J. C. von Thiele: Nová Baňa (Königsberg)
Robo Ulbricht 9.3.2026 23:22 Aktualizované 3.4.2026 10:07
Preklad článku Königsberg z diela Johanna Christiana von Thiele (Das Königreich Ungarn) na stranách 142 - 143.
Johann Christian von Thiele bol významný autor a topograf 19. storočia, ktorý sa zapísal do dejín vedy svojím precíznym prístupom k štatistike a geografii vtedajšieho Uhorska. Ako dôstojník a vzdelanec mal prístup k oficiálnym dátam a archívnym prameňom, z ktorých čerpal pri zostavovaní svojich rozsiahlych prác. Jeho dielo je dodnes cenené pre vysokú mieru objektivity a snahu o detailné zachytenie hospodárskeho i spoločenského stavu krajiny v období pred revolučnými rokmi 1848.
Jeho monumentálna práca Das Königreich Ungarn (Kráľovstvo uhorské) predstavuje komplexnú „panorámu“ krajiny, ktorá v šiestich zväzkoch obsahuje viac než 12 400 hesiel. Piaty zväzok z roku 1833 zahŕňa aj podrobný článok o Novej Bani.
Nová Baňa.
Nová Baňa (Königsberg, Uj-Bánya, Regiomontum, Nova-Banya), kráľovské slobodné banské mesto v Tekovskej župe (Barser Comitate), na pravom brehu rieky Hron (Gran-Fluss), 2 a pol míle od Banskej Štiavnice (Schemnitz), obklopené vrchmi. Na východe sa nachádza vrch Kupa, na západe Fuchshügel a na juhu Taubenberg. — Za kráľa Ľudovíta I. získalo slobody a za kráľovnej Márie rozšírenie svojho chotára. Počas vojnových nepokojov mesto veľmi trpelo, obzvlášť tu v roku 1664 vyčíňali Turci tak veľmi, že do baní hádzali slamu a iné horľavé materiály, ktoré zapaľovali, a tak dymom udusili vyše 500 ľudí. Približne rovnaký počet bol odvlečený do zajatia, čím boli nemeckí obyvatelia úplne vyhubení.
Kedysi tu boli zlaté bane mimoriadne výnosné, a to tak, že haviari boli vyplácaní iba zlatým prachom, ktorý sa im počas práce zachytil na odeve a náradí. Vďaka tomuto mimoriadnemu banskému bohatstvu sa obyvatelia tešili u kráľov veľkej vážnosti; najmä Mária, dcéra Ľudovíta I., si tu dala pre svoj pobyt postaviť honosnú budovu a zriadiť mincovňu. Za Mateja Korvína mesto zažilo ešte väčší rozkvet; na pamiatku malo vo svojom erbe havrana so zlatým prsteňom v zobáku, čo bol zároveň aj erb Korvína.
Nachádzajú sa tu dva katolícke kostoly, a to: mestský farský kostol, ktorý od roku 1664 stál prázdny a okolo roku 1725 bol obnovený; a špitálsky kostol, ktorý patrí dedine Hochstetten. Najhonosnejšími budovami v meste sú: komorský dom, radnica a fara. Každý dom má svoju záhradu.
3 750 obyvateľov, zväčša Slovanov, vyrába sklenené výrobky, varí dobré pivo a platí ročnú vojnovú kontribúciu vo výške 1 957 zlatých a 8 a 5/8 grajciara.
Poznámky
Text Johanna Christiana von Thieleho (pôvodne vydaný v roku 1833) zachytáva Novú Baňu v období jej neskorého klasicizmu, kedy už sláva stredovekého baníctva doznievala. Pre súčasného čitateľa je však dôležité doplniť kontext, ktorý autor buď považoval za samozrejmý, alebo ho vo svojej dobe ešte nemohol doceniť.
