Medená baňa v Španej Doline v Dolnom Uhorsku

Christian Andreas Zipser 26.4.2026 18:33 Aktualizované 28.4.2026 06:17

Preklad článku. Je to z knihy Hesperus oder Belehrung und Unterhaltung für die Bewohner des österreichischen Staats, ročník 1811, strana 19.

...

III. Medená baňa v Španej Doline v Dolnom Uhorsku,

opísaná C. A. Zipserom

riadnym učiteľom na dievčenskej škole v Banskej Bystrici (Neusohl) a členom vojvodskej mineralogickej spoločnosti v Jene, ako aj Spoločnosti pre českú literatúru a jazyk.

Mesto Banská Bystrica (Neusohl)¹ leží v údolí obklopenom vysokými vrchmi, spomedzi ktorých sú najpozoruhodnejšie a najvyššie vrchy Zvolenskej stolice (Zohler Alpen). Jednotlivo roztrúsené dediny a kaštiele, najmä smerom na juh, kde sa údolie otvára smerom na Kozelník (Kozelnib) a k ceste do Banskej Štiavnice (Schemniß), povyšujú celú oblasť na skutočne romantickú.

Banská Bystrica (Neusohl) je jedným z najvýznamnejších a najbohatších miest v Uhorsku. To padne každému cestovateľovi do očí na prvý pohľad. Hlavným zdrojom obživy obyvateľov je baníctvo, ktoré však, žiaľ, ako budem mať príležitosť ďalej poznamenať, výrazne upadá. Okrem toho mesto nemálo získava z obchodu s plátnom, ktorého sa sem z Tešínska (Teschenschen) dováža mnoho tisíc kusov v bielej farbe, a ktoré sa tu potláča rôznymi farbami alebo len farbí a vyváža do dolných krajov až do Turecka (Türkei).

Vnútri svojich hradieb má mesto 249 domov, z ktorých 32 sa nazýva okružnými domami (Domus circulares). Ich majitelia majú právo výčapu vína, no z každého vyčapovaného vedra musia zaplatiť 30 grajciarov do mestskej pokladnice. Väčšina týchto domov má aj právo variť pivo a páliť pálenku. Rínok alebo trhovisko je rovné, priestranné a prívetivé. V tunajšom hrade, prastarej rozľahlej budove, ktorá leží trochu vyvýšene, stoja dva kostoly, a to farský kostol pre Nemcov a menší kostol pre slovanský národ. Farský kostol je pôvodne stará gotická stavba, no pred nejakým časom, po veľkom požiari, dostal klenbu v novšom štýle s nádhernou kupolou. Kedysi tu stála aj významná radnica, ktorá však dlhý čas pustla a bola nevyužitá, až kým ju tento rok neprestavali a nezriadili v nej gymnázium pre katolíkov. Bývalé jezuitské kolégium na námestí bolo v roku 1777 upravené na sídlo kapituly a byty pre šiestich kanonikov. Nachádza sa tu aj krásny kapitulský kostol. Okrem spomínaných kostolov sú tu ešte dva menšie, a to kostol Svätého Ducha na Hornej ulici a kostol svätej Alžbety na Dolnej ulici. Tunajšia biskupská rezidencia je nádherná, dlhá a rozľahlá budova na námestí, postavená až po roku 1778. Stoličný dom je jednou z najkrajších budov v celej krajine a svedčí o vzdelanom zmysle pre veľkoleposť a ušľachtilosť a o vysokom blahobyte národa. Aj kráľovský banský úrad, inak jednoducho nazývaný komora, je významná budova na námestí, má veľmi priestranný dvor a v ňom veľký pivovar. Z mesta sme sa s davom ponáhľali do Radvane (Radwen) na jarmok. Našli sme tu tovar všetkého druhu a kupujúcich a predávajúcich zo všetkých končín, dokonca aj z Viedne (Wien) a Pešti (Pesth). Strižný tovar tu stál oveľa viac ako v našom Sliezsku (Schlesien) a naši priatelia žasli, keď sme im uviedli nákupné ceny látok, ktoré sme mali na sebe. Lakeť jemného modrého súkna sa tu ponúkal za 13–15 zlatých, pričom my sme zaň zaplatili 10 zlatých. Jemný mušelín na šaty stál 24 aj viac zlatých, kým u nás sa dal zohnať za 18 zlatých. Na druhej strane, väčšina ostatných vecí tu bola lacnejšia ako u nás, najmä kožené výrobky, mydlo, potraviny atď. Nikde okrem Lipska (Leipzig) som nevidel pohromade takú masu obuvníckych výrobkov a také kopy najkrajšieho ovocia, od melónov po slivky – čerstvé čerešne už neboli – ako tu na tomto trhu. Na spiatočnej ceste som navštívil huty, ktoré stoja medzi Radvaňou (Nadwan) a Banskou Bystricou (Neusohl) a tavia len striebornú rudu! Škoda, že sa pri takýchto drevožravých prevádzkach už dávno nezačalo využívať neporovnateľne lacnejšie kamenné uhlie. Dreva je z roka na rok stále menej a jeho spotreba stále väčšia. Pre príliš vysoké ceny dreva chcú väčšina výrobcov liadku zanechať svoje remeslo; pre nedostatok dreva už bolo opustených mnoho hámrov v Liptovskej a Gemerskej stolici (Liptauer und Gömörer Komitat) a cena takého nenahraditeľného železa z roka na rok stúpa. Vlastenec sa chveje pri vážnom pohľade do budúcnosti. — Priateľu! Určite so mnou súhlasíte, že na mnohých miestach márnotratná spotreba palivového dreva by mala byť osobitným predmetom záujmu krajinskej polície, že by sa malo naliehať na všeobecné zavedenie drevo šetriacich izbových a kuchynských pecí, že by sa kamenné uhlie malo s väčšou usilovnosťou vyhľadávať, že by sa verejnými odmenami mali k tomu povzbudzovať majitelia panstiev, mineralógovia a banskí odborníci, a že by sa hrnčiarom malo pod prísnou pokutou zakázať naďalej vyrábať starý, doteraz bežný druh veľkých, drevožravých izbových pecí.

