Robo Ulbricht 10.2.2026 19:39 Aktualizované 10.3.2026 21:24
🔒︎ Ťažobná činnosť v tomto regióne bola sústredená do dvoch hlavných oblastí, pričom rozsiahlejšia bola južná časť medzi Pieskami a Špaňou Dolinou. Celé ložisko bolo sprístupnené komplexnou sieťou šácht a štôlní, z ktorých kľúčovú úlohu zohrávala dedičná štôlňa cisára Ferdinanda, podfáravajúca takmer celú lokalitu. O mimoriadnom technickom rozsahu banských prác svedčí celková dĺžka chodieb presahujúca 70 kilometrov a vertikálne rozpätie dobývania v rozsahu približne 500 metrov.
Historické korene baníctva v tejto oblasti siahajú podľa archeologických nálezov až do doby bronzovej, hoci písomné záznamy datujú začiatky ťažby do 11. až 13. storočia. Najväčší hospodársky rozmach lokalita zažila na prelome 15. a 16. storočia pod vedením thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti, kedy sa vybudovali aj spracovateľské huty v Moštenici a Tajove. Napriek tomu, že sa v 19. storočí stále ťažilo významné množstvo medi a striebra, baníctvo postupne prešlo do útlmu a začiatkom 20. storočia sa ho už nepodarilo oživiť ani pri častých zmenách vlastníkov.
Kompletná správa je prístupná na stránkach Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.