bystrice zabrala len 5 minút. Zastali sme na rovnakom parkovisku nad Šalkovou, alebo pod smetiskom, vyberte si, čo znie lepšie. A prvú časť cesty sme prešli po už známej ľahkej ceste a vyhli sme sa úseku, kde sme sa predtým predierali porastom. Cesta bola trošku klzkejšia než minule, ale zase bolo menej vegetácie, pretože väčšinu už spálil mráz.

Prvá etapa našej cesty bola o hľadaní zabudnutého kamienka. Minule sme jeden zaujímavý kamienok zabudli na mieste a tak sme zastali na mieste, kde sme predtým rozbíjali kamene a prehrabávali sme vlhké lístie. Nejaký kamienok sme našli, snáď to bol ten, ktorý to mal byť.

Hľadanie

Teraz som už mal presné informácie, kde by naša hľadaná štôlňa mala byť. Predtým som ju hľadal v rokline nad cestou a ona mala byť presne na opačnej strane. Vybrali sme sa dolu k potoku, prešli sme na druhú stranu a Peťko hneď zahlásil, že niečo vidí. Prišli sme bližšie a nebolo pochýb o tom, že je to hľadaná štôlňa.

V úbočí sa jasne vynímal vstup do štôlne. Pred ním boli nahádzané kamene rôznej veľkosti, poriadne obrastené machom. Suché lístie bolo všade naokolo, takže sme sa mohli utešovať, že sa nebudeme dovnútra plaziť blatom. Vedel som, že bude vstup malý, ale ako sa ukázalo, bol pre dospelého človeka ešte menší. Autori štôlne pred vchodom navŕšili hromadu skál, takže pre mňa to bola poriadna výzva.

Najprv som nakukol dovnútra, aby som zistil, aké je to tam bezpečné. Ale andezit je tvrdá hornina a nasledujúcich sto rokov sa tam nič zvláštne neudeje. Prvý pohľad do štôlne ale znamenal, že som ju musel preklasifikovať na štôlničku. Nemala viac ako 2x1 meter. A na výšku bola pre piaďmužíka.

Prieskum

Ale keď sme boli už tam, museli sme aj takú malú preskúmať. Nasadil som si prilbu, zobral som svetlo a kameru a nejako som tam dovnútra vliezol. Cestou som sa párkrát buchol do hlavy, ale prilba spoľahlivo ochránila hlavu a po pár nemotorných pohyboch som bol vo vnútri. Bol to stiesnený priestor. Niekto ho v minulosti vykopal na výšku dospelého čupiaceho človeka. Vznikol malý otvor, ktorý sa vo vnútri mierne rozšíril. Teraz už nevieme, ako štôlničke vtedy vyzerala, ale dnes je celá pokrytý bielymi stopami, ktoré akoby po sebe zanechali plaziace sa slimáky. Tie stopy sú na miestach puklín, tam kam sa dostala voda. Voda priniesla so sebou kalcit, ktorý vytvoril slimačie stopy.

Na pukliny som sa zameral aj ja. Kladivom som sa pokúsil odbiť nejaké vzorky horniny. Táto štôlňa v minulosti slúžila na vyhľadanie medenej rudy. Lazina sa nachádza niekoľko kilometrov južnejšie od Španej Doliny. Je tu určitá šanca na výskyt medi. Aj v jej tesnom susedstve, na južnom svahu smerom na Banskú Bystricu, sa nachádza stará medená baňa so stopami malachitu na haldách. Tu ale nebolo voľným okom vidno žiadne stopy sekundárnej mineralizácie. Kladivom som odbil nejaké vzorky a vyniesol som ich von. Bližšie skúmanie vzoriek muselo počkať, lebo dovnútra sa chystali deti.

Zvieracie kosti

Peťko dovnútra vliezol a objavil hŕbu zvieracích kostí, ktoré ležali pri nohách. Tie som si ja nevšimol, lebo som svietil a filmoval smerom ku stropu štôlne. Neskôr som si vo videu všimol, že aj tam som mal pod nohami zvieraciu lebku, ktorú si ani Peťko nevšimol. K inej lebke sa ešte dostaneme. Potom prišiel rad na Esterku, ale tej sa nezdalo, že by si mohla zašpiniť rukavičky a nakoniec dovnútra nevliezla. Ale aspoň zapózovala v prilbe.

Potom sme sa postavili pred štôlňu, rozprávali sa o prežitom zážitku a deti ma odrazu upozornili na lebku, ktorú som mal pod nohami. Neviem čo to bolo, ale na konci videa lebka vystupuje v scéne z Hamleta. V mojom podaní. Tých lebiek tam asi bude veľa, keď zarátam aj tú druhú v štôlni. A koľko sme ich proste nevideli kvôli napadanému lístiu? Štôlňa určite slúži ako útočisko dravým lesným tvorom, ktoré tam požierajú iné zvieratá.

Minerály

V andezite by sa tam mali nachádzať tieto minerály. Bornit, chalkopyrit, pyrit, kremeň a karbonáty. Tými karbonátmi snáď myslel stopy kalcitu na stenách. Na kameňoch nebolo voľným okom skoro nič vidno. Iba drobné čierne škvrnky. Doma pod lupou som vo škvrnkách objavil mierne sa zelenkajúce minerály. Boli drobné, ale podobali sa tomu, ako na internete popisujú bornit. Našiel som aj pár ružových škvŕn, čo mohlo byť kadečo, od inej verzie bornitu až po cinabarit. Na jednom mieste som mal pocit, že som zahliadol drobulinké kryštáliky chalkopyritu. Ale v tých vzorkách, ktoré som si domov priniesol, žiadne väčšie kúsky neboli. Aj tieto boli na hranici rozlišovacích schopností mojej lupy.