Piesky v dobe bronzovej

V múzeu baníctva v Kammerhofe v Banskej Štiavnici som sa dozvedel zaujímavé informácie o histórii Pieskov. Už v dobre bronzovej tam baníci primitívnym spôsobom ťažili meď. Odhadované obdobie ťažby je v rokoch 4000 - 2000 pred našim letopočtom. Pri ťažbe materiálu zo starých háld našli v 60. rokoch 20. storočia prvé kamenné mlaty. Prvý prieskum prebehol v rokoch 1971 - 1972 a lokalita sa zaradila medzi významné praveké miesta ťažby medi v Európe.

Našlo sa približne 330 mlatov. Pod pojmom mlat si treba predstaviť, že pravekí baníci prišli k rieke Hron a nazbierali väčšie okrúhle kamene. Tie kamene potom využívali na drvenie nazbieranej rudy. Vtedy pravdepodobne vedeli spracovať iba malachit a azurit (obidva sú uhličitany medi), ktoré sa nachádzali na povrchu. Oba minerály stačí podrviť, premiešať s dreveným uhlím a taviť v prostredí so zamedzeným prístupom kyslíka. V takom prostredí sa z uhlia vytvára oxid uhoľnatý, ktorý z taveného materiálu vytrháva atómy kyslíka a ostáva čistá meď. Znie to jednoducho, ale treba k tomu určitú prax, aby ste naozaj získali meď. Ale ak by ste mali nejaké množstvo týchto minerálov, aj pomerne barbarským tavením by ste aspoň minimum medi vyrobili. Síce znečistenej, ale meď by to bola.

Našli sa aj nejaké črepy a podložky na drvenie materiálu. Praveké miesta ťažby boli silne poškodené ťažbou v stredoveku a novoveku a intenzívna banícka činnosť prekryla haldami pôvodné miesta, na ktorých títo baníci pracovali. Najviac mlatov sa našlo na vrchole malého kopca, ktorý sa nachádza na vrchole háld. Kopec sa nachádza na severnej strane Pieskov. Ďalší archeologický prieskum prebehol v rokoch 2015 - 2018. Vtedy potvrdili pôvodnú hypotézu o ťažbe medi.