V * * * jeden z najváženejších banských podnikateľov našiel vynikajúce kamenné uhlie a presvedčil niekoľkých zámočníkov, aby tieto kamene používali namiesto bežného dreveného uhlia. Áno, ale kamenné uhlie šírilo príliš veľa nepríjemného sírneho dymu po celej ulici, kde ho zámočníci pálili; preto vrchnosť zámočníkom zakázala toto uhlie ďalej používať, pokiaľ by ho vopred neodsírovali a tým nezabránili zlému zápachu. Týmto spôsobom leží kamenné uhlie nevyužité, pretože chudobný zámočník sa o jeho odsírenie, keďže tomu nerozumie, starať nebude. Úplne inak hospodári vojvodská komora v Tešínsku (Teschenschen). Tam sa blízko lesnatých hôr používa na pálenie vápna výlučne kamenné uhlie, hoci sa musí kupovať od iného panstva a voziť niekoľko míľ ďaleko, sčasti za hotové, len aby sa palivové drevo ušetrilo pre potomkov. Podľa mojich najnovších správ sa majú na kamenné uhlie prerobiť aj pálenice. Vojvodská správa v Tešíne (Teschen) by si, myslím, už len za tieto vlastenecké preventívne opatrenia zaslúžila verejnú pochvalu.

Dokonca aj v okolí Banskej Bystrice (Neusohl) sa údajne nachádzajú najzreteľnejšie stopy po existujúcom kamennom uhlí. Toto príjemné banské mesto je obklopené 5 predmestiami, z ktorých Horné predmestie má 19, Hronské (Graner) 44, Dolné 79, Strieborné 7 a Kúpeľné 52 domov. Celkový počet všetkých domov v Banskej Bystrici (Neusohl) je teda 449. Pri poslednom sčítaní sa tu našlo 1003 rodín a 4666 duší. Z toho sú však vyňatí všetci šľachtici, pretože tí nepodliehajú kontribúcii. Podľa opisu z roku 1787 tu bolo 467 domov, teda o 18 viac ako tento rok; 1126 rodín a 5041 domácich, 502 cudzích nekontribuujúcich obyvateľov.

