Franz Rauen 10.11.2026 07:36 Aktualizované 07:37
Táto sa delí na úpravu:
Úprava olovených pracích rúd má v tunajšom banskom revíre iba veľmi podradný význam; praciemu postupu sa podrobuje iba kalná banská drobizna, ktorá odpadá pri dobývaní olovených a stúpových rúd na Špitálskej žile v bani Pacherova štôlňa a v šachte Žigmund a ktorá poskytuje ročné množstvo na úpravu v objeme 10 – 12 000 centov.
Na premývanie kalnej banskej drobizny bola v úpravni č. 19 namiesto niekdajšieho prania na roštoch zriadená bubnová práčka v spojení s triediacim zariadením typu Springretter, ktorých účinok je nepomerne vyšší.
Prací bubon má tvar zrezaného kužeľa a pozostáva z dubových fošní, ktoré sú viacerými obručami vodotesne stiahnuté. Spočíva na sústrednom hriadeli, ktorý ním prechádza, a je s ním pevne spojený pomocou železných ramien a ružíc. Uvádzaný do otáčavého pohybu prevodom vykonáva 8 – 19 otáčok za minútu. Na oboch svojich koncoch je bubon čiastočne uzavretý vencami. V blízkosti predného spodného venca na väčšom priemere je zvnútra pri dne bubna pripevnených 16 až 20 plechových lopatiek, pomocou ktorých sa vypratý materiál vynáša a sype na Springretter. Plynulé zavádzanie materiálu na pranie do bubna sa uskutočňuje násypkou, ktorá je zavesená na čapoch mimo svojho ťažiska a uvádza sa do trhavého pohybu smerom von.
Počas otáčania bubna sa praný materiál v dôsledku vzájomného trenia vo vnútri bubna neustále dvíha a padá vždy znova späť do vody, ktorá sa v ňom nachádza; súčasne sa vďaka kužeľovitému tvaru bubna pozvoľna posúva k prednému spodnému vencu a odtiaľ sa plechovými lopatkami vynáša na Springretter.
Pružný triedič pozostáva zo štyroch nad sebou umiestnených, striedavo sklonených sít, ktoré sú upevnené v ľahkom ráme. Tento rám visí voľne na ramene páky a pomocou napínacej pružiny je odrážaný nahor. (Podrobnejší opis bubnovej úpravne obsahujú „Skúsenosti“ *) z roku 1853.)
*) Erfahrungen im berg- und hüttenmännischen Maschinen-, Bau- und Aufbereitungswesen (Skúsenosti v banskom a hutníckom strojárstve, staviteľstve a úpravníctve). Zostavené z úradných správ c. k. rakúskych banských, hutníckych a soľnobanských úradníkov P. rytierom von Rittinger, c. k. ministerským radcom vo Viedni, Viedeň, nakladateľstvo Fr. Manz.
Pružný triedič má na triedenie praného materiálu štyri sitá s odstupňovaním svetlosti ôk 1/2, 1/4, 1/8 a 1/18 cóla, poskytuje teda tri druhy krupíc na sadzanie a múčky na splavovanie.
V bežnej prevádzke dokáže bubnová úpravňa za dvanásťhodinovú zmenu preprať a roztriediť 500 – 600 centov. Zvlášť dobre sa hodí na spracovanie veľkých hmôt, a preto sa pri nepatrnom množstve materiálu, ktorý má spracovať, udržiava v prevádzke len občasne.
Ďalšia práca pripadá na preberanie a sadzanie; prvá sa vykonáva chlapcami pri preberacom stole, druhá na troch ručných sadzacích sitách. Získanými produktmi sú olovené rudy, drvenina a stupové rudy (odpichy).
Múčky prepadávajúce cez posledné sito triediaceho aparátu sa odvádzajú do múčkových rigolov na usadzovanie a na obyčajných ležatých splavoch sa ďalej zahusťujú na speňažiteľný šlich.
