J. C. von Thiele: Banská Bystrica (Neusohl)

Štefan Kordoš 9.3.2026 13:49 Aktualizované 10.3.2026 07:24

Preklad článku Neusohl z diela Johanna Christiana von Thiele (Das Königreich Ungarn) na stranách 190 - 194.

Johann Christian von Thiele bol významný autor a topograf 19. storočia, ktorý sa zapísal do dejín vedy svojím precíznym prístupom k štatistike a geografii vtedajšieho Uhorska. Ako dôstojník a vzdelanec mal prístup k oficiálnym dátam a archívnym prameňom, z ktorých čerpal pri zostavovaní svojich rozsiahlych prác. Jeho dielo je dodnes cenené pre vysokú mieru objektivity a snahu o detailné zachytenie hospodárskeho i spoločenského stavu krajiny v období pred revolučnými rokmi 1848.

Jeho monumentálna práca Das Königreich Ungarn (Kráľovstvo uhorské) predstavuje komplexnú „panorámu“ krajiny, ktorá v šiestich zväzkoch obsahuje viac než 12 400 hesiel. Piaty zväzok z roku 1833 zahŕňa aj podrobný článok o Banskej Bystrici.

Banská Bystrica

Neusohl (Banská-Bystricza), pekné, kráľovské slobodné a banské mesto v stolici rovnakého mena, leží 4 míle od Banskej Štiavnice, 3 od Kremnice a 26 od Košíc, v nízkom, vysokými horami obklopenom údolí, na sútoku Bystrice a rieky Hron.

AI rekonštrukcia vzhľadu *Masarykovho námestia*. Dnes sa nazýva *Námestie SNP*.

Začiatok baníctva pri tomto meste spadá ešte do čias svätého Štefana z roku 1106. – V roku 1241 bolo mesto inváziou Tatárov úplne spustošené, prostredníctvom národov povolaných do krajiny kvôli baníctvu však bolo úplne obnovené. Kráľ Belo IV. ho v roku 1255 povýšil na kráľovské slobodné a banské mesto, o čom sa privilégium, spolu s mnohými pápežskými bulami z rokov 1323, 1350, 1492 a 1503, uchováva v mestskom archíve. Všetky práva, privilégiá a slobody, ktoré boli udelené sedmohradským Sasom od Gejzu, Ondreja Jeruzalemského a Karola I., sa úplne zhodujú s tými banskobystrických Sasov.

Erb mesta pozostáva z okrúhleho, oválneho štítu, ktorý hore drží anjel, spolu so 4 riekami: Hron, Bystrica, Senica a Udurna, ktoré tečú okolo Banskej Bystrice, s 2 sokolmi ako štítonosmi.

Mesto je veľmi úhľadné a jeho obyvatelia zámožní, tiež padne každému cestujúcemu pri prvom pohľade príjemne do očí.

Jednotlivé roztrúsené dediny a kaštiele, obzvlášť smerom na juh, kde sa banskobystrické údolie otvára smerom ku Kozelníku a ceste do Banskej Štiavnice, pozdvihujú celé okolie na romantický kraj.

Hlavná ulica pozostáva z pekných, väčšinou dve poschodia vysokých budov, a delí sa na hornú a dolnú ulicu, a na podlhovasté veľké námestie , ktoré sa nachádza medzi nimi. Aj bočné uličky majú väčšinou dve poschodia vysoké kamenné budovy a len veľmi málo drevených.

V tunajšom hradnom areáli, ktorý leží trochu vyššie, sa nachádzajú dva katolícke farské kostoly, a to: jeden pre Nemcov a iný menší pre Slovákov. Tento nemecký farský kostol bol pôvodne gotickou budovou, ale po veľkom požiari v roku 1661 dostal klenbu v novšom štýle s veľkou kupolou. Kedysi tu stála aj veľká radnica, ktorá zostala dlhý čas pustá a nevyužívaná, až kým nebola v novších časoch prestavaná a zariadená ako katolícke gymnázium. Bývalé jezuitské kolégium na námestí bolo v roku 1777 určené za sídlo kapituly a na byty pre kanonikov. Nachádza sa tu aj pekný kapitulský kostol. Okrem týchto spomínaných kostolov je v meste a v priľahlých predmestiach, ktoré sa nazývajú dediny, ešte 8 kostolov a 7 kaplniek.