Od onoho sčítania bolo mnoho malých domov prestavaných na väčšie, dva z nich boli spojené, a tak sa mesto stalo honosnejším a krajším. Ďalej, pri poslednom sčítaní boli vynechaní všetci šľachtici a cudzinci, zatiaľ čo v roku 1787 boli sčítaní všetci.

Najlepšie sa zorientujete, aby ste si ju (túto oblasť) vychutnali, na takzvanom vrchu Imarov, vzdialenom 1 1/2 hodiny od mesta. Výhľad, ktorý sa odtiaľto naskytá, je malebný; vľavo i vpravo vysoké vrchy, ktorých horná polovica je zatienená tmavšou zeleňou, dolná sa pýši čiastočne svetlozelenými poľami, čiastočne najbohatšími ovocnými stromami. Vľavo vidno temné údolie, ktoré vedie do Španej Doliny (Herrengrund). Cesta tam vedie cez takzvaný Hámor (Hammer) cez Kostiviarsku (Kostwillersdorf). Aleja, tu nazývaná Teufzerallee, vedie popri ticho tečúcom potoku až pred dedinu, kde sa nachádza železný hámor a vyššie na úpätí vrchu papiereň patriaca pánovi Hartmannovi s valchou na súkno.

Dedina nie je veľká, obyvatelia sú Slovania, ktorí sa zaoberajú poľnohospodárstvom.

Stále po úbočí horského hrebeňa sa prichádza do

Jakuba (Jakobsdorf)

Obe dediny patria sčasti kráľovskej banskej komore. Katolícky kostol, postavený v roku 1516, stojí uprostred obce. Obyvatelia sa síce trochu venujú poľnohospodárstvu, no živia sa prevažne svojím záprahovým dobytkom a ručnými prácami. Najvyšší vrch v tomto údolí, Baranovo (Baranowo), je bohato zdobený tmavými smrekmi a jedľami. Hneď pri Jakubovi (Jakobsdorf) majestátne vyčnieva vysoká skala, takzvaná Skalka, ktorá pozostáva z hrubo bridličnatého vápenca. V tejto oblasti sa pred niekoľkými rokmi ťažila meď, no baňa bola čoskoro opäť zatvorená.

Medený Hámor (Kupferhammer)

Je posledným miestom, na ktoré pútnik narazí pred Špaňou Dolinou (Herrengrund). Dom správcu skladu (Zeugschaffer) stojí pod vysokým, kužeľovitým vrchom. Malá aleja jarabín vedie až pred dvere. Má veľmi príjemnú polohu, len škoda, že výhľad je zo všetkých strán uzavretý. Tu sa cesta delí; jedna vedie vľavo cez Ulmanku (Ulmanka) do Liptovskej a Turčianskej stolice (Liptauer und Thurozer Gespannschaft), druhá vpravo do Španej Doliny (Herrengrund).

Vystupuje sa na malú vyvýšeninu, nazývanú Vojvodský vŕšok (Herzogshügel), až kým sa nedosiahne tienistá cesta, a ide sa popri hlbokom údolí približne štvrť hodiny, kde možno uvidieť prvú stupu, ktorú poháňa voda tečúca z dedičnej štôlne. Po celej ceste nie je pre mineralóga nič zaujímavé. Hrubo bridličnatý, sivý vápenec a vyššie hore hrubozrnná aj bridličnatá grauvaka sú horninami; no znalcovi rastlín sa núka poklad rôznych, sčasti vzácnych rastlín. Celá cesta je príjemná a lákavá, a predsa sa do týchto osamelých kútov zriedka zatúlajú cudzinci; kde síce nájdu ľudí dobrého srdca, ktorí však nemajú zmysel pre nič iné ako pre zarábanie peňazí a domácnosť, pekné šaty a výdatné hodovanie a nevychádzajú z úzkeho kruhu myšlienok svojich starých otcov a starých materí.

Keďže sa cesta kľukatí raz doprava, raz doľava a mierne stúpa, Španiu Dolinu (Herrengrund), ktorá leží vysoko, nemožno vidieť skôr, ako sa človek ocitne pred obcou; hlboké tmavé údolie a šum potoka vytvárajú zvláštny dojem; tu a tam stoja už niekoľko sto rokov poriadne kopce háld, ktoré navŕšila usilovnosť našich predkov.

