Prechádzka po haldách na Podlipe
23.8.2025 11:52 Aktualizované 28.8.2025 06:18
Neplánovane sme sa ocitli v Ľubietovej a Strelníkoch. Keďže sme už pripravení, v aute som mal so sebou svetlo a kameru. Prešli sme sa po haldách na Podlipe a nakrútili sme tam dve štôlne.
Leto sa pomaly končí a so synom sme sa už nevládali kúpať v tajchoch, mori alebo na kúpaliskách. Preto keď ma požiadala manželka, aby sme išli na kúpalisko na Strelníky, súhlasil som, že ju tam zavezieme a my sme si urobili vlastný program. Naše dievčatá sa kúpali, my sme sa potulovali úplne osamotení po haldách. Bolo to naozaj prekvapujúce, pretože cez víkend poobede sme na mieste nenatrafili ani na živáčka.
Zastali sme dole pod haldami, zobrali sme si len svetlo a vykročili sme hore poľnou cestou. Podlipa je výhodná v tom, že zastanete priamo pod haldami a za 10 minút ste pri prvej štôlni. Cestou si môžete pozrieť turistické panely o cementácii medi, stupách, pozrieť si model gápľa a potom ste už priamo v úzkom údolí, ktoré je z jednej strany zasypané haldou. Hneď tam dole sa nachádza prvá štôlňa.
Volá sa Andreas a je pekne upravená aj pre turistov.
Andreas
Štôlňa Andreas sa nachádza na začiatku háld na Podlipe, čo je okrajová časť Ľubietovej. V tomto údolí sa ťažila medená ruda od 15. do 19. storočia. Andreas je z 18. storočia a už v 19. storočí bola štôlňa opustená. Pravdepodobne preto, že sa rudná žila rýchlo stratila.
Keďže je z novodobejšieho obdobia, bola razená pomocou pušného prachu a preto na stenách miestami nájdete otvory po vŕtaní. Štôlňa je voľne prístupná, potrebujete len svetlo, pretože na konci vstupnej chodby sa chodba rozdvojuje a v tých miestach už nevidno. Štôlňa je suchá, iba v chodbe vpravo sa nachádza malé jazierko. Chodby sú vysoké, preto nepotrebujete ani prilbu. Na stenách sme našli aj trochu kremeňa, ale presne podľa popisu pred štôlňou, žiadne stopy po medenom zrudnení tam nevidno.
Od štôlne sme pokračovali po lesnej ceste ďalej. Na chvíľu sme sa zastavili pri štôlni Jacob, známejšej pod názvom Langitka. Našťastie sa dajú pozrieť aspoň pripravené panely s obrázkami. Samotná štôlňa je pod niekoľkými metrami hlušiny, aby bola ochránená pred zberateľmi. Otvoria ju len občas. Vytvára sa v nej vzácny minerál langit.
Prešli sme povedľa dobre viditeľných prepadlín štôlní Zallweiner-Mária Empfängnis a Bartolomej a zamierili sme na terasu, ktorá sa nachádza na vrchole haldy. Prešli sme povedľa štôlne Dolný Johan ktorá naznačovala, že aj keď je ústie zasypané, nebude pravdepodobne veľmi hlboko. Okolo boli chatrné zvyšky dreveného zábradlia, ktoré asi mali brániť náhodným okoloidúcim, aby sa prepadli do ústia. Z nasypanej terasy je pekný výhľad a je tam aj ústie štôlne Stredný Johan.
Stredný Johan
Nemali sme so sebou prilby a preto sme len nakukli do jej ústia. Fúkal odtiaľ príjemný studený vánok. Hneď vedľa nej je lavička, na ktorej si môžete posedieť a oddýchnuť. Aj táto štôlňa je z 18. storočia a jej ústie je neupravené vo forme pripomínajúcej úzku jaskyňu, ktorá sa po desiatich metroch mení na úzku kresanicu. Svetlom sme si posvietili do kresanice a videli sme pomerne ďaleko. Bez prilieb by to ale bolo veľmi riskantné, aby sme šli ďalej. Ak sú moje informácie správne, mala by byť dlhá 30-50 metrov a končiť sa závalom.
Všetky tieto štôlne okolo Johana boli navzájom prepojené s okolitými štôlňami, dnes je možné toto prepojenie už len hádať. Ale obrovská halda dáva tušiť, aké gigantické priestory boli pod povrchom vydolované.
My sme na tejto terase pozerali, aké minerály ležia na povrchu a dosť nás prekvapilo, koľko tam bolo kremeňa. Na každom kroku bol nejaký kusisko, alebo bol súčasťou inej horniny. Ďalej sme už neplánovali ísť a počkali sme si tam na telefonát od našich dievčat, ktoré nám zavolali, keď sa dokúpali.