K najvýstavnejším budovám sa počíta:

Biskupská rezidencia, neďaleko slávneho hostinca u Raka, ktorý kedysi slúžil kniežaťu Betlenovi za byt, keď tu bol vyhlásený za uhorského kráľa.
Kráľovský komorský dvor, priechodný dom, kde sa dá cez Komorskú bránu najkratšie prejsť cez Hron ku Kalvárii
Radnica, medzi Komorským dvorom a bývalým jezuitským kolégiom.
Meerwaldov dom
Župný dom
Nemocnica
Soľný úrad

Spomedzi všetkých týchto vyniká Župný dom ako jedna z najkrajších budov v krajine, ktoré boli postavené v novšom čase, a to svojím veľkým a vznešeným architektonickým štýlom. Aj evanjelici tu majú od roku 1767 farský kostol postavený z pevného materiálu, popri evanjelickom gymnáziu, normálnej a dievčenskej škole.

Z krajinských úradov a kráľovských úradov sa tu nachádzajú: sídlo stavov stolice, kráľovský vrchný provinciálny komisariát, sídlo biskupa, ktorého biskupstvo založila Mária Terézia v roku 1776 a obdarovala ho jezuitskými majetkami, kráľovská banská komora pod vedením komorského prefekta, c. k. vrchný vojnový komisariát, vojnová pokladnica, správa inšpektorátu strelného prachu a liadku a poštový úrad.

Všetky tu sa nachádzajúce bane, hámre, taviace pece, spolu s lesným úradom, stoja takisto priamo pod kráľovskou komorskou prefektúrou. Tieto železné a medené hámre, v ktorých sa ťahá medený a železný drôt, sú veľké a všetky sú poháňané vodou. Hneď za medenými hámrami sa v úzkom údolí, pri potoku, nachádza mnoho prachových mlynov a pred Dolnou bránou je pražiareň rúd a kráľovská taviaca huta, v ktorej sa taví strieborná ruda a rmut (schlich) dovezený hore zo Štiavnice. Hoci je na to potrebné neobyčajne veľa uhlia, keďže oheň v peciach horí dňom i nocou, s výnimkou sobotňajšej noci, predsa ho nebude nedostatok. Z nesmiernych lesov, ktoré pri Hrone rastú veľmi veľké a husté, sa totiž ročne splavuje také množstvo dreva, že je nielen dostatočná zásoba, ale predáva sa lacno aj pre súkromnú potrebu.

Okrem iného, k zariadeniam slúžiacim obyvateľom mesta, možno pripočítať nemenej užitočné ako nákladné vodovody, ktoré privádzajú do mesta najchutnejšiu pitnú vodu z dvoch prameňov vzdialených jednu hodinu cesty. Taktiež v záhradách na západnej strane mesta vyviera množstvo kyseliek, ktoré sú síce sírne, ale zmiešané s kyslastým vínom chutia veľmi príjemne. V súčasnosti slúžia tieto kyselky ako liečivé kúpele, ktoré počas celého leta navštevujú tak tunajší obyvatelia, ako aj ľudia z okolia. Damascénske šabľové čepele, ktoré sa tu vyrábajú, sú slávne široko-ďaleko. Tajomstvo kalenia si rodina Zubrohlavszký necháva pre seba. S veľkou usilovnosťou sa tu prevádzkuje aj farbiarstvo, pričom sa spotrebúva značné množstvo indiga.

Okolitý kraj je jedným z najkrajších. Kopce, hory, doliny, lesy, rieky, potoky a všetko, čo môže prilákať oko priateľa prírody, sa tu striedajú a obyvateľom poskytujú v lete veľa potešenia. Stručný prehľad zmien a udalostí, ktoré sa týkajú tohto mesta: Predtým, než bolo mesto v roku 1222 založené, obývali ho obyvatelia, ktorí väčšinou prišli z Durínska na pozvanie Ondreja II. aby sa venovali baníctvu, do Starých Hôr (Altgebirg), Ulmanky (Urmansdorf) a Španej Doliny (Herrengrund). Barbarské národy ich znepokojovali, takže za Belom IV. začali so stavbou nového sídla, alebo Neusohlu (Banskej Bystrice).