Špania Dolina (Herrengrund)

Vallis Dominorum je malá obec, obývaná výlučne baníkmi, jednu míľu od Banskej Bystrice (Neusohl). V tunajšej medenej bani sa už 700–800 rokov s úspechom dobývajú predovšetkým 3 rudné ložiská, ktoré prebiehajú takmer paralelne od juhu na sever a od východu na západ sa zvažujú s nerovnakým sklonom. Pohorie, ktorým prechádzajú, je rozorvané nespočetnými roklinami a údoliami. Skladá sa z dvojakého druhu horniny. V južných častiach sa totiž vyskytuje len grauvaka s grauvakovou bridlicou, určená podľa Esmarka, a s väčšou prímesou ílu a vápna tvorí samotnú jalovinu²; severná časť má naproti tomu za horninu svor, ktorý sa takisto, avšak s väčšou obmenou, občas objavuje ako jalovina.

Spomedzi spomínaných 3 ložísk sa v strede nachádza hlavná špaňodolinská žila (Herrengrunder Hauptgang). Jej hrúbka je mimoriadna a mohla by dosahovať najmenej 50 siah. Veľké sumy sa vynaložili na razenie, ktorého cieľom bolo jej sledovanie za touto západnou poruchou; no keďže nasleduje úplne cudzia sadrovcová hornina, je veľmi pravdepodobné, že je úplne odrezaná, a preto boli všetky náklady zbytočné. V hornej hĺbke je odtiaľto jej priebeh v smere na sever známy a preskúmaný v dĺžke viac ako 1000 siah; v dolnej hĺbke je to však sotva 600 siah, napriek tomu sa zatiaľ nič nepodniká pre jej ďalšie vyhľadávanie. Vyskytuje sa v nej striedavo a aj spoločne chalkopyrit³ (Gelf) a tetraedrit, ktorých obsah medi zriedka presahuje 20 percent, no striebro v druhom menovanom dosahuje len občas 4 lóty. Okrem toho sa v niektorých oblastiach jej vyrúbaných priestorov tvorí modrá skalica, rovnako ako z nej vzniká cementačná a horská zelená voda.

Približne 100 siah od jej nadložia sa nachádza žila Pfeifergang, ktorá v najsevernejšie položenom haliarskom pohorí (Halliarer Gebirg) dala prvý podnet na vznik bane a odtiaľ bola dobývaná v dĺžke takmer 2000 siah so striedavým, no väčšinou očakávaniam zodpovedajúcim úspechom.

Jej správanie, pokiaľ ide o hrúbku dobývaných rúd, je rovnaké ako u hlavnej špaňodolinskej žily, len neobsahuje ani skalice, ani minerálne vody. Aj tetraedrity sú chudobnejšie ako v hlavnej špaňodolinskej žile.

Tretia, žila Kugler-Gang, vzdialená asi 100 siah v podloží spomínanej hlavnej žily, je menej významná. Z južnej strany naráža na viaceré priečne poruchy, ktoré ju, súdiac podľa doterajších prieskumných razení, pravdepodobne odrezávajú.

Na dobývanie prvých dvoch ložísk boli v Španej Doline (Herrengrund) vyhĺbené 3 šachty.

1) Šachta Ferdinand, v ktorej sa nachádza vahadlové čerpacie zariadenie (Stangenkunst), ktoré v 10 stupňoch dvíha vody pritekajúce do hĺbky o 97 siah až po dedičnú štôlňu ležiacu smerom na juh.

