Edward Browne: Z Komárna do banských miest v Uhorsku a odtiaľ do Viedne - 2. časť

Robo Ulbricht 14.3.2026 12:58 Aktualizované 13:21

Toto je preklad knihy anglického lekára Edwarda Browneho - A Brief Account Of Some Travels In Hungaria, Servia, Bulgaria, Macedonie, Thessaly, Austria, Styria, Carinthia, Carniola, and Friuli z roku 1673. Iba kapitola Z Komárna do banských miest, pretože len tam je zaujímavý text pre amatérskych geológov.

Tento úryvok pochádza z cestopisu anglického lekára a učenca Edwarda Browneho, ktorý územím dnešného Slovenska (vtedajšieho Horného Uhorska) prechádzal v rokoch 1669 – 1673. Jeho rozprávanie je vzácnym svedectvom o živote v krajine zdevastovanej osmanskými vojnami a zároveň ponúka cenné geografické a etnografické postrehy.

Banská Bystrica

Po niekoľkých dňoch, keď som si pozrel najpozoruhodnejšie zaujímavosti Kremnice (Chremnitz), som sa vybral do Banskej Bystrice (Newsol). Prechádzal som cez kopce, ktoré ležia na východ od Kremnice, na vrchole jedného z nich leží pri ceste osamotený obrovský kameň alebo skala. Tieto kopce poskytujú drevo pre potreby zlatej bane. Ako sme pokračovali ďalej, neboli sme ďaleko od dediny menom Lila, kde sa nachádza ortuť. A keď sme prešli cez ortuťové kopce, opäť sme prišli k rieke Hron (Gran), na ktorej leží Banská Bystrica (Newsol). V tomto meste vedie cez rieku drevený most a cez rieku je postavená aj pekná stavba z kolov, ktorá slúži na zachytávanie dreva hodeného do tejto rieky o desať míľ vyššie, kde je krajina veľmi bohatá na lesy. Týmto dômyselným zariadením sa bez námahy a nákladov dopravuje do Banskej Bystrice (Newsol), aby sa použilo pri spracovaní medenej rudy a pri pražení, tavení, odlievaní a kovaní medi.

Banská Bystrica (Newsol) je pekné mesto a má veľké námestie, na ktorého hornom konci stojí krásna veža. Za videnie stojí aj hrad, v ktorom sa nachádza kostol pokrytý meďou. Vnútri kostola je mnoho drevených vyrezávaných sôch a niekoľko relikvií, ale keďže je v rukách luteránov, nevenuje sa im veľká pozornosť, hoci sú starostlivo uchovávané. Ako som si všimol aj v niektorých luteránskych kostoloch v Nemecku (Germany), napríklad v Norimbergu (Nuremberg) a Magdeburgu (Magdeburg), kde zostali nejaké relikvie, ktorých sa nezbavili, ale stále ich uchovávajú ako rarity.

V tomto meste a v jeho blízkosti sa nachádzajú najväčšie medené huty v Uhorsku (Hungary). Keďže je medená ruda veľmi pevne spojená so svojím horninovým podložím, jej oddelenie sa vykonáva s veľkou námahou a ťažkosťami. Medená ruda vyťažená z bane sa totiž praží a taví štrnásťkrát, kým je vhodná na použitie. Najprv sa taví s kameňom, ktorý nazývajú tavidlo (Fluſs-ſtein), s vlastnou troskou a s pyritom (Kis). Potom sa odvezie na pražiacu vatra, kde sa ukladá na veľké kopy alebo hromady polien, ktoré sa pod ňou zapália. Týmto spôsobom sa vypraží na látku zvanú praženec (Roft), a to sa opakuje sedem alebo osemkrát. Následne sa opäť taví v taviacej peci a v ďalších dvoch peciach v Mismills a dvakrát v hámri.

Tavia tu tiež kyz (Kis), ktorý sa sem dováža z Fešiny; táto roztavená látka je užitočná pri tavení striebra.

V Medených Hámroch (Mismills), neďaleko odtiaľto, získavajú striebro z medi, ktorú oddeľujú nasledovne: K roztavenej medi pridajú olovo a kovy roztavené spoločne vyberajú lyžicami alebo železnými panvami. Keď zmes vychladne, opäť ju vystavia silnému ohňu, pričom leží na priečnom rošte, až kým sa striebro a olovo neroztavia a neprepadnú cezeň. Keď meď prejde posledným tavením a je pripravená na použitie, sekajú ju na kusy veľkými ostrými kladivami. Na pohon každého z nich slúži osobitný mlyn, ktorý s veľkou silou dvíha kladivo. Na tvarovanie a formovanie medi do nádob alebo plechov majú iné kladivá, ktoré sú ploché alebo okrúhle, podľa toho, aký tvar zamýšľajú medi dať.

Komentáre a vysvetlivky ku kapitole Banská Bystrica

1. Topografia a miestne názvy

• Newsol (Neusohl): Dobový nemecký (a v angličtine adaptovaný) názov pre Banskú Bystricu.
• Chremnitz (Kremnitz): Kremnica. Browne cestoval z Kremnice do Banskej Bystrice pravdepodobne starou horskou banskou cestou cez Kremnické vrchy (zrejme v okolí Skalky a Malachova).
• Lila a "ortuťové kopce": Názov dediny "Lila" je pravdepodobne skomolenina, ktorú Browne zapísal na základe fonetického počutia. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o oblasť Malachova a priľahlej osady Ortúty neďaleko Banskej Bystrice, kde sa v minulosti skutočne ťažila a spracovávala ortuť (rumelka).
• Gran: Nemecký názov pre rieku Hron.
• Fešina: Tento názov je pravdepodobne ďalšou anglickou/nemeckou skomoleninou lokálneho toponyma (možno išlo o Španiu Dolinu - Herrengrund, Štefultov, alebo inú blízku banskú lokalitu), odkiaľ sa dovážal kyz.

2. Architektúra a infraštruktúra mesta

• Drevená stavba na zachytávanie dreva (Hrable): Browne tu mimoriadne presne opisuje tzv. vodné hrable. Išlo o masívnu drevenú konštrukciu vybudovanú naprieč riekou Hron (napríklad v okolí Šalkovej), ktorá slúžila na zachytávanie kmeňov dreva splavovaných z bohatých lesov Horehronia. Drevo bolo životne dôležité ako palivo pre obrovskú spotrebu banskobystrických a tajovských hút.
• Krásna veža na námestí: Ide o Hodinovú (dnes Šikmú) vežu na dnešnom Námestí SNP, ktorá bola postavená v roku 1552 a v čase Browneovej návštevy patrila k dominantám mesta.
• Hrad a kostol pokrytý meďou: Autor spomína Mestský hrad a v ňom ležiaci Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. Medená strecha nebola len praktická, ale bola aj symbolom nesmierneho bohatstva tohto "medeného mesta".
• Drevené vyrezávané sochy: Ide o vzácne gotické oltáre, z ktorých najznámejší je Oltár sv. Barbory od Majstra Pavla z Levoče, ktorý sa v kostole nachádza dodnes.
• Luteráni a relikvie: Browne navštívil Uhorsko v nepokojnom 17. storočí (obdobie stavovských povstaní), kedy si katolíci a protestanti často striedali kontrolu nad kostolmi. V čase jeho návštevy bol kostol zjavne v rukách evanjelikov (luteránov). Browne si ako bystrý pozorovateľ všíma toleranciu luteránov k starým katolíckym pamiatkam (sochy, relikvie), ktoré síce neuctievali, ale ani neničili (na rozdiel od kalvínov).

