Mineralizácia zlata v Harmanci

V tomto článku sa pokúsim amatérskou formou prerozprávať informácie z článku v časopise Mineralia Slovaca 3-4 2004. Článok sa volá Hydrotermálna Au mineralizácia v Harmanci (Starohorské vrchy). Vynechám všetko nepodstatné o elektronickej mikroanalýze, čo je mimo možností nás amatérov a sústredím sa na informácie o samotných ložiskách.

Najprv si pozrime geologickú mapu daného okolia. Verím, že ten obrázok je X-krát kopírovaný medzi geológmi, ale poskytuje pekný obraz samotného okolia Harmanca až po Španiu Dolinu.

Na mape sú vyznačené dve miesta:

• A - Dnes už neexistujúca šachta za areálom papierní.
• B - Prieskumné štôlne. Článok popisuje len štôlňu so železnou mrežou.

História kutania

Kutacie oprávnenia pre lokalitu Harmanec zahŕňali bezprostredné okolie Harmaneckej papierne na obidvoch brehoch Bystrice a priľahlé územie na Z od Starohorského potoka od jeho vtoku do Bystrice a na S až po Polkanovú. Celková výmera bola okolo 997 katastrálnych jutár (Paulinský, 1926). Jadrom územia je priestor, kde bola vyrazená šachta (1923-1927), t. j. nad areálom papierne na pravom brehu Bystrice 200 m na V od závodnej vodárne.

Najväčší rozmach však dosiahlo kutanie v prvej polovici 20. storočia. Roku 1908 banskobystrický banský kapitanát povolil kutanie vo viac ako 10 katastroch obcí v okolí Banskej Bystrice, medzi nimi aj v Harmanci. Roku 1921 sa už kutalo nad Harmaneckou papierňou. Roku 1922 bola uzatvorená zmluva medzi slobodným mestom Banská Bystrica a Vládnym komisariátom pre štátne bane a huty v Bratislave o prenájme mestských pozemkov na kutanie a využívanie suroviny (Paulinský, 1926). V rokoch 1923-1927 sa prieskumne ťažilo, a to do októbra 1926 pod hlavičkou Čs. štátneho banského riaditeľstva v Kremnici a od novembra 1926 už pod správou Štátneho elektrolytického závod u v Banskej Bystrici (Paulinský, 1923-1927; Paulinský a Čechura, 1923-1927).

V rokoch 1940-1942 prebiehali práce pod správou Štátneho banského riaditeľstva v Banskej Štiavnici (Bergfest, 1943). Roku 1944 požiadalo Štátne banské riaditeľstvo v Banskej Bystrici o zlúčenie výhradných kutísk vrátane Harmanca. Roku 1951 bola pri zemných prácach v Harnaneckej papierni odkrytá zlatonosná kremenná žila (Koutek in Galvánek, 1967).

Šachta

Harmanecké ložisko bolo v 20. rokoch 20. stor. otvorené prieskumnou šachtou do hÍbky 50 m situovanou v dnešnom areáli Harmaneckých papierní na pravej strane doliny. Mineralizované štruktúry sa rozfárali na dvoch obzoroch v hÍbke 20 a 50 m a sledovali sa v dÍžke 167 m na prvom a 143 m na druhom obzore. Pokračovanie ložiska na ľavej strane doliny sa overovalo prieskumnou štôlňou zarazenou do svahu oproti vchodu do areálu papierní. Pravdepodobne sa jedná o Spodnú štôlňu, ktorá by tomu časovo zodpovedala.

Ťažilo sa, hoci sa to pokladalo za kutanie, tradične. Ruda sa triedila, dočasne samostatne deponovala a potom odvážala do úpravne v Kremnici. Priebežne sa viedla evidencia o kovnatosti suroviny a podľa toho sa triedila na stupovú (do 10 g/t) a bohatú (nad 10 g/t). Osobitne sa deponovala hlušina. Na záver ťažby (k 31. marcu 1927) sa na spracovanie odviezla celá rudná depónia a časťou hlušiny sa zaplnila šachta.

Na ložisku sa za dolovateľné považovalo 69 m. Pri ťažbe sa konštatovalo, že sa v žilkách na mnohých miestach vyskytuje makroskopicky viditeľné zlato (Paulinský, I 923-1927). Za celé obdobie sa vyťažilo a z rudy získalo 20 kg zlatostriebra, pričom pomer Au:Ag bol 2:1-5:1. K 1. decembru 1926 to bolo 926,86 g Au (Paulinský a Čechura, 1923-1927).

