Ťažba na ložisku Špania Dolina do XX. storočia
Robo Ulbricht 10.2.2026 19:39 Aktualizované 15.2.2026 08:26
Výňatok zo správy Záverečná správa Glezúr - Piesky, Špania Dolina - Mária šachta - VP z roku 1986. Vybral som iba historicky relevantné údaje.
Doterajšia preskúmanosť
Vzhľadom k tomu, že Ing. Kravjanský /1979/ veľmi podrobne rozoberá otázky ťažby rúd do začiatku XX. stor., ako aj geologicko-prieskumné práce na tomto ložisku po roku 1945, predmetná správa sa obmedzí len na doplňujúce údaje.
Ťažba na ložisku do XX. storočia
Táto bola skoncentrovaná do dvoch častí, v menšej severnej, v úseku Staré Hory – osada Richtárová a v omnoho rozľahlejšej južnej, v priestore osada Piesky – Špania Dolina. Ložisko bolo otvorené sústavou šácht /od severu na juh/: Haljar alebo Trojičná, Terézia, František, Ludvik, Maxmilián, Ferdinand, Mária-Magdaléna a rozsiahlych štôlní: Haljar dedičná, Pfeiffer, Spodná a Vrchná severná dedičná, Nová, Ferdinand dedičná, Svätotrojičná, Zelená, Južná dedičná, Poludníková a Karol dedičná. Skoro celé ložisko podfárala Ferdinand dedičná št. /450 m n.m/ medzi Haljar šachtou až Ferdinand šachtou. Celkové výškové rozpätie dobývacích prác je okolo 500 m /350-850 m n.m./. Celkový rozsah chodieb bez vlastných dobývok odhadol A. Pech /1898/ na 35.400 viedenských siah, čiže viac ako 70 km.
Podľa A. Pecha /in J. Vozár, 1983/ ťažba na ložisku začala už údajne v roku 1006 v okolí Starých Hôr na vrchu Haljar. V Španej Doline bola ruda zistená roku 1251. Pri najnovších archeologických výskumoch /1973-1976/ v okolí osady Piesky sa v starých haldách našli opracované kamenné a bronzové nástroje, datované do mladšej doby bronzovej, do keltského osídlenia. Pôvodne rozsahom drobné a rozptýlené baníctvo mešťanov v roku 1490 zjednocuje rodina Thurzovcov a jeho najväčší rozkvet po všetkých stránkach začína po spolčení Thurzovcov a bankárskej holandskej rodiny Fuggerovcov /1494, Ungarischer Handel/. Medzníkom úplnejšieho využívania rudniny bolo postavenie huty na striebro v Moštenici /1496/ a potom v Tajove. V polovici XVI. stor. bane preberá štátna správa. V tomto období bane v okolí Haljar šachty už boli prakticky mimo prevádzky a táto sa tu obnovila až v XVIII. stor. V tomto období sa už okrem ukončenia Ferdinand dedičnej štôlne a prehĺbenia Ludvik šachty nerazili žiadne rozsiahlejšie banské práce. Okrem neveľkých rudných celkov v okolí Ludvik šachty a hĺbkového pokračovania žíl Haljar a Karol pri Starých Horách sa preberali len staré základky. Aj v takejto situácii sa v druhej polovici XIX. stor. ešte ročne ťažilo 50-75 t medi a 200-250 kg striebra. Od roku 1901 sa majitelia baní menili často, ale k oživeniu baníctva nedošlo. Ťažba medi a striebra na ložisku v druhej polovici XV. stor. a prvej polovici XVI. stor. bola európskeho významu. To dostatočne ilustruje /J. Malkovský, 1966/ diagram č. 1.
Diagram č. 1: Vývoj výroby zlata, striebra a medi na Slovensku do konca XVIII. stor. (Diagram zobrazuje tri grafy s osami kg/rok, ton/rok a časovou osou 1300 – 1800)
- Prvý graf: zlato v Kremnici (celková výroba)
- Druhý graf: striebro v Banskej Štiavnici (dlhodobé priemery)
- Tretí graf: meď na strednom a východnom Slovensku (krátkodobé)
Na rozvoj ťažby nepriaznivo vplývali protihabsburgské povstania Bočkaja, Betlena, Rákociho J. a F. Rákociho. Povstalci vydrancovali banské mestá a bane a odviedli k vojsku väčšinu osadenstva.
