Prvá výprava k štôlňam na Šachtičkách
8.6.2025 06:21 Aktualizované 06:26
Túto jar som sa rozhodol podrobnejšie preskúmať staré štôlne na Šachtičkách. Prvú výpravu som spojil so zberom mladých smrekových výhonkov. K štôlni som kráčal vybavený prúteným košíkom, čo vyvolalo pobavenie medzi ľuďmi, čo posedávali pred reštauráciou pri lyžiarskom stredisku. Zachytil som nejaké poznámky o skorom zbere húb. A neboli jediní, každý koho som na tom krátkom úseku cesty stretol, vtipkoval o hubách. Až kým som neodbočil na menej frekventovanú cestičku.
Na Šachtičkách mám vyhliadnutých niekoľko nádejných miest podľa LIDAR mapy. Túto nebolo treba nijako mimoriadne hľadať, pretože je vyznačená aj na openstreetmap. Patrí do skupiny bezmenných štôlní, ktoré neboli také atraktívne, aby ich kúpili Fuggerovci. Preto je o nich minimum informácií. Táto štôlňa bola podľa odhadu najväčšia. A na mieste sa to potvrdilo. Jej halda bola impozantná. Štôlňa sa síce nachádza na miernom úbočí, zato haldu už sypali do strmého kopca, ktorý sa zvažuje k dnešnej čiastočne asfaltovanej ceste do sedla Dolný Šturec.
Cesta k štôlni nie je náročná. Musíte sa držať na zelenej turistickej značke. A po stúpaní do mierneho kopca musíte sledovať, kedy sa pri ceste po ľavej strane zjaví väčšia pinga a hneď vedľa nej odbočiť doľava na mierne zarastenú poľnú cestu. Tá smeruje k skupine niekoľkých starých píng. Pri nich zase zabočíte doľava, teraz už mimo cesty a cez pŕhľavu prejdete asi 100 metrov k štôlni.
Štôlňa zhora vyzerá ako gigantická roklina. Ťažko povedať, či to tak mali na začiatku, alebo či sa im to postupne prepadlo a museli kamene odkopať a nahádzať na haldu. Vznikla roklina, ktorá je asi 20 metrov dlhá a na jej konci je vysoká prepadlina. Jej výšku som odhadol na 6 metrov. Naozaj gigantické miesto. Zbehol som dole a filmoval, aby bolo na záberoch vidno, aké je to miesto veľké.
Potom nastúpila drina. Na halde som si vyhliadol dve miesta, kde som sa pokúšal vykopať prieskumnú jamu, aby som našiel nejaké minerály. Ale nech som akokoľvek kopal, okrem hlušiny som nenašiel vôbec nič. Už som bol zúfalý, keď som si všimol priamo na vrchole haldy veľký kameň. A v ňom poriadnu žilu pestrofarebných minerálov. Nádherná ukážka azuritu, malachitu, tenoritu a limonitu. Pod lampou býva tma. Teraz, keď píšem článok, som si celkom istý, že keby som zbehol dole k čelu haldy, našiel by som aj tam kamene, ktoré sú pokryté minerálmi. Jeden pekný azurit som si zobral domov.
Cestou naspäť som stretol úžasnú dvojicu starších ľudí, ktorí mi nakukli do košíka a keď videli môj kameň, pán sa priznal, že učí geológiu. Nejaký úsek cesty sme sa spolu vracali a bolo nám celkom veselo. Však sme sa mali o čom baviť, keď sa tu po lese túla toľko geológov.
Fotografie
