Na stope Hámorskej štôlne
28.11.2025 10:09 Aktualizované 13:57
V jedno jesenné popoludnie som sa vybral na železničnú stanicu Uľanka, aby som odtiaľ vyrazil na prieskum prepadliny Hámorskej štôlne. Čakali ma dve predpokladané štôlne, ale ako sa neskôr ukázalo, nie všetko, čo sa javí ako halda a prepadlina je naozaj štôlňa.
Pred stanicou Uľanka sa dá pohodlne zaparkovať a aj keď sa na prvý pohľad zdá, že to miesto je opustené, nejakí zamestnanci sa tam pohybujú. To ma netrápilo, neprišiel som tam kradnúť. Ale občas som na zátylku cítil zvedavý pohľad.
Na stanici nájdete partizánske súsošie, na ktorom skupinka partizánov vlečie zraneného druha do bezpečia. Socializmus zanechal na tom mieste stopy. Dnes už takáto výzdoba vzbudzuje skôr posmech. Ale za socializmu si ľudia dobre rozmysleli, či sa budú z takého diela smiať.
Súsošie je ale dobrý orientačný bod. Odtiaľ som zamieril k vodnému žeriavu, ktorý tam už trošku schátraný stojí. Vodný žeriav je zvislé potrubie s otočným vodorovným ramenom. Toto rameno sa dalo otáčať tak, aby presne dosiahlo nad otvor v tendri (vagón na uhlie a vodu) alebo nad vodné nádrže lokomotívy. Aby voda v žeriave v zime nezamrzla, často sa na nich nachádzali tzv. koksáky – železné koše, v ktorých sa kúrilo uhlím alebo koksom, aby sa potrubie udržalo v teple. Preto má žeriav takú čudnú hlavicu. Teraz, keď píšem článok, sa nazdávam, že súvisel s vodárenským domčekom, ktorý budem popisovať.
Za žeriavom som vošiel do lesa a po starom chodníku som zamieril k prvej predpokladanej halde. Aké bolo moje prekvapenie, keď som na mieste objavil malý domček?
Vodárenský domček
Na Lidare to nebolo rozoznateľné. Ale bol tam domček. Schátraná budova s dverami, ktoré mali porozbíjané okienka. Vzadu za budovou ležal liatinový komín. Z odlomeného ústia komína vanul príšerný studený smrad. Nechýbalo veľa, aby ma nenaplo, ale zvládol som to. Čo takého tam mohlo byť, keď si niekto dal toľko roboty s výstavbou domčeka?
Domnievam sa, že práve tu bola asi stará štôlňa, kde bol zdroj vody. Pristavili k nemu domček, napojili obrovské armatúry a privádzali vodu k žeriavu. Ináč by asi len tak neurobili takú veľkú haldu, aby na nej mohli stavať.
Hámorská štôlňa
K Hámorskej štôlni som sa štveral odtiaľ priamo do kopca. Neskutočná strmina, plná uvoľnených skál. Ale halda to nebola, muselo to vzniknúť prirodzene. Hore som už rýchlo našiel samotnú prepadlinu štôlne, ale bolo to sklamanie. Žiadne sekundárne minerály a nebola tam v podstate ani žiadna halda. Záhada. Ani na Lidare toho veľa nevidno. Proste halda tam nie je. Možno ju rozhrnul buldozér na poľnej ceste pod štôlňou, alebo to bola naozaj len malá kutacia štôlňa a vyniesli z nej minimum materiálu.