Značne neúplný prehľad výroby medi a striebra prakticky len na ložisku Špania Dolina /I. Kravjanský 1979, J. Vozár 1985/ je v tab. č. 3.
Tab. č. 3
| Obdobie | Ťažba medi, t | Ťažba striebra, kg | ||
|---|---|---|---|---|
| celkom | ročne | celkom | ročne | |
| 1494-1545 | 66 890 | 1 286 | 136 265 | 2 619 |
| 1630-1700 | 14 000 | 200 | 8 030 | 188 |
| 1759-1800 | 7 400 | 176 | ||
| 1736-1745 | 1 781 | 178 | ||
| 1781-1800 | 1 920 | 96 | ||
| 1830-1850 | 3 360 | 168 | ||
| 1856-1862 | 651 | 93 | 210 | 30 |
| 1867-1871 | 320 | 64 | 1 050 | 210 |
| 1888 | 52 | 52 | 6 | 6 |
| 1894-1900 | 326 | 46,5 | 296 | 42 |
| Spolu | 89 300 | 152 857 |
Podľa neúplných údajov tab. č. 3 sa z ložiska Špania Dolina získalo najmenej 90.000 t medi a 153 t striebra. V XVI. stor. technológia ťažby a spracovania rudy predstavovala vtedajšiu európsku špičku. Už v tomto období sa meď získavala aj cementáciou.
Prvé súhrnné písomné banské informácie o ložisku sú v Zlatej knihe baníckej /J. Vozár 1985/ pri príležitosti návštevy korunného princa Jozefa a arcivojvodu Leopolda v hornouhorských baniach v júli 1764. V popise stavu na jednotlivých obsadených pracoviskách prevažne v horninách kryštalinika na úseku pod úrovňou terajšej št. Ivan sa uvádzajú chalkopyritové žily v Dennej št. /stupová ruda/, v Južnej dedičnej – Poludníková št. /ako ruka hrubá ruda/, v dedičnej št. Weiden /pol stopy hrubá žila/, v Hornej komorovej št. /250 m na V od Šachty Mária, ako ruka hrubá/, v Schneider dopravnej št. /na S od Ferdinand šachty žilka smeru Z-V ako kladivko hrubá/. Dôležité z hľadiska perspektív ložiska v nadloží červenej poruchy sú údaje o úlomkoch chalkopyritovej rudy na poruche Z-V smeru v Karol dedičnej št. v Strednom poli, v Hornej komorovej chodbe a v žilke smeru ZV v Hornej dopravnej št. až 300 m južne od Mária šachty. Uvádza sa aj južná kutacia št. v nadloží červenej poruchy, ktorá mala prekrižovať zrudnenie v južnej časti pohoria /bola razená vo vápencoch neokomu/.
Omnoho pesimistickejšie sú údaje správy /október 1873/ pripisované F. Pošepnému /zmapoval celé územie ložiska/. Údaje o zrudnení z tejto správy sú v tab. č. 4.
Tab. č. 4
| Názov zrud. | Okol. hor. | Výplň zrudnenia | Dĺžka (m) | Hrúb. | Obsah Cu % | Ag g/t |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Haljar žil. S-J | kryšt. brid. žilník | siderit, Ag tetraedrit baryt málo | 2500 | 120 | 3-4,5 | 130-210 |
| Jozef ložisko | brek. permu žilník. peň | chalkopyrit SiO2 | 100 | 40 | 3-12,5 | 8,7 |
| Španodol. hl. ložisko S-J | drobnozrn. piesk. permu žilník | chalkopyrit kalcit | 1500 | 50 | 2,5-12,5 | 4,4-8,75 |
| Nadl. žila S-J | droby permu v tekton. poruche | tetraedrit málo chalkopyrit | 150 | 4-10 | 2-16 8,75-26,25 | |
| Ludvik porucha JJV | kryštalické bridlice | Ag-tetraedr. málo chalk. siderit | 100 | 3-15 | ||
| Leopold ložisko ZV | kryštalické bridlice | Ag-tetraedrit s chalkopyritom | 120 | 0,6-3 | 3-9 | 13-35 |
Dôležité je konštatovanie ukončenia Haljar žilníka v horninách permu a vo vápencoch v nadloží /vápence zavrásnené v kryštaliniku ?/.