3. Baníctvo a metalurgia

• 14-násobné tavenie a praženie: Browne zachytáva technologicky nesmierne náročný proces spracovania stredoslovenskej medenej rudy (chalkopyritu/tatraedritu). Keďže ruda obsahovala veľa síry, antimónu a iných prímesí, musela sa opakovane pražiť na otvorených ohňoch (aby síra vyhorela) a následne taviť.
• Tavidlo (Fluſs-ſtein) a Kyz (Kis): Do hutníckej vsádzky sa pridával kremeň, vápenec alebo kazivec (Fluss-stein) na zníženie teploty topenia trosky a kyz (pyrit - sulfid železa) pre úpravu chemických reakcií. Termín "Roft" v texte je zjavne preklep alebo historický anglický prepis nemeckého slova Röst (praženec).
• Mismills / Medené Hámre: "Mismills" je anglická adaptácia nemeckého slova (pravdepodobne Mischmühle alebo podobne) a označuje slávny Medený hámor v Banskej Bystrici (alebo priľahlé hutnícke komplexy v Tajove a Moštenici), ktorý fungoval takmer 500 rokov.
• Oddeľovanie striebra od medi (Vycezovanie / Saigrovanie): Toto je najvzácnejšia časť opisu. Browne tu detailne opisuje tzv. saigrovací proces. Banskobystrická meď obsahovala značné množstvo striebra. Aby ho získali, taviči k medi pridali olovo. Zliatina sa potom zahrievala na rošte (saigrovacej peci). Olovo, ktoré na seba naviazalo striebro, má nižšiu teplotu topenia a "vycedilo" sa (kvapkalo dole), zatiaľ čo meď zostala na rošte. Toto bolo v 15. a 16. storočí najväčším technologickým tajomstvom Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti.
• Vodné mlyny a hámre: Záverečná pasáž opisuje spracovanie čistej medi buchármi poháňanými vodnými kolesami (vodnými mlynmi), ktoré formovali meď do platní, kotlov a iných výrobkov určených na export do celej Európy.

Špania Dolina

Správca týchto podnikov v Banskej Bystrici (Newsol) bol mimoriadne ústretový a okrem toho, že nám umožnil vidieť všetko, čo sme si želali, poslal mi aj pekný dar v podobe vína a hydiny a napísal list prefektovi medenej bane v Španej Doline (Herrn-grundt), aby mi ukázal všetko, čo je v tej bani zaujímavé a pozoruhodné.

Špania Dolina (Herrn-Grundt) je mestečko položené veľmi vysoko medzi dvoma vrchmi, na pozemku rovnakého mena, jednu uhorskú míľu vzdialené od Banskej Bystrice (Newsol). Keď sme dosiahli takú výšku, okolitá krajina bola celá pokrytá snehom, no v údoliach a počas našej cesty z Banskej Bystrice (Newsol) sme na žiadny nenarazili. Vzduch sme teda pri ceste k vstupu do bane v baníckom odeve pociťovali ako veľmi prenikavý. Tento odev pozostáva z plátenného plášťa a nohavíc, tuhej okrúhlej čiapky podobnej strieške klobúka, koženej zástery obrátenej dozadu a dvoch kusov kože priviazaných na kolenách, aby chránili tieto časti pred náhlym úderom o skaly alebo pred závalom zeminy. V bani nám bolo dosť teplo.

Do tejto bane som vstúpil cez štôlňu nazývanú Tachstolln, zdržal som sa v nej niekoľko hodín a navštívil mnohé z jej najpozoruhodnejších miest. Strmé zostupy v tejto bani sú riešené rebríkmi alebo zvislo postavenými kmeňmi stromov s hlbokými zárezmi alebo stupienkami na opretie nohy. S vodou nemajú problémy, keďže baňa leží vysoko vo vrchu, takže voda môže odtekať; trápia ich však prach, ktorý je dusivý a dráždivý, a tiež zhubné banské plyny.

Na jednom mieste v bani mi ukázali spôsob, akým nedávno odstránili veľmi nebezpečný banský plyn pomocou veľkého páru mechov, ktorými nepretržite dúchali mnoho dní. Na viacerých iných miestach boli banské plyny také silné, že robotníkom značne sťažovali prácu. Tieto plyny sa nevyskytujú len na miestach, kde je zemina plná ílu alebo podobných látok, ale aj tam, kde je skalnatá. Ukázali mi jedno miesto, kde bol zhubný plyn, a pritom skala bola taká tvrdá, že ju nebolo možné rozbiť ich nástrojmi; celý zostup bol vytvorený pomocou strelného prachu natlačeného do dlhých okrúhlych dier v skale a takto odstrelený.

Veľká časť tejto bane sa nachádza v skalách, kde nepotrebujú drevenú výstuž, aby ju udržali otvorenú, a niektoré chodby vedú medzi skalou a zeminou, takže sú z jednej strany podopreté jedľovými kmeňmi a z druhej strany kameňom. Chodby tiež nie sú také pravidelné ako v Kremnici (Chremnitz), lebo mnohé tu nie sú ani vodorovné, ani takmer zvislé, ale mierne stúpajú a klesajú, a vo vnútri je mnoho veľkých dutín. Na jednom mieste, kde sme šikmo zostupovali, aby sme sa dostali do pozoruhodnej časti bane, sme zistili, že sa zosunula zemina a zatarasila priechod. Jeden z našich sprievodcov, ktorý nechcel ísť okľukou a keďže zemina bola ešte sypká, vyhĺbil si do nej noru a prekopal sa cez ňu, hoci sa na neho neustále sypala a zasypávala ho. Nakoniec sa dostal na druhú stranu a zrútil sa medzi robotníkov pod ním s veľkým množstvom zeminy za sebou. Tú tak rýchlo naložili do svojich fúrikov a banských vozíkov (Hundt), o ktorých som už hovoril, a chlapci s nimi takou rýchlosťou utekali preč, že za krátky čas opäť uvoľnil priechod až k miestu, kde nás zanechal.