Ondrej III. rozšíril hranice mesta smerom k Turcu a Liptovu. Najstarší dom na námestí (Ring) mal byť bývalý Weissische.

V roku 1300 sa podujali na stavbu hlavného kostola na metského hradu a dokončené boli až za 40 rokov. V roku 1309 boli hranice mestského územia opäť rozšírené. V roku 1478 sa tu zdržiaval Matej Korvín spolu so svojou manželkou Beatrix. V roku 1500 vznikol veľmi veľký požiar. V roku 1601 tu zomrelo na mor niekoľko tisíc ľudí. V roku 1605 pustošili a pálili mesto Bočkajove vojská pod ich vodcom Františkom Rédeim a mestský richtár Zahlwein bol odvlečený ako rukojemník. Mešťania boli sčasti pozabíjaní, sčasti predaní Turkom. V roku 1620 sa tu pod Betlenom konal snem a toto knieža bolo vyhlásené za uhorského kráľa. V roku 1645 opäť mor zachvátil niekoľko tisíc ľudí, takže denne umieralo okolo 26 ľudí. V roku 1680 vymámil Štefan Géczy, prívrženec Tökölyho, od mesta významné sumy peňazí. V roku 1703 boli rákociovské nepokoje, pri ktorých sa patrioticky vyznamenal gróf Radvanský. V roku 1761 vznikol hneď po polnoci, z 3. na 4. augusta, v medenom hámri vzdialenom štvrť hodiny od mesta požiar, ktorý spôsobil škodu viac ako 2 000 000 zlatých. Pritom sa 127 osôb udusilo, uhorelo alebo bolo zavalených. V roku 1783 čelilo mesto mimoriadnej povodni, výška vody je zaznačená zamurovaným mramorovým kameňom.

Na hlavnom námestí je 32 takzvaných rínkových domov, ktorých majitelia majú právo variť pivo a páliť pálenku. Okolo mesta je veľa výnosných zeleninových záhrad a miest na príjemné prechádzky.

Z kovov sa tu produkuje striebro, hoci nie v takom množstve ako za starých čias, meď, za vlády kráľa Ľudovíta II. a Ferdinanda I. sa tu ročne vyprodukovalo od 36 do 40 000 centov medi, v súčasnosti len niečo vyše 1 000 centov.

Medenka (medené farbivo horská zeleň), v množstve 20 až 24 centov ročne, balí sa do sudov a posiela c. k. riaditeľstvu predaja do Viedni, z čoho jeden cent stojí 300 zlatých. Potom železiarske výrobky rôzneho druhu z ponických baní. Drevo, vápno, sadra, tuf, ortuť, olovo a mramor. Manufaktúry tu vyrábajú: strelný prach, hrubšie súkno, kvalitne farbené plátno, ozdobné predmety, kamenina, kožené výrobky, módne a bežné klobúky.

Mesto Banská Bystrica spolu so svojimi predmestiami, ktoré sa nazývajú Villulae (obce), počíta 1273 domov a 9965 nemeckých a slovanských obyvateľov. Okrem viacerých kráľovských výsad patrí mestu 10 obcí, mlynov a veľkých lesov.

Na rieke Hron, v blízkosti mesta, sú vybudované dve hrable na drevo, jedny ležia nad mestom, druhé na opačnej strane. Na horných je ročne naskladaných okolo 30 000 siah dreva. Jedna siaha alebo jedna kubická siaha pozostáva zo 120 až 180 kusov polien.

Banská Bystrica platí ročne vojenskú daň 8611 zlatých a 25 1/8 grajciarov.

Poznámky

Tento text Johanna Christiana von Thieleho pochádza z jeho diela Das Königreich Ungarn (vydávaného okolo roku 1833). Pre súčasného čitateľa sú Thieleho opisy fascinujúcim pohľadom na Banskú Bystricu v čase jej administratívneho a hospodárskeho vrcholu, no vyžadujú si vysvetlenie dobových reálií, mier a názvov.