2) Šachta Maximilián, ktorá je rozdelená na dve ťažné šachty a zväčša je v celom profile vybudovaná so stojatými stenovými podperami (Wandruthen). Ťažba v týchto dvoch šachtách sa uskutočňuje pomocou brzdových strojov, ktoré sú poháňané 32-stopovými kolesami na vodný pohon s možnosťou zmeny smeru otáčania. Hnacia voda sa privádza z vrchu Prašivá (Praschiwa) zo vzdialenosti 21 000 siah, z čoho 16 000 siah tvoria 12–15-palcové drevené žľaby kvôli sypkému podložiu. Na samotné ťaženie sa používajú konopné laná vyrobené na bratislavský spôsob (Preßburger Art) a 9 kožených vakov; ťažné nádoby (Treibtonnen) by sa nemohli výhodne použiť z toho dôvodu, že ťažné šachty nie sú ani úplne zvislé, ani dostatočne priestranné. Takéto lano stojí v súčasnosti okolo 2500 zlatých, a to cent za 120 zlatých, a každé lano váži 24 centov a je dlhé 206 siah, z čoho vyplýva uvedená suma.

3) Šachta Mária, ako tretia, je odstavená približne 10 rokov.

Štôlne sú nasledujúce:

  1. Štôlňa Mannstollen, ktorá sa používa na odvádzanie vody a dovoz banského dreva.
  2. Štôlňa Tagstollen, razená na dobývanie hlavnej špaňodolinskej žily a žily Küglergang, slúži na rovnaký účel.
  3. Štôlňa Neustollen, ktorú baníci razia pre skrátenie cesty, keď idú do Starých Hôr (Altgebirg). (Pozri moje poznámky v Patriotisches Tageblatt 1804, č. 77, s. 306).
  4. Raßengrundská dedičná štôlňa a
  5. Štôlňa Pfeiferstollen.

V roku 1605 tu objavená

Cementačná voda

Vzniká presakovaním dažďovej a snehovej vody, ktorá rozpúšťa medenú skalicu nachádzajúcu sa v starých vyrúbaných priestoroch a zvyšky chalkopyritových rúd⁴ a unáša ich so sebou. Vďaka svojej blízkej príbuznosti so železom ho voda (keď sa do nej pridá) rozpúšťa, odnáša a namiesto neho zanecháva čiastočky medi, ktoré vytvárajú akoby odtlačok železného predmetu. — Staré železo sa ukladá do podzemných žľabov, ktoré majú mierny sklon, aby cementačná voda mohla pretekať z jedného do druhého a aby voda železo úplne nepokryla, ale len navlhčila. Táto premena železa na meď prebehne, podľa toho, či sú železné triesky hrubšie alebo tenšie, v priebehu dvoch alebo viacerých týždňov. Meď získaná týmto spôsobom má kujnosť, ktorá je v pomere k jej tvrdosti dosť značná; lebo sa dá ťahať na jemné vlákna a vyklepať na takmer rovnako tenké pliešky ako striebro.

V Banskej Bystrici (Neusohl) sa dodnes, tak ako kedysi, vyrábajú rôzne druhy pohárov, dóz atď., zdobia sa veršami a ako rarity sa čiastočne uchovávajú v krajine, čiastočne vyvážajú do cudzích krajín. Prikladám niekoľko takýchto nápisov:

E Ferro cuprum fieri res mira videtur
At tamen illud eram, nunc parit istud aqua.

Ante fui saxum, fecit me vulcanea ferrum
E Ferro vallis fecerat, unda cuprum.

všetci boli odo mňa ticho,
no teraz, keď som meďou,
každý ma chce mať.

Čo tu ukazujem, to mi zjavuje
Špania Dolina (Herrengrund),
som meď a bol som železo,
hodinu od Banskej Bystrice (Neusohl).

V Ponikách (Poinik) zo železnej rudy
ma stvorila sila ohňa,
na meď v Španej Doline (Herrengrund)
vlastnosť vody.

Ak sa chce cementačná meď zachovať taká čistá, aká býva po vybratí z vody, urobí sa dobre, ak sa na denné svetlo vynesie v tej istej vode a postupne sa suší pri ohni, inak na voľnom vzduchu sčernie.

Zelená zemina alebo takzvaná

Horská zeleň

Zdá sa, že za svoj vznik vďačí tetraedritom, ktoré sa nachádzajú v starých haldách, a je len obyčajným roztokom medi. Táto voda sa pri svojom prameni zachytáva do žľabov a pomocou nich sa vedie do primeraného počtu vedľa seba stojacich kadí, v ktorých potom pri ustálení vody dochádza k samovoľnej precipitácii; pričom sa čiastočky medi v podobe jemného kalu usádzajú na dne alebo na bočných stenách kadí.