Žily tejto bane sú veľmi veľké, mnohé z nich sú také, ktoré sa označujú ako nakopené (cumulate), a ruda je veľmi bohatá. V sto librách rudy bežne nájdu dvadsať libier medi, niekedy tridsať, štyridsať, polovicu medi, a dokonca až šesťdesiat zo sto. Veľká časť rudy je tak pevne spojená so skalou, že sa oddeľuje s veľkými ťažkosťami, a na mnohých miestach sú ruda a skala jedným súvislým telesom alebo kameňom, len s tým rozdielom, že jedna časť skaly poskytne meď a druhá nie. To sa pozná a rozlišuje podľa farby, a to ľahko na prvý pohľad, keďže medená ruda je zväčša, najmä tá najlepšia, buď žltá, alebo čierna. Žltá je čistá medená ruda, čierna obsahuje aj podiel striebra.

V tejto bani sa nachádzajú rozličné druhy vitriolu: biely, zelený, modrý a červený číry priehľadný. Je tu tiež zelená zemina alebo sediment zo zelenej vody, nazývaný horská zeleň (Berg-grün), ktorý používajú maliari. Taktiež sa tu nachádzajú kamene krásnej zelenej a modrej farby a jeden druh, na ktorom sa našli tyrkysy, a preto sa nazýva matka tyrkysu.

Sú tu tiež dva pramene vitriolovej vody, ktorá mení železo na meď, nazývané stará a nová cementačná voda (Ziment). Tieto pramene sa nachádzajú veľmi hlboko v bani a železo sa vo vode bežne necháva štrnásť dní. Tieto vody sú veľmi ziskové, keďže aj najhorší druh železa a neužitočné staré železo sa týmto spôsobom mení na najčistejší druh medi, ktorá má oproti inej medi tú prednosť, že je tvárnejšia, kujnejšia a ľahšie sa taví; a ja som ju bez problémov tavil bez pridania akejkoľvek inej látky. Zatiaľ čo medená ruda musí prejsť toľkými ohňami a pecami, aby sa z nej niečo stalo. Z tohto druhu medi som si odniesol dobré množstvo zo starej cementačnej vody a vzal som si aj kus medi v tvare srdca, ktorý bol do nej vložený jedenásť alebo dvanásť dní predtým; mal rovnaký tvar, no vtedy bol dokonale zo železa, tak ako je dnes z medi. Niektorí to nepovažujú za transmutáciu jedného kovu na druhý, ale tvrdia, že táto cementačná voda, nasýtená vitriolom Venuše (síranom meďnatým), pri stretnutí s telesom tak ochotným ju prijať, akým je Mars (železo), usadí Venušu (meď). Tá okamžite prenikne do Marsu (železa) do takej miery, že ho rozdelí a ovládne (dividere et imperare), a nakoniec nahradí jeho teleso svojím vlastným a Mars (železo) vyzráža.

Pri premene železa na meď v týchto prameňoch sa skutočne často oddelia mnohé čiastočky a usadia sa na dne v podobe prášku, ale tieto čiastočky nie sú železo, ale meď. Z prameňa som si odniesol tento prášok a roztavil som ho na vynikajúcu meď; takže ak sa železo nemení, neviem, čo sa s ním stane. Tento proces, ktorý príroda tak dômyselne vykonáva v bani, som odvtedy videl napodobňovaný aj umelo; a podľa môjho úsudku úspešne.

Po tom, čo som si prezrel mnohé z najpozoruhodnejších miest v bani, vrátil som sa do domu správcu v Španej Doline (Herrn-Grundt) a vo vyhrievanej izbe som sa opäť prezliekol. Tam nás potom veľmi láskavo pohostili. Ukázal mi mapu bane, v ktorej sme strávili väčšiu časť dňa, a nákresy všetkých miest, ktoré sme navštívili, spolu s mierkou na meranie dĺžok a vzdialeností všetkých chodieb a miest v bani. Bolo veľmi potešujúce vidieť taký rozsiahly náčrt či obraz takého pekného podzemného mesta, a ani ho nemôžem nazvať inak, keďže je v ňom viac stavieb ako v mnohých iných mestách. Svojím rozsahom prekonáva väčšinu z nich a počet jeho obyvateľov je značný, ich poriadok obdivuhodný, ich stráže presné, ich odpočinok nerušený, vďačný po práci a osviežujúci, keďže po rovnako dlhom čase strávenom prácou odpočívajú osem hodín v dutine skaly. Okrem tejto mapy mi ukázal mnoho zaujímavých nerastov vyťažených z tejto bane. Zohriatím medenej rudy a jej vhodením do vody vytvoril vodu podobnú niektorým prírodným kúpeľom, ktoré vyvierajú neďaleko týchto vrchov. A keď som pochválil cementačnú vodu a jej zvláštny účinok na železo, daroval mi niekoľko pekných kúskov a reťaz z medi premenenej v týchto prameňoch. Z tohto druhu medi vyrábajú aj veľmi pekné poháre a nádoby a my sme pili z jedného z nich, ktorý bol pozlátený a v strede mal upevnený vzácny kus striebornej rudy. Na vonkajšej strane mal vyrytý tento nápis:

Eiſen ware ich, Kupfer bin ich
Silber trag ich, Goldt bedeckt mich. t. j.

Meďou som, no železom som bol kedysi,
Striebro nosím, zlatom som pokrytý.

Komentáre a vysvetlivky ku kapitole o Španej Doline

1. Geografické a historické názvy

• Newsol (Banská Bystrica): Browne používa skomoleninu nemeckého názvu Neusohl. Banská Bystrica bola centrom obchodu s meďou a sídlom banskej komory.
• Herrn-Grundt / Herrngrund (Špania Dolina): Historický nemecký názov Španej Doliny, doslova "Pánska dolina/pozemok". V 15. a 16. storočí tu pôsobila slávna Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť (Ungarischer Handel), ktorá vytvorila jeden z prvých ranokapitalistických podnikov na svete. V čase Browneovej návštevy (1669) už bane spravoval štát (Viedenská dvorská komora).
• Chremnitz (Kremnica): Zlaté bane v Kremnici, ktoré Browne taktiež navštívil a porovnáva s nimi nepravidelný charakter medených žíl v Španej Doline.

2. Merné jednotky a odev

• Uhorská míľa: Historická dĺžková miera. Jedna uhorská (alebo rakúska) pošta/míľa predstavovala približne 8,3 až 8,8 km, čo presne zodpovedá reálnej vzdialenosti medzi Banskou Bystricou a Špaňou Dolinou (cca 11 km po dnešných cestách, kratšie cez horské priechody).
• Banícky odev: Browne veľmi presne opisuje tradičný stredoslovenský banícky odev. "Tuhá okrúhla čiapka" bola banícka kápňa (bezokrajová čiapka chrániaca hlavu), "kožená zástera obrátená dozadu" je slávny ošliador (alebo flek), ktorý chránil baníkov pri kĺzaní sa po úklonoch a pri sedení vo vlhkom prostredí, a "kusy kože na kolenách" sú nákolenníky (kľakačky) pre prácu v kľače v nízkych chodbách.

