J. C. von Thiele: Banská Belá (Dilln)

Robo Ulbricht 9.3.2026 22:56 Aktualizované 3.4.2026 10:22

Preklad článku Dilln z diela Johanna Christiana von Thiele (Das Königreich Ungarn) na strane 42.

Johann Christian von Thiele bol významný autor a topograf 19. storočia, ktorý sa zapísal do dejín vedy svojím precíznym prístupom k štatistike a geografii vtedajšieho Uhorska. Ako dôstojník a vzdelanec mal prístup k oficiálnym dátam a archívnym prameňom, z ktorých čerpal pri zostavovaní svojich rozsiahlych prác. Jeho dielo je dodnes cenené pre vysokú mieru objektivity a snahu o detailné zachytenie hospodárskeho i spoločenského stavu krajiny v období pred revolučnými rokmi 1848.

Jeho monumentálna práca Das Königreich Ungarn (Kráľovstvo uhorské) predstavuje komplexnú „panorámu“ krajiny, ktorá v šiestich zväzkoch obsahuje viac než 12 400 hesiel. Piaty zväzok z roku 1833 zahŕňa aj podrobný článok o Banskej Belej.

...
Rekonštrukcia podľa starej fotografie.

Banská Belá

Banská Belá (Dilln, Bela-Bánya), kráľovské slobodné banské mesto v Hontianskej župe, leží na ceste do Banskej Bystrice, pol hodiny od Banskej Štiavnice (Schemnitz), a v roku 1572 bola kráľom Rudolfom povýšená na slobodné mesto. Mesto obývajú zväčša katolícki Slovania, ktorí tu majú pekný kostol a vlastnú farnosť, nad ktorou má patronátne právo mestský magistrát Banskej Štiavnice (Schemnitz). Banská Belá (Dilln) patrila ešte v 15. storočí k Banskej Štiavnici (Schemnitz). Evanjelici patria do farnosti v Banskej Štiavnici (Schemnitz).

Mesto má niekoľko stúp a mlynov na vymývanie zlata, ako aj taviace pece. — Obyvatelia, v počte 1680, sa zväčša venujú poľnohospodárstvu. Za čias Bela III. bola táto obec údajne v oveľa väčšom rozkvete.

Erbom mesta je prekrížené kladivo a želiezko spolu so štyrmi zlatými guľami v čiernom poli.

Ako ročnú vojnovú kontribúciu platí mesto 1370 zlatých.

Poznámky

Text Johanna Christiana von Thieleho pochádza z diela publikovaného okolo roku 1833. Pre dnešného čitateľa sú tieto informácie fascinujúcim pohľadom na obdobie, kedy sa sláva banských miest pomaly stretávala s realitou hospodárskeho úpadku.

Tu sú vysvetľujúce poznámky a dobový kontext, ktoré vám pomôžu textu lepšie porozumieť:

1. Administratívne zaradenie a názvy

  • Hontianska župa: V čase napísania textu patrila Banská Belá do Hontu. Dnes je obec súčasťou okresu Banská Štiavnica v Banskobystrickom kraji.
  • Dilln / Bela-Bánya: Thiele uvádza nemecký a maďarský názov. Nemecké pomenovanie Dilln (pôvodne Tylln) odkazuje na nemeckú kolonizáciu, ktorá bola pre rozvoj baníctva v regióne kľúčová.
  • Vzdialenosť „pol hodiny“: V 19. storočí sa vzdialenosti často merali časom pešej chôdze alebo jazdy na koni. Keďže sú mestá vzdialené cca 3 – 4 km, údaj „pol hodiny“ presne zodpovedá vtedajšiemu tempu.

2. Unikátny vzťah s Banskou Štiavnicou

  • Mestská únia: Thiele spomína, že Banská Belá patrila k Štiavnici. Je dôležité vedieť, že od roku 1788 až do roku 1848 (a neskôr opäť v rokoch 1863 – 1954) tvorili tieto dve mestá spoločný administratívny celok. Banská Belá bola v podstate „menším súrodencom“ bohatšej Štiavnice, čo vysvetľuje aj spomínané patronátne právo štiavnického magistrátu nad belianskou farnosťou.

3. Hospodárstvo a baníctvo

  • Stúpy a mlyny na vymývanie zlata: Stúpy boli mechanické zariadenia (poháňané vodným kolesom), ktoré drvili rudu na jemný piesok, aby sa z neho následne dalo získať zlato a striebro. Banská Belá bola známa spracovaním rúd, nielen ich ťažbou.
  • Úpadok baníctva: Thiele si všíma, že obyvatelia sa venujú poľnohospodárstvu. To signalizuje, že v 30. rokoch 19. storočia už baníctvo v Belej nebolo hlavným zdrojom obživy pre všetkých, ale mesto sa transformovalo na agrárno-remeselnícke sídlo.
  • Belo III. a rozkvet: Zmienka o kráľovi Belovi III. (12. storočie) odkazuje na legendy o starobylosti mesta. Hoci najväčší rozkvet baníctva prišiel až neskôr, Belá získala mestské privilégiá už v roku 1245.

4. Demografia a náboženstvo

  • „Katolícki Slovania“: Týmto termínom autor označuje Slovákov. V porovnaní s Banskou Štiavnicou, ktorá mala silnú nemeckú enklávu, bola Banská Belá historicky viac slovenská.
  • Počet obyvateľov: Číslo 1680 je zaujímavé – dnes má Banská Belá približne 1150 obyvateľov. V 19. storočí teda išlo o pomerne ľudnaté a dôležité sídlo.

5. Symbolika a heraldika

  • Erb: Thiele opisuje klasický banský symbol (kladivo a želiezko). Štyri zlaté gule (pome) sa interpretujú rôzne – niekedy ako symbol bohatstva (hrivny zlata), inokedy ako náznak štyroch evanjelistov. Čierne pole v heraldike často symbolizuje hlbinu zeme (baňu).

6. Vojenská kontribúcia

  • 1370 zlatých: Išlo o priamu daň, ktorú mesto platilo štátu na údržbu armády. Pre porovnanie, v tom čase bola priemerná denná mzda robotníka približne 20 až 30 grajciarov (1 zlatý = 60 grajciarov). Suma 1370 zlatých bola pre vtedajšiu komunitu značným finančným zaťažením.

Pozri