Najlepšie zariadenie na výrobu horskej zelene sa nachádza na povrchu, kde sa na viacerých miestach vedie voda do výdatnej haldy, dole sa zachytáva v na tento účel razenej takzvanej farebnej štôlni (Farbstollen) a nakoniec sa vedie do 29 pripravených kadí tak, že môže tiecť z jednej do druhej alebo do viacerých naraz.

Vyberanie farby z týchto kadí sa deje raz ročne nasledujúcim spôsobom: Prítok vody sa z niekoľkých kadí odstaví a pomocou priložených žľabov sa vedie do iných, potom sa ustálená voda postupne vypustí a zakaždým sa starostlivo ometú bočné steny, až kým sa vyzrážaná farba neskoncentruje v malom zvyšku tekutiny; nato sa vyberie, naleje do žľabov a pomocou nich sa vedie do dvoch posledných a najväčších kadí. Potom sa voda opäť napustí do takto vypustených kadí a nasledujúce sa vyberajú rovnakým spôsobom. Farba vedená do 2 veľkých kadí sa nechá ustáliť, číra voda sa vypustí a zhustená farba sa vo vedrách vytiahne hore do vedľa stojaceho domu na farbu; tam sa starostlivo rozprestrie na sušenie a nakoniec sa zabalená v sudoch posiela do Viedne (Wien) na odbytové riaditeľstvo c. k. monarchie. Jeden centner stojí v súčasnosti na mieste 500 zlatých.

Nasledujúce fosílie sa dajú nájsť v Španej Doline (Herrengrund) a jej okolí:

  1. Mäsovočervený a biely jemnozrnný sadrovec.
  2. Ten istý kryštalizovaný. Fosília vytvorená vzduchom.
  3. Kusový tetraedrit
  4. Kusový tetraedrit zmiešaný s chalkopyritom (Gelf, Kupferkies).
  5. Tetraedrit s prirastenou bielou a modrou skalicou.
  6. Tetraedrit s mäsovočerveným barytom a chalkopyritom.
  7. Kvapľovina vínovej žltej a lúhovo zelenej farby, obličkovitého tvaru, zo 4–6 formácií.
  8. Vápenný sinter alebo železný kvet. Najzaujímavejšie z nich sú kyjakovité.
  9. Obyčajná grauvaka, hrubozrnná a bridličnatá.
  10. Svor, ktorý občas prechádza do mastencovej bridlice.
  11. Modrá a ružovočervená skalica.
  12. Biela vlasovitá skalica a nie, ako poznamenal pán Bredeczky, kryštály selenitu.
  13. Špátový kryštalizovaný sadrovec.
  14. Železná sľuda, vyskytujúca sa väčšinou v grauvake.

Všetky tieto fosílie sú k dispozícii každému priateľovi mineralógie výmenou za čerstvo odrazené 4–5-palcové kusy.⁵

Poznámky pod čiarou

¹ Oblasť mesta Banská Bystrica (Neusohl) a jej okolie je z viacerých hľadísk – pre mineralógov, štatistikov a tých, ktorých cit pre krásy prírody nie je úplne otupený – nanajvýš pozoruhodná, a predsa o nej existuje tak málo podrobnejších správ. Pán Esmark sa síce vo svojom krátkom opise mineralogickej cesty po Uhorsku, Sedmohradsku atď. dotkol mesta Banská Bystrica (Neusohl) a jeho okolia – ale naozaj sa ho len dotkol. Aj pán Joachim gróf von Sternberg opísal Banskú Bystricu (Neusohl) vcelku pekne, no mineralogická časť, pokiaľ je mi známe, od roku 1807 ešte nevyšla. Odovzdávam tu teda stručný topograficko-mineralogický opis Španej Doliny (Herrengrund), ktorého prijatie u publika rozhodne o tom, či mám v budúcnosti podať podobný opis Zvolenskej stolice.