3. Banská technika a terminológia

• Tachstolln: Skomolenina nemeckého banského termínu Tagstollen (Denná štôlňa). Išlo o hlavnú, horizontálnu prístupovú chodbu, ktorá ústila na povrch ("na deň").
• Banské plyny a vetranie (mechy): Browne opisuje prítomnosť nedýchateľných plynov (zrejme oxid uhličitý - banský plyn, hromový plyn). Použitie obrovských kožených mechov (dúchaviek) napojených na drevené potrubia bolo v 17. storočí štandardným, no stále obdivovaným spôsobom umelého vetrania baní.
• Odstreľovanie strelným prachom: Toto je mimoriadne cenný postreh. Použitie strelného prachu na rozpojovanie hornín bolo prvýkrát na svete úspešne odskúšané len neďaleko odtiaľto – v Banskej Štiavnici v roku 1627 (Gašpar Weindl). Browneov text dokazuje, že o cca 40 rokov neskôr už bola táto revolučná metóda v stredoslovenských baniach bežne zavedená pri tvrdých horninách.
• Hundt (Banský vozík / Banský pes): Išlo o tradičný uhorský drevený banský vozík (Hunt). Mal nerovnako veľké kolesá a viedol ho vodiaci čap (klinec) medzi dvoma drevenými doskami na zemi – išlo o predchodcu dnešných koľajníc. Vydával špecifický zvuk pripomínajúci brechot, preto sa nazýval "pes".

4. Mineralógia a chémia

• Vitriol: Starší, alchymistický názov pre sírany.
  • Zelený vitriol: síran železnatý (zelená skalica).
  • Modrý vitriol: síran meďnatý (modrá skalica).
• Horská zeleň (Berg-grün): Išlo o minerál malachit, ktorý sa hojne vyskytoval v oxidačnej zóne ložiska a od stredoveku sa drvil a používal ako kvalitný a drahý maliarsky pigment.
• Ziment (Cementačná voda): Voda prirodzene obohatená o rozpustený síran meďnatý (modrú skalicu), ktorá presakovala cez rudné žily. Slovo Ziment (cementácia) tu neznamená stavebný cement, ale hutnícky proces zrážania kovu.

5. Alchýmia vs. Veda: "Transmutácia" železa na meď

Tento úsek je z historického hľadiska najzaujímavejší. Browne tu opisuje cementáciu medi.

• Podstata javu: Ak sa do vody s vysokým obsahom síranu meďnatého vloží staré železo, nastane oxidačno-redukčná reakcia ($CuSO_4 + Fe \rightarrow FeSO_4 + Cu$). Železo sa rozpúšťa a na jeho mieste sa zráža čistá, červenkastá meď v podobe povlaku alebo kalu.
• Alchymistický pohľad: V stredoveku a ranom novoveku sa tento jav považoval za dôkaz platnosti alchýmie – verilo sa, že ide o skutočnú transmutáciu (premenu) lacného kovu (železa) na ušľachtilejší kov (meď).
• Venuša a Mars: Browne používa dobovú alchymistickú/astrologickú symboliku:
  • Mars = Železo (boh vojny, zbrane).
  • Venuša = Meď (bohyňa krásy, pôvod na Cypre - cuprum).
• Browneho empirizmus: Browne ako moderný vedec 17. storočia a člen Kráľovskej spoločnosti k tomuto javu pristupuje kriticky. Správne si všíma, že meď padá na dno ako "prášok" a hoci konštatuje, že si nie je istý, čo sa stalo so železom (ktoré sa neviditeľne rozpustilo), nehlása slepo teóriu zázračnej premeny kovu.

6. Špaňodolinské poháre a mapy

• Banské mapy: Browne obdivuje detailné nákresy baní. Banské meračstvo (markšajderstvo) bolo na strednom Slovensku na mimoriadne vysokej úrovni. Mapy, ktoré mu správca ukázal, boli ranými majstrovskými dielami banskej kartografie.
• Poháre z cementačnej medi (Tummlery): Meď získaná cementáciou bola veľmi čistá a cenená. Vyrábali sa z nej upomienkové predmety, často pozlátené kalichy, do ktorých sa vkladali strieborné mince alebo kusy rudy. Tieto "Špaňodolinské poháre" boli vyhľadávanými kuriozitami európskych panovníkov.
• Nápis na pohári: Nemecký rým „Eisen war ich, Kupfer bin ich...“ (Železom som bol, meďou som...) bol typickým mottom razeným alebo rytým na tieto výrobky. Slúžil ako reklama na "zázračnú" moc špaňodolinskej vody. Tieto poháre sa dodnes nachádzajú v mnohých prestížnych európskych múzeách (vrátane Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici).

Turčianske Teplice

Zo Španej Doliny (Herrn-Grundt) sme prišli do Štubne (Stubn), mestečka vzdialeného tri uhorské míle od Banskej Bystrice (Newfol) a dve od Kremnice (Chremnitz). V blízkosti potôčika sa tam nachádza niekoľko veľmi cenených a hojne navštevovaných horúcich kúpeľov. Ich voda je veľmi číra a páchne po síre, usadenina je zelená. Drevo nad ňou farbí na zeleno a na čierno, ale nemení farbu kovov tak rýchlo ako väčšina ostatných. Nechal som v nej mincu celú noc a aj tak bola sfarbená len slabo. Pramene vyvierajú zospodu a prechádzajú cez otvory v dlážke kúpeľov.

Teplota týchto kúpeľov je porovnateľná s teplotou Kráľovského kúpeľa v Anglicku. Je ich sedem: prvý je Panský kúpeľ, druhý Zemiansky, tretí Sedliacky, štvrtý Sedliacky pre ženy, piaty Žobrácky, šiesty pre nakazených syfilisom (Lues Venerea) a siedmy Cigánsky kúpeľ. Tieto kúpele sa nachádzajú na rovine obklopenej zo všetkých strán vrchmi. Najbližšie k nim sú tie smerom na východ a je to ten istý horský hrebeň, ktorý je na druhej strane taký bohatý na kovy. Kúpal som sa v jednom z nich a stretol som dobrú spoločnosť, takže som sa zdržal pridlho a pocítil som isté ťažkosti z tepla kúpeľa. Nemohol som ani pochváliť ich zvyk jesť, piť a veľa spať počas kúpania.