Za najdôležitejšie výsledky štúdia archívnych materiálov na ložisku, ktoré sa aplikovali, alebo budú využívať pri ďalšom prieskume celého ložiska sú:
- Červená porucha utína južnú časť španodolinského ložiska a jej existencia pred zrudnením a kriedovými horotvornými procesmi je otázna. Útržky rudy v tejto poruche, alebo jej vetvách /J. Vozár 1983/ to podporujú. Južná kutacia štôlňa bola vysoko nad zrudnením.
- Ukončenie zrudnenia Haljar žilníka v horninách permu a pod vápencami /F. Pošepný ? 1870/ východne od Starých Hôr je v súlade s mapovaným povrchom tejto časti ložiska v M=1:10000, pri ktorom sa zistilo, že tieto vápence sú zavrásnené medzi dvoma doskami kryštalinika /spodná má v podloží horniny permu – prílohy B1, B3 a B4/1/. Sideritový žilník s tetraedritom je len v migmatitoch kryštalinika spodnej tektonickej dosky a tak hľadanie pokračovania žilníka v minulosti do hĺbky /Haljar, Svätotrojičná šachta/ a južným smerom /kutacie štôlne v doline Richtárová, št. Pfeiffer, Severná dedičná, Nová/ bolo bezúspešné.
- Ťažba vysokokvalitných rúd bez impregnácií v minulosti a množstvo vyrobenej /pri vysokých stratách v ťažbe a zhutňovaní/ viac ako 90 000 t medi a 150 t striebra sú podkladom pre možnosť overiť aspoň rovnaké množstvo kovov /údaje o ťažbe sú neúplné/ z ponechaných impregnačných a žilníkových častí zrudnenia na ložisku /pozri aj I. Kravjanský 1979/.
Prehľad prác geologického prieskumu a ťažby na ložisku
Po skončení druhej svetovej vojny kutacie práce na ložisku začali Rudné bane, n.p. Banská Bystrica. Od týchto ložisko prevzal v roku 1952 novovzniklý prieskumný podnik Západoslovenský rudný prieskum, n.p. Turčianske Teplice. Tento v roku 1954 odovzdal na vyťaženie ložisko háld na Pieskach, na podklade ktorých zásob sa vybudoval na Španej Doline závod Rudných baní. V roku 1956 odovzdal prieskumný podnik na vyťaženie zrudnenie vo Ferdinand dedičnej št. v oblasti Slepej šachty v blízkosti Ludovika šachty a to celkové množstvo 3 000 t s kvalitou 2,24 % Cu. Po vyťažení týchto zásob sa banské práce na Ferdinand dedičnej štôlni zlikvidovali do roku 1960. Geologický prieskum, n.p. odovzdal do ťažby v roku 1962 zásoby rúd na Maxmilián halde na Španej Doline. Tieto zásoby sa však nateraz ešte neťažia pre nízku kvalitu /0,295 % Cu/.
Okrem týchto pozitívnych prác sa robil prieskum banskými prácami /úloha Piesky Cu/.
Projekt vyhľadávacieho prieskumu Špania Dolina /1959/ ktorého autorom bol I. Kravjanský /1979/ mal dve samostatné úlohy:
- riešiť možnosti výskytu zanechaných zásob rúd v starých banských priestoroch v oblasti Glezúra, ku ktorej úlohe potom D. Kubíny v roku 1964 doprojektoval prieskum v oblasti Šturca – Šachtičky v spodnotriasových kremencoch,
- riešiť pokračovanie španodolinského zrudnenia na juh od Červenej poruchy.
Druhá úloha bola viazaná na vyhotovenie geologickej mapy v mierke 1:10.000. Na prvú úlohu boli vypracované čiastkové záverečné správy a to za časť Glezúr v roku 1962 a za časť Šturec v roku 1964.
Výsledky pozitívnych geologicko-prieskumných prác sú v tabuľke č. 5.
