Miroslav Kamenický 11.3.2026 10:21 Aktualizované 3.4.2026 08:09
🔒︎ Skrátená verzia príspevku Miroslava Kamenického o hutníctve v Železnej Breznici. Zdroj: Historický časopis, ročník 57, 2009, č. 1, s. 131-138, Súhrn vytvorený umelou inteligenciou
Železná Breznica, ležiaca v srdci Kremnických vrchov, má hlboké korene v spracovaní kovov siahajúce až do 15. storočia. Pôvodne sa profilovala ako významné centrum železiarstva, pričom v 16. storočí tu fungoval dôležitý závod pod správou banskobystrického mediarskeho podniku. Kvalita tamojšieho železa dokonca prevyšovala produkciu z Hronca či Spiša. Postupom času však tradičná výroba železa zanikla, čím sa pripravila pôda pre novú, strategicky dôležitejšiu kapitolu – spracovanie drahokovných rúd v službách habsburskej monarchie.
Hlavným impulzom pre vybudovanie novej huty v polovici 18. storočia nebola len snaha o rozvoj, ale predovšetkým kritický nedostatok dreva. Huty v Banskej Štiavnici a Kremnici trpeli extrémnym predražením drevného uhlia, ktorého cena v Kremnici vyskočila až na 24 grajciarov za mieru. Aby štátny erár ušetril, padlo rozhodnutie, že huty musia „ísť za drevom“. Železná Breznica ponúkala prístup k dosiaľ nevyužitým lesom a strategickú polohu, ktorá sľubovala výrazné zníženie prevádzkových nákladov.
V januári 1752 predložil Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici ambiciózny návrh na výstavbu novej taviacej huty. Projekt, za ktorým stáli odborníci ako Imrich Rust a Ignác Kempf, počítal so štyrmi pecami a ročnou úsporou až 2 000 zlatých. Viedenská Dvorská komora reagovala na túto dobu nevídanou rýchlosťou – návrh schválila už po dvanástich dňoch. Táto urgencia bola motivovaná snahou Viedne oživiť banské podnikanie po strate priemyselného Sliezska a nadviazala na návštevu cisára Františka Štefana Lotrinského v regióne.
Celkové náklady na výstavbu dosiahli 8 333 zlatých, pričom najväčšie položky tvorili murárske práce na hutných budovách a tesárske práce na drevených obydliach pre robotníkov. Súčasťou projektu bolo aj vybudovanie dvoch vodných nádrží – tajchov, ktoré zabezpečovali pohon pre dúchadlá pecí prostredníctvom vodných kolies s priemerom vyše 5 metrov. Investícia sa mala vrátiť už do štyroch rokov, a to nielen vďaka lacnejšiemu palivu, ale aj zapojením miestnych obyvateľov, ktorým práca v huti pomohla splácať dlhy voči komore.
Huta začala fungovať pravdepodobne v lete 1752 a v systéme stredoslovenského baníctva zastávala dôležitú úlohu pomocného závodu. Podľa dobových dokumentov sa tu vykonávala najmä tzv. surová práca, teda hrubé predbežné spracovanie rúd pre hlavné huty v Kremnici a Žarnovici. Hoci v roku 1773 spracovala tisíce centov rúd, jej životnosť bola od začiatku plánovaná len na 30 až 40 rokov, kým sa zrevitalizujú okolité lesy. S koncom 18. storočia tak táto priemyselná epizóda Železnej Breznice definitívne zanikla.