Komentáre a vysvetlivky ku kapitole Turčianske Teplice

1. Historické názvy a toponymia

• Štubňa (Stubn): Dnešné Turčianske Teplice. V minulosti sa mesto dlho nazývalo Štubnianske Teplice, čo bolo odvodené od susednej obce Horná Štubňa. Nemecký názov Stubenbad odkazoval na "kúpeľné izby/zruby". K premenovaniu na Turčianske Teplice došlo až v roku 1946.

2. Geografické údaje a vzdialenosti

• Uhorská míľa: Browne uvádza vzdialenosti v uhorských míľach. Jedna uhorská míľa (tzv. kráľovská) merala v tom čase približne 8,3 až 8,9 kilometra. Vzdialenosť 3 míle z Banskej Bystrice (cca 25-26 km) a 2 míle z Kremnice (cca 17-18 km) teda vcelku presne zodpovedá skutočnosti a vtedajším cestným spojeniam cez horské priechody (napr. cez Malý Šturec).

3. Balneológia a vedecké pozorovania (Pokus s mincou)

• Kráľovský kúpeľ v Anglicku (King's Bath): Nachádza sa v slávnom anglickom kúpeľnom meste Bath. Teplota vody v King's Bath je okolo 46 °C. Termálne pramene v Turčianskych Tepliciach majú dnes teplotu medzi 38 až 47 °C, čo dokazuje Brownov presný odhad a vynikajúci pozorovací talent.
• Sfarbenie dreva a usadeniny: Zelená usadenina je tvorená termofilnými riasami a vyzrážanými minerálmi, typickými pre síranové, hydrouhličitanové a vápenato-horečnaté termálne vody.
• Vedecký experiment s mincou: Browne ako lekár a člen Kráľovskej spoločnosti (Royal Society) v Londýne experimentoval. Ponorenie mince do vody bol vtedajší test na prítomnosť síry (presnejšie sírovodíka $H_2S$). Strieborné a medené mince v silne sírnych vodách rýchlo sčernejú (vzniká sulfid strieborný/meďnatý). Fakt, že minca sčernela len slabo, správne indikoval, že obsah sírovodíka v Turčianskych Tepliciach je nižší než v iných známych európskych kúpeľoch (napríklad v Piešťanoch).

4. Sociológia kúpeľníctva (Rozdelenie bazénov)

• Rozdelenie na sedem bazénov je fascinujúcim svedectvom o prísnej sociálnej a triednej stratifikácii spoločnosti v 17. storočí.
• Stavovská segregácia: Kúpanie bolo prísne oddelené pre šľachtu (Panský, Zemiansky kúpeľ), bežný ľud (Sedliacky), chudobu (Žobrácky) a marginalizované skupiny (Cigánsky).
• Oddelenie pohlaví a chorých: Existencia samostatného "Sedliackeho kúpeľa pre ženy" ukazuje na dobové morálne pravidlá. Samostatný kúpeľ pre nakazených syfilisom (Lues Venerea) svedčí o ranom epidemiologickom povedomí – syfilis sa v tom čase liečil aj pomocou horúcich termálnych kúpeľov v kombinácii s (často toxickými) ortuťovými masťami.

5. Životospráva a kritika miestnych zvykov

• Kritika jedenia, pitia a spánku v bazéne: Zvyk tráviť v termálnej vode celé hodiny, ba aj dni, pričom sa na plávajúcich doskách jedlo a pilo víno, bol v strednej Európe v ranom novoveku veľmi populárny (tzv. Badekultur).
• Brownova nevoľnosť: Browne, vychádzajúci z vtedajšej anglickej medicínskej praxe, tento zvyk kritizuje. Jeho vlastná skúsenosť s nevoľnosťou ("pocítil som isté ťažkosti z tepla kúpeľa") bola fyziologicky úplne prirodzená – dlhý pobyt v horúcej vode (nad 38 °C) spôsobuje výraznú vazodilatáciu (rozšírenie ciev), pokles krvného tlaku a môže viesť ku kolapsu, obzvlášť ak je skombinovaný s konzumáciou ťažkého jedla a alkoholu.

Bojnice

Z Kúpeľov Štubňa (Stub'n Bad) sme išli do Bojníc (Boinitz), prešli sme cez rieku Nitru a Prievidzu (Privitz), veľké mesto, sme nechali po ľavej ruke. V Bojniciach (Boinitz) sa tiež nachádza päť prírodných kúpeľov s miernou, príjemnou teplotou, v ktorých je radosť sa kúpať. Zveľadil ich gróf Pálfi, palatín Uhorska, a všetky sú zastrešené pod jednou veľkou strechou. Prvý je Panský kúpeľ, postavený z kameňa, do ktorého sa zo všetkých strán schádza po kamenných schodoch. Ostatné štyri sú z dreva, veľmi pekne a dobre postavené. Bolo nám potešením sledovať, ako sa chlapci a dievčatá šikovne potápajú pre čokoľvek, čo sme im hodili do vody. V tejto časti krajiny sa pestuje veľmi veľa šafranu.

Komentáre a vysvetlivky ku kapitole Bojnice

• Kúpele Štubňa (Stub'n Bad): Autor má na mysli dnešné Turčianske Teplice. V minulosti sa toto mesto a kúpele nazývali Štubnianske Teplice (podľa nemeckého názvu Stubenbad, ktorý bol odvodený od slova Stube – izba/kúpeľná budova, prípadne od susednej obce Horná Štubňa).
• Prievidza (Privitz): Browne ju správne identifikuje ako "veľké mesto". V 17. storočí bola Prievidza významným strediskom remesiel a obchodu na hornej Nitre, pričom ležala v tesnom susedstve Bojnického panstva. Cestovatelia ju míňali cestou od Turca smerom na Bojnice.
• Gróf Pálfi, palatín Uhorska: Ide o Pavla Pálfiho (1592 – 1653), ktorý získal Bojnické panstvo do zálohu v roku 1637 a neskôr v roku 1643 do dedičnej držby. V rokoch 1649 – 1653 zastával úrad uhorského palatína (najvyšší zemský úradník hneď po panovníkovi). Práve on sa výrazne zaslúžil o prestavbu Bojnického zámku a ako Browne správne zaznamenal, investoval aj do rozvoja a budovania miestnych kúpeľov.
• Päť prírodných kúpeľov a Panský kúpeľ: Text poukazuje na dobové sociálne rozvrstvenie kúpeľníctva. Termálne pramene boli zachytené do piatich bazénov. Hlavný, Panský kúpeľ (vybudovaný z kameňa), bol určený pre vysokú šľachtu a bohatých hostí. Zvyšné štyri drevené kúpele slúžili nižším vrstvám, mešťanom a poddaným. Zastrešenie pod "jednou veľkou strechou" svedčí o vyspelej kúpeľnej architektúre 17. storočia, ktorá chránila hostí pred nepriazňou počasia.
• Potápajúce sa deti: Táto drobná anekdota ukazuje, že hádzanie drobných mincí do vody miestnym deťom bolo bežnou kratochvíľou bohatých kúpeľných hostí a cestovateľov už pred stáročiami.
• Pestovanie šafranu: Zmienka o šafrane (Crocus sativus) je mimoriadne cenná. V 16. až 18. storočí patrilo územie dnešného Slovenska (najmä Turiec, Nitrianska stolica a okolie) k významným pestovateľským oblastiam tejto vzácnej koreniny a farbiva. Takzvaní slovenskí "šafraníci" (obchodníci so šafranom a neskôr aj iným tovarom) boli známi po celej strednej Európe.