Poznámka: Napriek tomu môj zosnulý, ctihodný priateľ Klapsia v Tešíne (Teschen) v listoch mne adresovaných (ktoré som uverejnil v č. 30 atď. Patriotisches Tageblatt z roku 1805) poskytol podrobné poznámky o Banskej Bystrici (Neusohl), z ktorých tu môžu stáť tie najpodstatnejšie pre tých, ktorí Patriotisches Tageblatt nevlastnia.

² Možno ložisko. Opäť dôkaz, ako priaznivo grauvaka vplýva na ťažbu kovov. A Morava, ako aj Sliezsko, je na ňu tak neobyčajne bohatá!

³ Tu chalkopyrit.

⁴ Neues ungrisches Magazin v. Windisch Preßb. 1791 3. zošit s. 60.

⁵ Práve ten už vyššie spomínaný korešpondent denníka Patriotisches Tageblatt hovorí o tunajšom baníctve nasledovné:

Samotné mesto ťaží v takzvanej Richtárovej (Richtergrunde) a na Šembergu (Samberg) medzi Harmancom (Hermanes) a Špaňou Dolinou (Herrengrund), teda na svojom vlastnom pozemku, približne dve hodiny od mesta, s asi 30 haviarmi pod dohľadom dozorcu (Huthmann) medenú rudu, ktorá je trochu striebornatá. Celý výťažok by však nepokryl náklady, keby sa zároveň ročne nezískalo 16–20 centnerov horskej zelene, ktorá sa teraz predáva za 100 zlatých za centner. Okrem toho tu, pokiaľ som mohol zistiť, existuje 13 súkromných banských spoločností (Gewerkschaften), ktoré ťažia na banskobystrickom pozemku v nádeji, že pretnú starú bohatú špaňodolinskú žilu. Mimo mesta, najmä v Boci (Botza), Banskej Štiavnici (Schemnitz), Kremnici (Kremnitz), Novej Bani (Königsberg) atď., ťažia mnohí tunajší spoločníci. Komora ťaží v Španej Doline (Herrengrund) vo viacerých štôlňach a šachtách. Hovorí sa, že náklady sú ročne 16–20 000 zlatých. Podľa starej správy sa v roku 1566 v špaňodolinskej bani vyťažilo 36 000 centnerov medi, 5000 centnerov olova a vyše 100 centnerov striebra. Starú žilu však stratili a idú stále hlbšie do hĺbky, kde ruda nie je taká bohatá. Príčinou všeobecného úpadku baníctva však nie je len to, že sa bohaté žily vyťažili, ale najmä neobyčajne vysoká cena všetkých potrieb, a teda aj nepomer nákladov voči hodnote drahých kovov pri výkupe. Spomeňte si tu na moju poznámku o zanedbanom používaní kamenného uhlia v mojom poslednom liste. Získaná medená ruda sa taví v Starých Horách (Altgebirg) a v Sásovej (Zajova), 1 1/2 hodiny od Banskej Bystrice (Neusohl). Na poslednom menovanom mieste je aj scedzovacia pec (Treibheerd), kde sa meď oddeľuje od striebra; meď sa sem preto priváža až z Baia Mare (Nagy-Bania). Čistá meď sa zväčša v banskobystrickom medenom hámri vyklepáva na platne a predáva. Jej cena však stále stúpa a je veľmi ťažké ju zohnať. Dnes je síce ešte k dispozícii za 62 zlatých za centner; ale je pravdepodobné, že v lete 1805 stál centner z nej už 82 zlatých.

Poznámky pre súčasného čitateľa

Článok Christiana Andreasa Zipsera z roku 1817 ponúka cenný dobový pohľad na banský revír, no pre plné pochopenie jeho textu je nevyhnutné uviesť niektoré technické, geologické a historické fakty na pravú mieru. Tu sú doplňujúce poznámky určené pre moderného čitateľa:

