Prekopali sme sa do starej štôlne na Šachtičkách
19.7.2025 06:11 Aktualizované 06:16
Nedávno som objavil malý otvor v čele prepadliny, ktorý mohol byť súčasťou starej štôlne. Toto je popis druhej výpravy k štôlni, ktorá mala odhaliť, či ten otvor smeruje naozaj do starej štôlne.
Na výpravu som išiel s našimi deťmi a dobre sme sa prichystali. Okrem nevyhnutnej motyky sme si zobrali aj náhradné oblečenie, pretože okolie štôlne je trochu zarastené pŕhľavou. Preto sme si zobrali aj dlhé nohavice a kúsok od štôlne sme si ich preobliekli.
Výpravu sme začali na parkovisku hore na Šachtičkách. Na začiatku sme sa zastavili za hotelom pri veľkej skale a tam sme nakrútili úvodné scény k videu. Potom sme po zelenej značke putovali ku skupine píng a deti až tam zistili, že pinga môže byť aj dosť veľká. Najmä úplne prvá pinga, ktorá je hneď vedľa poľnej cesty, je aj po stovkách rokov poriadne hlboká. Peťko mal pôvodne v úmysle, že do nej vlezie, ale keď videl, že by sa odtiaľ už ťažko vyškriabal, odvaha ho prešla. Naozaj, aj dospelý človek by mal na tom mieste problém.
Prieskum píng bol len spestrením na našej ceste. Hlavným bodom programu bolo kopanie v otvore do štôlne. Zvoli sme jednoduchú stratégiu. Ja som kopal a deti ma filmovali. A stačilo nám 15 minút, aby sme vedeli potvrdiť, že otvor naozaj vedie do štôlne. Otvor pravdepodobne vykopal nejaký jazvec v zvetranej hornine, keď si hľadal úkryt. Diera mala asi 20 x 20 cm a bez problémov sa do nej zmestil dlhý konár. Aj mne sa ľahko kopalo a vrstvu hliny, premiešanú so štrkom som nabok odsunul na pár záberov. Postupne sa objavili aj väčšie skaly, ale len vo veľkosti slepačieho vajca. Stačila chvíľa kopania a vznikol dosť veľký otvor, do ktorého sa dalo nahliadnuť.
Ako som ale rýchlo zistil, moja filmová výbava na ten otvor nestačila. Doteraz som na filmovanie používal pomocné svetlo so širokým lúčom, čo dobre fungovalo v normálnych priestoroch veľkosti užšej chodby. Tu som mal uzučký otvor, ktorého steny osvetlilo silné svetlo a čip kamery nebol schopný zaznamenať detaily v otvore. Ja som síce dovnútra videl, ale kamera nie.
Pokračoval som v kopaní, kým mi vystačila trpezlivosť detí a otvor som zväčšil tak, aby sa do neho dalo s ťažkosťami trochu vliezť. Celkovo to trvalo asi hodinu. Na konci som mal otvor, ktorý jasne viedol dovnútra. Síce ako na potvoru je tam veľký prevísajúci balvan, ktorý bránil vo výhľade, ale otvor za ním bol veľký. Ako sa mi dalo, tak som dovnútra prestrčil kameru a svetlo. Zase nastal ten istý problém s kontrastom. Jasne som síce videl veľký otvor, kamera s tým mala opäť problém. Ale to podstatné sme dokázali. Je tam určite zachovaná nejaká časť štôlne a je to medená baňa. To sme ale vedeli už skôr, pretože v tej lokalite sa meď ťažila. Z otvoru do štôlne som zatiaľ vytiahol iba skalu s nátekom malachitu a pri filmovaní som mal dojem, že miestami v zvetranej hornine vidím trochu viac sekundárnych minerálov medi.
Ďalší postup
Kvôli filmovaniu mi už dorazila poriadna lampa, ktorá odstráni v článku spomínané problémy. Bude treba ešte hodinu až dve kopať, aby sa otvor odkryl a podľa výsledku určíme ďalší postup. Ak by sa zvetranie v štôlni javilo veľmi nebezpečné, možno bude potrebné upraviť vstupný otvor, aby bol stabilnejší. Ak bude treba, som rozhodnutý priniesť na miesto trochu betónu a pomocou skál trochu obmurovať vstup, aby tam nehrozilo nebezpečenstvo nejakého náhodného zosypania skál. Ďalej vo vnútri by to už nemalo byť také problematické, lebo vrstva skál nad otvorom má hrúbku niekoľko metrov a celkom zjavne tam už desiatky rokov nič nespadlo a celé čelo prepadliny je pokryté len zvetranou skalou, premiešanou s hlinou.