1. Geografické údaje a miery

Míľa: V texte sa myslí tzv. rakúska poštová míľa, ktorá mala približne 7,5 km. Vzdialenosť do Banskej Štiavnice (4 míle) teda zodpovedala cca 30 km, čo sedí aj dnes.
Siaha (dreva): Stará jednotka objemu. Jedna siahovica dreva (kubická siaha) predstavovala približne 6,82 $m^3$.
Cent (centner): Viedenský cent mal približne 56 kg. Ak autor píše o produkcii 40 000 centov medi v minulosti, išlo o obrovské množstvo (cca 2 240 ton ročne).
Zlatý a grajciar: V čase vydania knihy sa v Rakúskom cisárstve platilo konvenčnou menou. 1 zlatý mal 60 grajciarov. Pre predstavu: denná mzda robotníka bola vtedy približne 20 – 30 grajciarov.

2. Architektúra a pamiatky (Identifikácia dnes)

Nemecký a slovenský kostol: "Nemecký" je dnešný Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. "Slovenský" je Kostol svätého Kríža, ktorý bol pristavaný k mestskému opevneniu.
Jezuitské kolégium: Dnešná Katedrála sv. Františka Xaverského na rohu námestia. Sídlo kapituly a kanonikov je dnešný biskupský úrad.
Hostinec u Raka: Legendárna budova (dnes Nám. Štefana Moysesa), kde bol v roku 1620 Gabriel Bethlen vyhlásený za uhorského kráľa.
Kráľovský komorský dvor: Ide o tzv. Kammerhof, sídlo banskej komory. Časť tejto historickej štruktúry dodnes stojí v blízkosti Hrona (ulica Lazovná/Strieborné námestie).
Župný dom: Thiele vyzdvihuje jeho krásu – ide o budovu na Striebornom námestí (dnes tam sídli Štátny archív), postavenú v barokovo-klasicistickom štýle koncom 18. storočia.

3. Hospodárstvo a priemysel

Hámre: Mechanické kováčske dielne poháňané vodným kolesom. Banská Bystrica bola svetoznáma spracovaním medi (v minulosti vďaka thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti).
Schlich (rmut): Jemne rozdrvená a premytá ruda pripravená na tavenie. To, že sa ruda zo Štiavnice vozila do Bystrice, bolo dané lepšou dostupnosťou palivového dreva v bystrických lesoch.
Hrable na drevo: Mohutné drevené konštrukcie v koryte Hrona, ktoré zachytávali drevo splavované z horehronských lesov.
Zubrohlavszký (Damascénske čepele): Rodina Zubrohlavských bola skutočne svetoznáma výrobou šablí. Ich technológia "zváraného" damasku bola v 19. storočí vysoko cenená v celom Rakúskom cisárstve.

4. Historické súvislosti

1106 a svätý Štefan: Thiele tu vychádza z vtedajších legiend. Kráľ Štefan I. zomrel v roku 1038, rok 1106 teda s ním nesúvisí. Prvá reálna zmienka o baníctve je spojená s príchodom saských hostí v 13. storočí.
Požiar 1761: Bol to jeden z najkatastrofálnejších požiarov v dejinách mesta. Zničil takmer celé centrum vrátane interiéru farského kostola (preto má dnes barokovú výzdobu, hoci je gotický).
Rínkové domy: Právo variť pivo a páliť pálenku bolo viazané na vlastníctvo konkrétnych domov na námestí. Títo mešťania sa nazývali "waldbürgeri" (lesní mešťania) a tvorili mestskú elitu.

5. Obyvateľstvo

Nemeckí a slovanskí obyvatelia: Thiele uvádza takmer 10 000 obyvateľov. V tom čase bola Banská Bystrica multikultúrnym mestom, kde sa bežne hovorilo nemecky, slovensky a maďarsky, pričom slovenčina v prvej polovici 19. storočia začala v meste demograficky dominovať.

Zaujímavosť: Thiele spomína "kysielky" (minerálne pramene) na západnej strane mesta. Išlo o oblasť dnešných Štiavničiek, kde boli kedysi kúpele a dnes tam stojí plážové kúpalisko a športové areály.