Prieskumné štôlne

Prieskumné štôlne z obdobia 1940-42 som preskúmal v článku Prieskumné štôlne v Harmanci. Do Hornej štôlne s mrežou sa dá vojsť a v jej strede sa dá aj objaviť miesto, na ktorom pravdepodobne odoberali vzorky. Na stránke Harmanec gold deposit majú nesprávne uvedené pri obrázku Old Mine, že sa jedná o baňu. V skutočnosti je to len akási pivnica.

Ložisko

Zlatokremenná žila je zmapovaná v dÍžke 1250 m, mala smer SZ-JV a ohraničovali ju zlomy. V strednej časti ju zerodovala Bystrica a výsledkom toho je aj výskyt zlatiniek v náplave (Galvánek, 1967). Nejde o monolitný žilný útvar, ale o systém kremenných žiliek relatívne malej hrúbky (do 30 cm).

Na študovanej lokalite vystupujú tri typy hydrotermálnej mineralizácie odlišujúce sa minerálnym zložením, vekom aj štruktúrnym postavením.

1. Najstarším typom je Au mineralizácia viažuca sa na tektonické zóny smeru SV-JZ so strmým sklonom na SZ. Reprezentujú ju kremenné žily chudobné na sulfidy a typické prejavy sericitizácie a silicifikácie v okoložilných horninách. Podľa polohy starých banských diel, úlomkov v sutine a situácie v prieskumnej štôlni vystupujú v pruhu širokom približne do 30 a dlhom do 400 m, ale súčasný štruktúrny plán Au mineralizácie značne skreslila mladšia tektonika. Žilné pásmo je z viacerých paralelných žíl hrubých 5-40 cm, lokálne až 1-3 m. Silne rozblokované žily sú šošovkovité, majú premenlivú hrúbku a na krátkych úsekoch vyklinujú. V žilnej výplni dominuje biely až tmavosivý kremeň s impregnáciami a hniezdami pyritu a arzenopyritu. Lokálne sa vyskytuje aj viditeľné zlato.

2. Sideritová a kremenno-Cu sulfidická mineralizácia sa viaže prevažne na zlomové štruktúry smeru SZ-JV s premenlivým sklonom na SV a JZ a vystupuje v podobe pásma krátkych šošovkovitých kremenných žiliek s premenlivým obsahom Fe karbonátov, chalkopyritu, tetraedritu a pyritu. Pozorované žilky v prieskumnej štôlni sú maximálne hrubé 10-15 cm, ale podľa úlomkov v haldovom materiáli zlikvidovanej šachty mohli dosahovať až 30 cm. Podľa úlomkov v sutine možno mineralizáciu s prerušeniami sledovať aj na hrebeni a v paralelnej doline (to je dolina Lelekovo) na S od Harmaneckých papierní v celkovej dÍžke približne 1 km.

3. Najmladšiu hydrotermálnu mineralizáciu reprezentuje asociácia ílových minerálov vyvinutá na najmladších tektonických zónach smeru SV-JZ. Mineralizácia väčšinou vystupuje s Au mineralizáciou a lokálne ju značne prekrýva. Ílové minerály tvoria výplň hustej siete puklín a zlomov v telesách zlatonosného kremeňa a alterovaných pararúl a lokálne aj samostatné polohy v okolí vedľajších zlomov hrubé 10-40 cm.

Iné lokality

• Staršie informácie (Pisoň, 1968) uvádzajú, že sa sa zlato ryžovalo v potoku Bystrica. Orientačné šlichovanie túto informáciu potvrdilo.
• Na svahu v doline Lelekovo (to je tá, kde je smerom na sever železničný most Uľanka) sa na vrstevnici 580 m našli pozostatky dvoch štôlní (Hynie a Koutek, 1929). Pravdepodobne sa jednalo o pokus spred dvadsiateho storočia o nájdenie severnej časti ložiska. Na LIDAR mape je dobre vidno spomínané miesta a jeden odval má dĺžku približne 30 metrov.
• V rokoch 1970-1972 aj do tejto lokality zasahoval geologický prieskum na uránové suroviny (Tréger, 1975).

Zdroje

• Bakos, F., Mikuš, T., Biroň, A. & Vavrová, J.: Hydrotermálna Au mineralizácia v Harmanci (Starohorské vrchy), 2024, Mineralia Slovaca 3-4 2004, s. 291-302
• Galvánek, J.: Výskyt zlata na lokalite Harmanec, 1999, Mineralia Slovaca 3-4 1999, s. 239-240
• Pisoň, Š., 1968: Slovník obcí Banskobystrického okresu. Stredoslovenské vydavateľstvo, Banská Bystrica, 125-126.
• Hynie, O. & Koutek, J., 1929: Posudek o geologických a prospektorských pracích v okolí Harmance na Slovensku. Manuskript - archív Geofond Bratislava, 5
• Mindat.org: Harmanec gold deposit

Fotografie a mapy