Tu sú vysvetľujúce poznámky k jednotlivým pasážam:
1. Geografia a názvoslovie
- Míle: Thiele uvádza vzdialenosť „2 a pol míle“ od Banskej Štiavnice. Ide o vtedy používanú rakúsku poštovú míľu (1 míľa = 7,58 km). Vzdialenosť teda zodpovedá približne 19 kilometrom, čo takmer presne sedí aj podľa dnešných ciest.
- Vrchy: Thieleho názvy vrchov sú dnes známe pod slovenskými ekvivalentmi:
- Kupa – dnes Gupňa (nad mestom).
- Fuchshügel – Líščí vrch.
- Taubenberg – Holubný vrch (niekedy stotožňovaný s lokalitou Vŕšky).
- Tekovská župa: Historická správna jednotka (Bars), ktorá zanikla v roku 1922.
2. Historické míľniky a tragédia roku 1664
- Turci a tragédia v baniach: Udalosť z roku 1664 je jednou z najtemnejších kapitol mesta. K útoku došlo po bitke pri Leviciach, keď ustupujúce osmanské vojská pod vedením pašu Sariho Hüseyina vyplienili mesto. Počet 500 udusených v baniach (pravdepodobne v šachte Althandel) potvrdzujú aj iné dobové pramene.
- Etnická výmena: Thiele spomína „úplné vyhubenie nemeckých obyvateľov“. Hoci je to mierna nadsádzka, je pravdou, že po roku 1664 nastala masívna slovakizácia mesta, keďže uvoľnený priestor po nemeckých baníkoch zaplnilo okolité slovenské obyvateľstvo.
3. Zlatá éra a erb
- Haviari a zlatý prach: Legenda o tom, že baníci boli platení prachom na odeve, ilustruje obrovské bohatstvo baní v 14. storočí. Nová Baňa bola vtedy súčasťou Zväzu siedmich stredoslovenských banských miest.
- Erb s havranom: Erb s havranom držiacim prsteň (rodový znak Hunyadiovcov) mesto používa dodnes. Je to symbol vďaky kráľovi Matejovi Korvínovi za potvrdenie privilégií.
4. Architektúra a technický unikát (Ktorý Thiele nespomenul)
- Farský kostol sv. Kataríny: Pôvodne gotický, po spomínanom vyplienení Turkami bol skutočne dlho v ruinách. Jeho baroková obnova z roku 1725 mu dala dnešnú podobu.
- Špitálsky kostol sv. Alžbety: Nachádza sa v dolnej časti mesta. Obec Hochstetten, ktorú Thiele spomína, je dnešná Stará Huta (mestská časť Novej Bane).
- Chýbajúca zmienka o atmosférickom stroji: Pre súčasného čitateľa je fascinujúce, že práve v Novej Bani bol v roku 1722 postavený prvý atmosférický parný stroj (Newcomenovho typu) v kontinentálnej Európe. Slúžil na odčerpávanie vody z baní (šachta Althandel) a postavil ho anglický inžinier Isaac Potter.
5. Hospodárstvo: Sklárstvo a pivo
- Sklárstvo: Thiele spomína výrobu skla. To bol hlavný priemysel v Starej Hute (Hochstetten), kde sklárska tradícia siahala až do stredoveku a v 18. – 19. storočí patrila medzi najvýznamnejšie v Uhorsku.
- Pivo: Mestský pivovar bol dôležitým zdrojom príjmov. Novobanské pivo bolo známe v celom regióne Tekova.
- Kontribúcia: Čiastka 1 957 zlatých bola priama vojenská daň štátu. Pre porovnanie, v tej dobe stála jedna krava približne 15 – 25 zlatých.
Zaujímavosť pre dnešok: Zatiaľ čo Thiele opisuje Novú Baňu ako banské mesto, dnes je mesto skôr centrom turizmu a lesníctva. Banské štôlne, v ktorých kedysi zahynulo 500 ľudí, sú dnes zväčša zavalené, no časť z nich (napr. dedičná štôlňa) je predmetom banského náučného chodníka.