1. Topografia a dobová terminológia

  • Neusohl a Herrengrund: Banská Bystrica a Špania Dolina. Latinský názov Vallis Dominorum (Dolina pánov) odkazuje na bohatstvo, ktoré toto miesto prinášalo svojim majiteľom – či už slávnej Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti na prelome 15. a 16. storočia, alebo neskôr kráľovskej komore.
  • Zohler Alpen (Zvolenské Alpy): Dobové označenie pre horský masív obklopujúci Banskú Bystricu, do ktorého dnes zaraďujeme Starohorské vrchy, Veľkú Fatru a okraje Nízkych Tatier.
  • Stupa a dedičná štôlňa - Má na mysli Dolnú stupu a dedičnú štôlňu Karrol.
  • Medený hámor - Má ma mysli menej známy hámor v Jakube.
  • Záhadná medená baňa pri Baranove - V danej oblasti viem iba o jedinom pokuse v Sásovskej doline nafárať z juhu špaňodolinské ložisko. V oblasti Baranova nie je na svahoch podľa Lidaru žiadna stopa po možnej kutacej štôlni.
  • Miery a váhy: Keď Zipser spomína dĺžky v siahach, ide o viedenskú banskú siahu, ktorá merala približne 1,9 metra. Ak píše o obsahu striebra v rudách meranom na lóty, jeden lót predstavoval zhruba 17,5 gramu.

2. Mineralógia a ložisková geológia

  • Chalkopyrit (Gelf) a tetraedrit: Toto sú skutočne primárne minerály medi v špaňodolinskom ložisku. Mimoriadne dôležitý bol práve tetraedrit (dobovo nazývaný Fahlerz), pretože obsahoval prímesy striebra. V 17. a 18. storočí bola ťažba v Španej Doline často rentabilná nie vďaka samotnej medi (ktorej cena na európskych trhoch kolísala), ale práve vďaka striebru, ktoré sa z nej pri hutníckom spracovaní odlučovalo.
  • Modrá skalica a "cementačná voda": Zipser tu naráža na obrovský fenomén a technologický zázrak Španej Doliny. Banské vody presakujúce cez zvetrávajúce medené rudy sa nasycovali síranom meďnatým (modrou skalicou). Tieto "zelené vody" sa zachytávali do drevených kadí, do ktorých baníci vhadzovali starý železný šrot. Vďaka elektrochemickej reakcii sa železo rozpustilo a na jeho miesto sa vyzrážala čistá tzv. cementačná meď. Z tejto medi sa v 17. storočí vyrábali preslávené špaňodolinské poháre a pamiatkové predmety.
  • Horninové prostredie (Grauvaka a svor): Dnes je geológia ložiska známa presnejšie. Samotné zrudnenie je viazané na styk kryštalinika Starohorských vrchov s permskými usadenými horninami (zlepence, pieskovce a bridlice).

3. Banská technika v 17. a 18. storočí

  • Vahadlové čerpacie zariadenie (Stangenkunst): Zipser spomína šachty Ferdinand a Maximilián. Keďže ložisko bolo ťažené do obrovských hĺbok (mnohé dobývky klesali hlboko pod úroveň dedičných štôlní), bane neustále zaplavovala spodná voda. Stangenkunst bol dômyselný systém dlhých drevených ťahadiel, ktorý prenášal kývavý pohyb od vodného kolesa na povrchu až k piestovým čerpadlám na dne šachty.
  • Energetická kríza a vodovody: Pohon týchto obrovských čerpadiel a stúp (zariadení na drvenie rudy) si vyžadoval enormné množstvo vody, ktorú malý potok v Španej Doline nedokázal zabezpečiť. Preto bol vybudovaný monumentálny, desiatky kilometrov dlhý Špaňodolinský banský vodovod, inžinierske dielo, ktoré privádzalo vodu drevenými žľabmi a povrchovými jarkami až spod masívu Prašivej v Nízkych Tatrách.

4. Ekologické a sociálne súvislosti

  • Záplava dymu a nedostatok dreva: Autorov nárek nad úbytkom lesov a drahým drevom absolútne vystihuje realitu neskorého 18. a začiatku 19. storočia. Hutnícke spracovanie rúd zhltlo ročne státisíce kubíkov dreva (vo forme dreveného uhlia). Odlesnenie okolia banských miest nabralo katastrofálne rozmery, čo donútilo viedenský dvor k vydaniu prísnych lesných nariadení (napríklad Lesný poriadok Márie Terézie z roku 1769) a k intenzívnemu hľadaniu kamenného uhlia, o čom svedčí aj spomínaný príbeh o zámočníkoch a sírnom dyme.

Pozri