Pokračovanie zrudnenia v nadloží Červenej poruchy sa riešilo hlbokými vrtmi nad 1000 m ŠŠ-I, II, III. Z vrtu ŠŠ-I bol v hĺbke 585,7 a 696 m úhyb 168 m dlhý, orientovaný na sever /I. Kravjanský 1979/, spolu 3465 m vrtov. Zrudnenie v týchto vrtoch sa nenašlo okrem mineralogických výskytov galenitu a sfaleritu v strednotriasových vápencoch /vrt ŠŠ-II, 762,3 až 764,5 m/. Zrnká a zhluky kryštálov arzenopyritu /vrt ŠŠ-III, 857,2 m boli v horninách permu. Vo vrte ŠŠ-III v migmatitoch a rulách do hĺbky 1135 m sú premenené horniny s pásikmi a žilkami drobnozrnitého pyritu a s predpokladom antimonitu /I. Kravjanský 1979/. Premeny hornín permu a aj spodného triasu sú vo vrtoch bežné. Ďalej sú to výskyty hematitu v polohách a súvrstviach klastogénneho materiálu v rôznych geologických útvaroch a oolitové rudy hematitu a leptochloritov v spodnom liase. V súvrstviach keuperu a ako tmel v spodnotriasových pieskovcoch je sadrovec /vrt ŠŠ-I, 219,5-223,5 m/ Materiál z vrtov bol veľmi detailne dokumentovaný, mineralogicky, petrograficky, geochemicky, paleontologicky spracovaný /M. Slavkay, M. Vedejová in I. Kravjanský 1979/. To prinieslo celý rad veľmi cenných poznatkov o horninách mezozoika a hlavne tektonickej stavbe územia budovaného týmito horninami. Nedostatočný rozsah geologického mapovania povrchu v M=1:10.000 /D. Kubíny in I. Kravjanský 1979/ – chýbala severná časť ložiska /Richtárová – Staré Hory/, bol zrejme dôvodom k interpretácii príkrovovej stavby len v mezozoiku bez hornín permu a kryštalinika. Dôsledkom toho bol teraz už mylný predpoklad existencie valu kryštalinického jadra s obalom permu v priestore Červenej poruchy. Dôležité je aj zistenie biotitického porfýritu vo vrte ŠŠ-II /764,2-767,4 m/ v horninách stredného triasu. Zhodnotenie vrtov ŠŠ-I, II, III viedlo spolu s nevyhovujúcou úrovňou topografie geologickej mapy M=1:10.000 k záveru, že túto bude treba reambulovať /I. Kravjanský 1979/ a revidovať aj tektonické závery D. Kubínyho /1962, 1965/.
| Problém | Obdobie gp prác roky | Výpočet zás. ku dnu autor | Množ. preskúm. zásob | Kvalita zásob Cu | Množstvo medi t | Poznámka | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| kat. | kt | ||||||
| Haldy – Piesky Cu | 1952-1953 | 1.1.1957 I.Kravjanský | C1 C2 | 466,3 135,3 | 0,62 0,6 | C1 + C2 2 881,7 | Výmer KKZ dobýva sa |
| Polkanová Cu | 1952-1956 | 1.1.1957 I.Kravjanský | C1B C1N C2 | 3,02 7,15 21,3 | 2,24 0,24 0,59 | 67,2 – 120,3 | Výmer KKZ vyťažené |
| Piesky Cu | 1954-1956 | 1.1.1957 I.Kravjanský | C2 | 130 | 0,3-0,5 | 52 | Odhad |
| Haldy Ludvik šachta, Cu | 1960 | 1.V.1960 I.Kravjanský | 343,4 | 0,114 | 391,5 | Nebilančné ťažila sa | |
| Haldy – Mária šachta, Cu | 1959-1961 | 1.10.1961 I.Kravjanský | 178,9 | 0,19 | 339,9 | Nebilančné | |
| Haldy Maxmilián šachta, Cu | 1959-1961 | 1.1.1962 I.Kravjanský | C1N | 1 150,7 98,9 | 0,28 0,2 | 3 394 198,9 | Nedobýva sa |
| Špania Dolina – Glezúr, Cu | 1960-1962 | 1.10.1962 D. Kubíny | D | 400 | 0,3-0,4 | 1 400 | Nebilančné |
| Geologické zásoby preskúmané | do 1.1.1963 | 2 927 | 9 145,5 |