Získané olovené rudy a olovené krupice obsahujú 40 – 50 libier olova na cent, šlichy 35 – 40 libier. Vrchné stery olovených šlichov sa za účelom odzlacovania najprv ešte spracúvajú na zlatých splavoch a mlynské zlato sa z nich vyťahuje pomocou deliaceho koryta. Zlato s obsahom striebra obsahuje 0,68 mincovej libry rýdzeho zlata a 0,32 mincovej libry rýdzeho striebra.
Taviteľné olovené vsádzky obsahujú 0,045 až 0,050 mincovej libry zlatistého striebra na cent olova.
Zo striebornonosných rúd sa v súčasnosti podrobujú praniu iba prané materiály zo šachty František na žile Grüner, ktoré pozostávajú z mimoriadne húževnatej, živcu podobnej a osebe úpravy hodnej hmoty, v ktorej sú obalené väčšie i menšie čiastočky rudy. Keďže sa však tieto rudy pre bubnovú úpravňu – a to ani pri jej vybavení železnými hrabľami – nehodia z toho dôvodu, že sa v nej zhlukujú do gulí, je človek nútený tento materiál napriek nepatrnému účinku a nákladnej obsluhe prepierať na obyčajných úpravniach s trecími roštami.
Produktmi úpravne s trecími roštami z najhrubších sít sú: preberaná ruda, stupovina a hlušina; z jemnejších sít: sadzacie krupice a múčky; prvé sa sadzajú, druhé sa zahusťujú na splavoch.
Pre motor (koleso na vrchnú vodu) spotrebuje stroj 1,14, na praciu vodu za sekundu 0,047.
V porovnaní so starou roštovou úpravňou sa prednosti bubnovej úpravne prejavujú v týchto pomeroch:
Podobne ako úprava olovených rúd na premývanie, je dosiaľ v tunajšom banskom revíri aj úprava hrubo vtrúsených rúd nevýznamná a zohráva len podradnú úlohu, pretože sa tu pracuje prevažne iba s jemne vtrúsenými rudami.
Na úpravu hrubo vtrúsených olovených rúd je zariadené jedno oddelenie stúpovne č. 12 v Starom meste (Stadtgrund). Na tento účel sa v nej nachádzajú: valcový drvič s nárazovým sitom, kontinuálne pracujúci sadzací splav, kontinuálny nárazový splav, odstredivý triedič a ručná sadzacia práčka.
Ročne sa spracováva 10 – 12 000 centov hrubo vtrúsených olovených rúd a stredných rúd zo štôlne Pacher, zo šachty Žigmund a zo štôlne Božie požehnanie (Segen Gottes).
Plášte valcov drviča sú z kokilovej liatiny, ich vonkajší priemer je 18 cólov, hrúbka steny 2 1/2 cóla a dĺžka 16 cólov. K sebe sú pritláčané zaťaženými pákami a vykonávajú 30 – 40 otáčok za minútu. Sito má sklon 18 stupňov, obsahuje štyri sitové vložky so svetlosťou ôk 6, 4, 2 1/2 a 1 1/2 čiary a v pozdĺžnom smere kmitá s frekvenciou 200 výkyvov za minútu. Nadsitné z prvého sita sa opätovne zavádza do drviča; prepady nasledujúcich sít v podobe krupice postupujú na sadzanie. Drvinová múčka, to jest prepad posledného, najjemnejšieho sita, prichádza do odstredivého triediča, v ktorom sa oddelí hrubšia krupica, zatiaľ čo najjemnejšia múčka sa súčasne odvádza na kontinuálny nárazový splav na konečné obohatenie.
Tri druhy krupice postupujú na sadzanie, a to dva hrubšie druhy na kontinuálne pracujúci sadzací splav, najjemnejší druh a krupica vylúčená odstredivým triedičom na ručnú ponornú sadzaciu práčku.