Trenčín

Z Bojníc (Boinitz) sme išli dve uhorské míle do Vesteníc (Weſtonitz) a z Vesteníc (Weſtonitz) sme na druhý deň dorazili do Trenčína (Trenſchin), čo je podľa nich vzdialenosť štyroch uhorských míľ. Sú to však také dlhé míle, že sme cestovali od východu slnka až do ôsmej hodiny večer, kým sme sa dostali do cieľa našej cesty.

Trenčín (Trenſchin) je pekné mesto ležiace na rieke Váh (Waag), cez ktorú vedie drevený most. Námestie je pekné, jezuitský kostol je nádherný, hrad sa nachádza veľmi vysoko, je ľahko viditeľný zo vzdialenosti dvadsiatich anglických míľ a patril grófovi Illésházymu (Graff Jellhaſey). Míľu od mesta sa nachádzajú dva teplé kúpele a v okolí je veľké množstvo prameňov minerálnych vôd. Tu sme stretli grófa Rottala, ktorý cestoval od cisára, aby v Prešove (Eperies) rokoval s komisármi sedmohradského kniežaťa Apafiho. Pri tejto príležitosti som požiadal niektorých členov jeho sprievodu, aby podľa inštrukcií, ktoré som im zanechal, zistili informácie o soľných baniach v tomto meste alebo kdekoľvek inde. Neskôr som dostal správu s nasledovným obsahom.

Komentáre a vysvetlivky ku kapitole Trenčín

1. Dobové miery a vzdialenosti

• Uhorská míľa: Browne sa sťažuje, že cesta z Vesteníc do Trenčína (udávaná ako 4 uhorské míle) trvala od východu slnka do ôsmej večer. Uhorská míľa (lat. miliare hungaricum) nebola pevne štandardizovaná a zvyčajne zodpovedala vzdialenosti približne 8,3 až 8,8 kilometra (niekedy sa udávala ako vzdialenosť, ktorú človek prejde za 2 hodiny). Štyri uhorské míle teda predstavovali zhruba 33 až 35 kilometrov. Dlhý čas cesty (viac ako 12 hodín) bol spôsobený najmä náročným kopcovitým terénom, nekvalitnými dobovými cestami a pravdepodobne cestovaním na koči.
• Anglická míľa: Pri opise viditeľnosti Trenčianskeho hradu autor používa jemu blízku mieru. Anglická míľa meria cca 1,6 km. Vzdialenosť 20 anglických míľ predstavuje približne 32 kilometrov, čo realisticky zodpovedá viditeľnosti mohutného hradu z Považského podolia za priaznivého počasia.

2. Topografia a architektúra

• Weſtonitz (Vestenice): Znak „ſ“ v pôvodnom texte je tzv. dlhé s (long s), bežne používané v dobovej typografii. Dnes ide o obce Horné a Dolné Vestenice v okrese Prievidza, ktoré ležali na historickej ceste spájajúcej hornú Nitru s Považím.
• Jezuitský kostol: Browne ho označuje za "nádherný". Išlo o dnešný Piaristický kostol sv. Františka Xaverského na trenčianskom námestí. Základný kameň položili jezuiti v roku 1653 a kostol bol vysvätený v roku 1657. V čase Browneovej návštevy (1668/1669) išlo teda o úplne novú, ohromujúcu ranobarokovú stavbu, ktorá musela v meste pôsobiť mimoriadne reprezentatívne.
• Dva teplé kúpele: Autor tu bezpochyby odkazuje na nedaleké Trenčianske Teplice. Tie boli už v 17. storočí široko-ďaleko známe svojimi liečivými termálnymi prameňmi a hojne ich navštevovala domáca i zahraničná šľachta.

3. Historické osobnosti a šľachtické rody

• Graff Jellhaſey (Gróf Illésházy): Rod Ilesháziovcov (Illésházy) patril k najvplyvnejším šľachtickým rodom v Uhorsku. Trenčiansky hrad a panstvo získali do držby v roku 1594 a vlastnili ho až do vymretia rodu v roku 1834. V období Browneovej cesty panstvo spravoval pravdepodobne Juraj Ilesházi. Ich majetkom boli v tom čase aj spomínané Trenčianske Teplice.
• Gróf Rottal: Celým menom Ján (Johann) gróf von Rottal (1605 – 1674). Bol to významný habsburský diplomat, tajný radca a cisársky komisár. V tomto období (krátko pred a počas odhalenia Vešeléniho sprisahania) ho cisár Leopold I. poveroval náročnými vyjednávaniami s nespokojnou uhorskou šľachtou a sedmohradskými zástupcami.
• Knieža Apafi: Michal I. Apafi (1632 – 1690) bol v rokoch 1661 až 1690 sedmohradským kniežaťom. Územie Sedmohradska vtedy lavírovalo medzi vplyvom Osmanskej ríše a Habsburskej monarchie. Rokovania v Prešove (Eperies) mali za cieľ zmierniť politické napätie v regióne.

Soľné bane pri Prešove

Pol hodiny cesty od mesta Prešov (Eperies) v Hornom Uhorsku sa nachádza veľmi významná soľná baňa. Od prvého miesta zostupu až na dno je hlboká asi stoosemdesiat siah. Baníci do nej zostupujú najprv po lanách a do nižších častí nakoniec po rebríkoch. Baňa sa zväčša nachádza v zemitej, a nie skalnatej pôde.

Soľné žily sú rozsiahle a dajú sa nájsť kusy s hmotnosťou desaťtisíc libier. Soľ zvyčajne vytesávajú do podlhovastých hranolov dlhých dve stopy a hrubých jednu stopu. Na použitie sa láme a melie medzi dvoma mlecími kameňmi.

Baňa je studená a vlhká, ale keďže soľ je kamenná, vlhkosťou sa nerozpúšťa ľahko, alebo aspoň nie vo veľkom množstve. Napriek tomu je veľká časť banskej vody nasýtená soľou takým spôsobom, že keď sa vytiahne vo veľkých vedrách a následne sa vyvarí, poskytuje čiernu soľ, ktorú v tej krajine dávajú dobytku.

