Jáchym gróf zo Šternberka (1755 – 1808)
Robo Ulbricht 26.9.2026 08:53 Aktualizované 11:46
Počas prekladu knihy Cesta do uhorských banských miest Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Smolník, do pohoria Karpát a do Pešti v roku 1807 som natrafil aj na smutné informácie.
/jachym-grof-sternberg.jpg)
Život a vedecký odkaz autora
Jáchym gróf zo Šternberka (Joachim Graf von Sternberg, narodený 12. mája 1755 v Prahe – zomrel 18. októbra 1808 na zámku Březina pri Rokycanoch) patril k popredným a najvšestrannejším postavám osvietenskej vedy a včasného priemyselného podnikania v stredoeurópskom priestore na prelome 18. a 19. storočia. Pochádzal zo starobylého českého šľachtického rodu Šternberkovcov (bol starším bratom Kašpara Márie zo Šternberka, neskoršieho svetoznámeho paleobotanika a spoluzakladateľa Národného múzea v Prahe).
Vojenská dráha a vedecké zameranie
Svoju životnú dráhu začal ako dôstojník habsburskej armády, kde dosiahol hodnosť kapitána. Po odchode z vojenskej služby sa plne oddal prírodovednému bádaniu, mineralógii, geognózii, chémii, metalurgii a technickému pokroku. Na svojich panstvách Radnice a Březina v západných Čechách vybudoval moderné železiarske a banské prevádzky; patril medzi prvých inovátorov, ktorí pri spracovaní železa experimentovali s koksom a zavádzali prísne chemické postupy do hutníctva.
Jeho mimoriadny rozhľad a túžba po poznaní z neho urobili aj priekopníka vtedajšej techniky – v októbri 1790 (v čase korunovácie Leopolda II.) uskutočnil spolu so slávnym francúzskym letcom Jeanom-Pierrom Blanchardom v pražskej Kráľovskej obore vôbec prvý úspešný let teplovzdušným balónom s ľudskou posádkou v Čechách.
Bol aktívnym členom významných vedeckých inštitúcií svojej doby, predovšetkým Spoločnosti priateľov prírodovedy v Berlíne (Gesellschaft Naturforschender Freunde zu Berlin), Botanickej spoločnosti v Regensburgu (Königlich Bayerische Botanische Gesellschaft zu Regensburg) a Kráľovskej českej spoločnosti náuk.
Výskumné cesty a cesta do Uhorska (1807)
Šternberk bol zanieteným terénnym bádateľom. Podnikol náročné vedecké expedície do cárskeho Ruska a na Sibír (z ktorých uverejnil diela Bemerkungen über Rußland, 1794), do Švédska (1792 spoločne s filológom a slavistom Josefom Dobrovským s cieľom pátrať po literárnych a vedeckých pamiatkach odvlečených počas tridsaťročnej vojny) a do Krkonôš (Reise nach dem Riesengebirge, 1801).
V lete roku 1807 podnikol rozsiahlu expedíciu do Horného Uhorska (na územie dnešného Slovenska), kde ho lákala sláva i dobový stav tamojších banských stredísk. Navštívil Bratislavu, Nitru, banské mestá Banskú Štiavnicu s jej vychýrenou Banskou akadémiou, Kremnicu, Banskú Bystricu s hutami v Starých Horách a na Španej Doline, prešiel Slovenské rudohorie do Smolníka, preskúmal Spiš a podhorie Tatier a cez Košice a Tokaj pokračoval do Pešti.
Svoje pozorovania spísal v diele Reise nach den ungarischen Bergstädten Schemnitz, Neusol, Schmölnitz, dem Karpathengebirg und Pesth im Jahre 1807, ktoré vyšlo tlačou vo Viedni v roku 1808.
Prisľúbený mineralogický diel a predčasný odchod
Pozorný čitateľ si v texte tohto cestopisu nemôže nevšimnúť, že autor na viacerých kľúčových miestach (pri opise úpravníctva rúd, štiavnickej akadémie a banských technológií, hutníctva v okolí Banskej Bystrice, geologickej stavby Karpát či minerálnych vôd) zámerne prerušuje výklad s výslovným prísľubom, že detailné rozbory, petrografické pozorovania a banskú mapu prinesie v samostatnom druhom, mineralogickom zväzku („im mineralogischen Theile“).
Tento druhý diel však už nikdy nevyšiel. V tom istom roku, 18. októbra 1808, Jáchym gróf zo Šternberka na svojom sídle v Březine náhle zomrel vo veku nedožitých 54 rokov.
Strata pre vtedajšiu vedu
Jeho predčasná smrť predstavovala pre stredoeurópsku vedu citeľnú a nenahraditeľnú stratu:
- Prerušené dielo mimoriadneho syntetika: Na rozdiel od bežných dobových cestovateľov Jáchym zo Šternberka disponoval unikátnou kombináciou laboratórneho chemika, exaktného fyzika vybaveného barometrami a goniometrami, a praktického banského odborníka. Jeho zamýšľaný mineralogicko-geologický spis o Uhorsku mal potenciál stať sa jedným z najvýznamnejších montanistických a geognostických kompendií začiatku 19. storočia pre karpatskú oblasť.
- Torzo v čase vedeckého rozmachu: Zomrel uprostred najplodnejšieho tvorivého obdobia, kedy sa kryštalizovali základy modernej montanistiky a geológie. Množstvo jeho výskumov a meraní z banských revírov zostalo len v podobe rozptýlených rukopisov a poznámok.
- Záchrana vedeckého fondu: Po Jáchymovej smrti prevzal jeho rozsiahlu a vzácnu zbierku minerálov, fosílií a prístrojov jeho mladší brat Kašpar Mária zo Šternberka. Práve Jáchymov kabinet a knižnica sa o desaťročie neskôr (1818) stali jedným zo základných stavebných pilierov zbierok novozaloženého Vlasteneckého múzea v Čechách (dnešné Národné múzeum v Prahe), v ktorého archívoch je časť Jáchymovho vedeckého dedičstva opatrovaná dodnes.
Tento cestopis tak zostal vzácnym, hoci neúplným torzom svedectva o kultúrnom, hospodárskom a prírodnom obraze Slovenska a Uhorska očami jedného z najbystrejších učencov svojej doby.