29.3.2026 15:49 Aktualizované 16:01
V tomto článku sa budeme venovať ručne kreslenému náčrtku od Jánosa Lipzského (Ján Lipský) z roku 1799. Mapa zachytáva Zvolenskú stolicu a sú na nej veľmi cenné poznámky k banskej činnosti tej doby.
Náčrtok poslúžil ako základ pre neskoršiu medirytinu, ktorá zachytáva vtedajšie Uhorsko v veľmi podrobným zoznamom miest a osád. K mape existuje aj textová časť so zoznamom týchto miest, pomocou ktorého máte v rukách niekoľkojazyčný slovník miest danej doby a identifikáciu kvadrantu na mape.
Táto legenda je fascinujúcim svedectvom o tom, ako detailne Lipszky a jeho tím dokumentovali krajinu. Obsahuje latinské termíny, ktoré sú často doplnené ich nemeckými ekvivalentmi v zátvorkách pre lepšiu zrozumiteľnosť vtedajších úradníkov.
(Explicatio Signorum)
(Continuatio Explicationis Signorum – Fodinae / Bergwercke)
Lipszky v tejto časti používa klasické alchymistické symboly planét, ktoré boli v tom čase v baníctve štandardom pre označovanie kovov.
| Latinský názov (genitív) | Nemecký názov | Slovenský preklad |
|---|---|---|
| Auri | Gold | Zlato |
| Argenti | Silber | Striebro |
| Stanni | Zinn | Cín |
| Cupri | Kupfer | Meď |
| Ferri | Eisen | Železo |
| Plumbi | Bley | Olovo |
| Sulphuris | Schwefel | Síra |
| Salis | Salz | Soľ |
| Vitrioli | Vitriol | Skalica (Vitriol) |
| Cinnabaris | Zinnober | Rumelka (Ortuť) |
| Aluminis | Alaun | Kamenec |
| Salis nitri | Salpeter | Liadok |
| Marmor fossilis | Marmor anbrüche | Nálezisko mramoru |
| Carbons fossiles | Stein Kohlen anbrüche | Nálezisko uhlia |
Všimnite si, že pri položke Cinnabaris (Rumelka) je použitý symbol Merkúra. Keďže rumelka je hlavnou rudou ortuti, vtedajší kartografi tieto pojmy často zamieňali. Nápis Fodinae (lat.) a Bergwercke (nem.) vertikálne spája celú túto tabuľku a znamená „Bane“ alebo „Banské diela“.
Na mape sú vyznačené aj dnes už zabudnuté miesta ťažby. Napríklad tam môžete objaviť zdroje arzénu v blízkosti dnešných Králik, alebo ložisko kamenca neďaleko Moštenice. Zaujímavé je označenie Ľubietovej ako zdroja železa. Ale v jeho dobre sa tu už ložiská medi dávno vyčerpali. Do Harmanca napríklad zakreslil množstvo detailov. Zakreslil hostinec povyše osady, sciedzaciu hutu a pílový mlyn.
Polkanová je uvedená ako Potkanová, Piesky sú Sandberg. Zaujímavý je názov Fajfar. Vyzerá ako malá osada, ale pravdepodobe sa jedná o skomoleninu nemeckého Wallfahrt (púť). Slovo sa v miestnom nárečí (ovplyvnenom banskou nemčinou a slovenčinou) mohlo veľmi ľahko skomoliť na Valfart, odtiaľ k Lipszkého zápisu Favfarth a nakoniec k slovenskému Fajfar. Pravdepodobne je to ale známe pútnické miesto na Starých Horách.
Druhá Strana pravdepodobne zodpovedá najväčšiemu zoskupeniu háld v doline Richtárová, na mieste kde bola Severná dedičná štôlňa. Dodnes je tam skupina domčekov, premenená na chaty.
Na finálnej medirytine sú len samotné miesta. Informácie o banskej činnosti tam vôbec nie sú. Máme šťastie, že sa zachovala Lipského škica s tak detailnými poznámkami.
Ján Lipský sa narodil v roku 1766 v Sedliackej Dubovej do rodiny drobného zemana a jeho cesta k vedeckej sláve viedla paradoxne cez prach vojenských ťažení. Ako dôstojník cisárskeho husárskeho pluku prešiel bojiskami napoleonských vojen, no namiesto šable v jeho rukách častejšie končili meračské prístroje a náčrtníky. Bol to muž nesmiernej disciplíny, ktorý dokázal spojiť drsnú vojenskú topografiu s precíznou matematikou. Jeho talent a organizačné schopnosti mu umožnili zasvätiť podstatnú časť života ambicióznemu cieľu – vytvoriť dovtedy najpresnejší a najmodernejší obraz Uhorska, ktorý by svojou kvalitou prevýšil všetko, čo v tom čase v monarchii existovalo.
Jeho životným triumfom sa stala monumentálna deväťhárková mapa Mappa generalis regni Hungariae (1806), ku ktorej v roku 1808 vydal aj obsiahly register Repertorium. Lipský nebol len kabinetným vedcom; osobne dohliadal na zber dát v teréne a do kartografie vniesol moderné astronomicko-geodetické metódy, čím predbehol svoju dobu o celé desaťročia. Jeho dielo nebolo len technickou pomôckou, ale hlbokým sociálnym a hospodárskym svedectvom o krajine, o čom svedčia aj tie banské detaily, ktoré sme na jeho mapách objavili. Keď v roku 1826 vo svojej rodnej obci zomieral, zanechal po sebe odkaz, ktorý slúžil ako neprekonaný kartografický štandard viac než pol storočia.