Farba bežnej kamennej soli z tejto bane nie je veľmi biela, ale skôr sivastá. Keď sa však rozbije a zomelie na prášok, stane sa bielou, akoby bola rafinovaná. Táto soľ sa skladá z ihlanovitých častí alebo kryštálov. Je tu aj iný druh soli, ktorý sa skladá zo štvorcov a tabuliek, a tretí druh, ktorý možno nájsť, má akési vláknité alebo dlhé výbežky.

Ani všetka soľ v tejto bani nie je jednej farby, ale rôznych. Tá, ktorá sa nachádza hrubo zmiešaná so zeminou, od nej preberá určitú farbu. A dokonca aj tá, ktorá je najčistejšia a podobá sa kryštálu, často nadobúda odtiene rôznych farieb. V strede kryštalickej soli s dlhými výbežkami som videl jemnú modrú farbu a v dome grófa Rottala vo Viedni som videl veľký kus krásnej priehľadnej žltej farby. Sú tu aj kusy také číre a tvrdé, že z nich vyrezávajú rôzne postavy, akoby to bol samotný kryštál. Zo všetkých spomínaných druhov som tiež získal niekoľko kusov a priniesol som si ich so sebou do Anglicka.

Komentáre a vysvetlivky ku kapitole Soľné bane

1. Geografické a historické reálie

• Prešov (Eperies) a baňa: Názov Eperies je historický nemecký a maďarský (Eperjes) názov pre Prešov. Spomínaná baňa s polhodinovou vzdialenosťou od mesta je slávny Solivar pri Prešove (dnes mestská časť Prešova). Ťažba soli tu má tradíciu siahajúcu do stredoveku a patrila medzi najvýznamnejšie soľné ložiská v habsburskej monarchii.
• Gróf Rottal: Pravdepodobne ide o grófa Jána von Rottala, vplyvného šľachtica, tajného radcu a úradníka habsburského dvora vo Viedni, ktorý mal väzby na Uhorsko a zrejme vlastnil geologickú zbierku.

2. Dobové miery a váhy

• Stoosemdesiat siah (fathoms): Banská siaha (Klafter) merala v tom čase približne 1,9 až 2 metre. Hĺbka 180 siah teda predstavuje približne 340 až 360 metrov, čo svedčí o vyspelej banskej technike na vtedajšiu dobu. Zostup do takejto hĺbky po lanách a rebríkoch bol fyzicky veľmi náročný a nebezpečný.
• Desaťtisíc libier: Jedna libra (pound) zodpovedá približne 0,45 kg. Browne teda hovorí o obrovských kusoch soli s hmotnosťou zhruba 4 500 kg (4,5 tony), ktoré nachádzali v celku.
• Dve stopy a jedna stopa: Anglická stopa (foot) má zhruba 30 cm. Soľné bloky (tzv. soľné pne) sa teda otesávali do pravouhlých kvádrov s rozmermi cca 60 × 30 cm pre ľahší transport.

3. Technológia ťažby a spracovania

• Dvojaká ťažba: Text presne zachytáva dve odlišné technológie získavania soli, ktoré sa v Solivare historicky využívali:
  • Banská ťažba kamennej soli – rúbanie pevných blokov.
  • Varenie soľanky – čerpanie slanej banskej vody (soľanky) a jej následné odparovanie vo varšatách.
• Čierna soľ: Získavala sa vyvarením znečistenej soľanky alebo zo zemitých častí bane. Bola bohatá na minerály a prímesi, pre ľudí bola chuťovo horšia, preto sa pre svoju minerálnu hodnotu podávala hospodárskym zvieratám (ako liz).

4. Mineralogické a geologické pozorovania

• Halit (kamenná soľ): Browne presne opisuje kryštálovú sústavu minerálu halit (chlorid sodný - NaCl). Zmieňuje štvorce a tabuľky (halit kryštalizuje v kubickej – kockovej sústave) a vláknité výbežky (tzv. vláknitá soľ, ktorá vzniká v trhlinách a žilách hornín).
• Farebné anomálie soli:
  • Sivá soľ: Bežná v Solivare, sfarbenie je spôsobené ílovitými a zemitými prímesami z podložia. Keď sa rozdrví, lom svetla na malých zrniečkach ju opticky zmení na bielu.
  • Modrá soľ: Ide o vzácny a reálny geologický jav. Modré sfarbenie halitu nevzniká chemickou prímesou, ale poruchou kryštálovej mriežky (tzv. F-centrá), ktorá býva často spôsobená prirodzeným rádioaktívnym žiarením v horninách (napr. prítomnosťou draslíka v okolí).
  • Žltá soľ: Spôsobená prítomnosťou železa alebo zlúčenín síry.
• Umelecké rezbárstvo: Čistý kryštalický halit sa pre svoju mäkkosť a čírosť často využíval baníkmi a rezbármi na výrobu suvenírov, sôch svätých (napr. sv. Kliment) alebo ozdôb, čo potvrdzuje aj Browne.

Návrat do Viedne

Je však čas ukončiť toto dlhé rozprávanie o baniach a nerastoch, ktoré sa mnohým môže zdať málo zaujímavé. Napriek tomu, pre uspokojenie zvedavcov o tak významnej časti prírodných vied, na miestach nám málo známych a navyše, pokiaľ viem, neopísaných žiadnym anglickým perom, som nechcel vynechať tento podrobný opis.

Pokračoval som v ceste popri rieke Váh a prišiel som do Nového Mesta (Neve Mneſto) a odtiaľ na druhý deň do Trnavy (Tirnaw), mesta ležiaceho na rovine a viditeľného z veľkej diaľky. Takmer sa už zotavilo z popola, na ktorý bolo obrátené pred šiestimi rokmi. Nasledujúci deň sme sa opäť dostali k Dunaju a prenocovali sme v Prešburgu (Presburg), o ktorom som už hovoril inde. Potom sme sa na dvoch komách preplavili cez Dunaj a cestovali sme okolo veže Homburg (Homburg Tower), popri kopci Haimberg (Haimberg Hill), cez mesto Haimberg, cez Regelsbrunn (Regelsbrun), Fischamend (Viſchet) a Schwechat (Swechet), a tak sme prišli do Viedne (Vienna).

Veľká časť týchto krajín Horného Uhorska, ktorými som cestoval, mala inú tvár ako Rakúsko (Auſtria) a inú, ako mali predtým. Niektoré miesta totiž boli vypálené alebo vyplienené Tatármi a Turkami v nedávnej vojne a viaceré im platia tribút, takže mnohí žijú opatrne a skromne, aby boli menej nápadní. Na viacerých miestach sú ich domy holé a nezariadené a je dobre, ak majú inú posteľ ako tú pre pána domu a jeho ženu. Dokonca aj v lepšie zaopatrených častiach krajiny pod cisárom, kde je veľká časť obyvateľstva reformovaného náboženstva, žijú v takých ťažkých podmienkach a strachu, že majú málo spokojnosti. A keďže sú odvážnej a vytrvalej povahy, môžu sa časom stať takými zúfalými, že ak by Turek mocne vtrhol do krajiny, je pravdepodobné, že by proti nemu nebojovali tak srdnato ako v minulosti. Je tu mnoho kalvínov, mnoho luteránov. V banských mestách boli predtým takmer všetci luteráni, ale teraz sú úradníci rímskej cirkvi. V Banskej Štiavnici (Schemnitz) bol nedávno luteránom odobratý veľmi pekný kostol. A povedali mi, že v Bojniciach (Boinitz) a okolí gróf Pálfi prinútil všetkých svojich luteránskych poddaných, aby zmenili, alebo aspoň deklarovali zmenu svojho náboženstva, inak sa museli vzdať svojich domov a pozemkov. Hojne sa tu vyskytujú aj anabaptisti, ktorí sú viac známi svojou úhľadnou prácou s perleťou než čímkoľvek iným. Unitári žijú v odľahlejších častiach Horného Uhorska smerom k Sedmohradsku (Tranſylvania) a majú povesť, že všeobecne hovoria po latinsky. Dokonca aj uhorskí katolíci sú veľmi nespokojní s prenikaním Nemcov a ich zasahovaním do ich záležitostí. Žiarlivo hľadia na dvor vo Viedni, myslia si, že nie sú cenení podľa svojich zásluh alebo schopností slúžiť, ani že sa dobre nedodržiavajú uhorské privilégiá, takže svoju nespokojnosť sotva dokážu skrývať, čo môže časom viesť k veľmi zlým následkom.

Komentáre a vysvetlivky ku kapitole Návrat do Viedne

1. Geografické názvy a trasa

• Neve Mneſto (Nové Mesto): Nové Mesto nad Váhom. Trasa naznačuje, že Browne schádzal z banských oblastí stredného Slovenska smerom na Považie a odtiaľ na juh.
• Tirnaw (Trnava): Autor spomína, že mesto povstalo z popola po požiari "pred šiestimi rokmi". Ide o presný historický odkaz na katastrofálny požiar z roku 1666, ktorý zničil veľkú časť Trnavy.
• Presburg (Prešburg): Bratislava, ktorá bola v tom čase hlavným a korunovačným mestom Uhorského kráľovstva (keďže Budín bol v rukách Osmanov).
• Homburg Tower / Haimberg Hill / Haimberg: Súčasné rakúske prihraničné mesto Hainburg an der Donau a jeho hradný vrch (Schlossberg).
• Viſchet a Swechet: Dnešné rakúske obce Fischamend a Schwechat na ceste do Viedne.

2. Historický a bezpečnostný kontext

• "Vyplienené Tatármi a Turkami v nedávnej vojne": Browne naráža na ničivé dôsledky Rakúsko-tureckej vojny z rokov 1663 – 1664. V roku 1663 osmanské vojská a ich krymskí tatárski spojenci dobyli pevnosť Nové Zámky a kruto vyplienili obrovské územia západného a stredného Slovenska (Považie, okolie Trnavy aj Ponitrie). Tisíce ľudí boli odvlečené do otroctva.
• Platenie tribútu: Mnohé prihraničné obce sa po roku 1663 dostali do tzv. kondomínia – museli platiť dane cisárovi, ale z donútenia odvádzali poplatky (tribút) aj osmanským pašom, aby sa vyhli ďalšiemu vypáleniu. To vysvetľuje "opatrný a skromný" život, ktorý autor opisuje.

3. Náboženské pomery a rekatolizácia

Záver 17. storočia bol v Uhorsku poznačený tvrdou protireformáciou (rekatolizáciou) pod záštitou habsburského dvora.

• Banské mestá a odoberanie kostolov: Stredoslovenské banské mestá (vrátane spomínanej Banskej Štiavnice / Schemnitz) boli od 16. storočia silnými baštami luteránstva (evanjelici a. v.). V čase Browneovej cesty prebiehal proces, kedy cisárski úradníci a katolícke duchovenstvo postupne zaberali evanjelické chrámy a dosadzovali katolíckych magistrátov.
• Bojnice a gróf Pálfi: Pálfiovci (Pálffy) patrili k najvýznamnejším uhorským rodom lojálnym Viedni a katolíckej cirkvi. Uplatňovanie princípu cuius regio, eius religio (koho panstvo, toho náboženstvo) v praxi znamenalo, že zemepán mohol svojich poddaných pod hrozbou straty majetku alebo vyhnanstva nútiť k prestupu na katolícku vieru.
• Anabaptisti (Novokrstenci / Habáni): Na západnom Slovensku žili komunity anabaptistov, ktorí sem ušli pred prenasledovaním zo západnej Európy. Boli známi vysoko organizovaným komunitným životom a vynikajúcim remeslom. Zatiaľ čo dnes sú slávni najmä pre habánsku keramiku (fajansu), Browne vyzdvihuje ich "prácu s perleťou" – habáni boli totiž aj vynikajúci nožiari, ktorí zdobili črienky nožov perleťou a vzácnymi materiálmi.
• Unitári a latinčina: Unitári, ktorí odmietali dogmu o Svätej Trojici, našli náboženskú slobodu v Sedmohradsku (dnešné Rumunsko). Znalosť latinčiny medzi nimi a uhorskou šľachtou pramenila z toho, že latinčina bola v Uhorsku úradným jazykom (lingua franca) až do 19. storočia.

4. Politické nespokojnosti a proroctvo

• "Uhorskí katolíci sú nespokojní s prenikaním Nemcov... čo môže časom viesť k veľmi zlým následkom": Toto je mimoriadne bystrý politický postreh. Browne si všimol, že nielen protestanti, ale aj uhorská katolícka šľachta nenávidela absolutizmus viedenského dvora, byrokraciu a nemeckých/rakúskych veliteľov (tzv. cudzoložníkov), ktorí obsadzovali lukratívne miesta v Uhorsku.
• Jeho obava zo "zlých následkov" sa čoskoro naplnila. Nespokojnosť vyústila do Vešeléniho sprisahania (odhalené 1670) a následne do krvavých kuruckých povstaní (najmä povstanie Imricha Tököliho a neskôr Františka II. Rákócziho), ktoré na desaťročia uvrhli krajinu do ďalších vojen a počas ktorých mnohí Uhri skutočne z taktických dôvodov spolupracovali s Turkami proti cisárovi, presne ako Browne predpokladal.

Pozri

• A Brief Account Of Some Travels In Hungaria, Servia, Bulgaria, Macedonie, Thessaly, Austria, Styria, Carinthia, Carniola, and Friuli