Valcový drvič spracuje za hodinu 14 – 16 centov pacherštôlňanských olovených rúd a na svoj pohon vyžaduje približne tri konské sily.
Rittingerov kontinuálny nárazový splav, opísaný a výkresmi doložený v diele „Skúsenosti“ (Erfahrungen) z roku 1857, predstavuje jeden z najznamenitejších úpravníckych strojov na obohacovanie sadzacej krupice, a to tak z hľadiska kvalitatívneho, ako aj kvantitatívneho výkonu; nielenže totiž možno na kontinuálne pracujúcom sadzacom splave dosiahnuť rovnako čisté a bohaté produkty ako na hydraulických sadzacích pumpách, ale jeho kvantitatívny výkon je oproti nim dvojnásobný a v porovnaní s ručnou sadzacou práčkou až trojnásobný.
Kvantitatívny výkon sadzacieho splavu predstavuje pri sadzacej ploche 3 1/2 štvorcovej stopy pri prvom obohacovaní 23 – 28 centov, pri druhom 10 – 12 centov za hodinu, pričom splav vykonáva 50 – 60 kmitov s dĺžkou 2 – 6 čiar a výška zdvihu piesta činí 1 1/2 – 3 cóly. Sila potrebná na pohon splavu opatreného sadzacím piestom o dĺžke 3 stopy a šírke 18 cólov predstavuje podľa dynamometrických meraní na kľukovom hriadeli 3/4 konskej sily.
Podľa akosti materiálu na sadzanie si tento vyžaduje jedno- až dvojnásobné prepracovanie. Krupica určená na sadzanie, získaná z rúd zo štôlne Pacher, obsahuje 10 – 15 libier olova na cent; stroj z nej poskytuje nasledujúce produkty:
Pozoruhodné je pozorovanie vykonané ohľadom obsahu mlynského zlata v jednotlivých produktoch sadzacích tried. Zatiaľ čo vsádzková sadzacia krupica z pacherštôlňanských rudnín vykazovala 7 lótov mlynského zlata na 1000 centov, pri prvej koncentrácii na sadzacom stole obsahuje vyššie uvedená prvá trieda iba 4 lóty mlynského zlata na 1000 centov, druhá trieda už 14 lótov a tretia trieda 24 lótov mlynského zlata.
To je dôkazom, že mlynské zlato sa nenachádza v galenite, ale v sprievodnej žilovine: v kremeni, sinopli a v tmavo sfarbenom zelenokameni, a že stroj zbavovaním olova vlastne v obrátenom pomere koncentruje mlynské zlato.
Ako už bolo spomenuté, úprava hrubozrnne vtrúsených rudnín je v tunajšom banskom revíri doposiaľ len veľmi podružná.
C. k. ministerstvo financií však na základe predložených objasnení o veľmi priaznivých výsledkoch úpravy hrubozrnne vtrúsených rudnín a o nevyhovujúcom stave doterajších, provizórne zriadených úpravníckych strojov a priestorov pre tieto rudniny – ktorých výskyt s rastúcou hĺbkou dobývania na Špitálskej žile a žile Terézia neustále narastá –, schválilo program predložený inšpekciou stúp na výstavbu samostatného závodu na oddelené upravovanie na olovo bohatých žilných rúd a stredných rúd zo štôlne Pacher, Božieho požehnania a Sigmundovej šachty, čo je nielen principiálne správne, ale aj vykonanými pokusmi dokonale odôvodnené, a nariadilo vypracovanie plánu a rozpočtu nákladov na navrhovaný závod.
Keďže tieto plány už boli predložené, malo by sa aj tomuto odvetviu mokrej úpravy v najbližšej budúcnosti v tunajšom banskom revíri prisúdiť významnejšie postavenie.
Pre túto novú úpravňu sú projektované nasledujúce pracovné stroje:
V tomto závode bude možné ročne spracovať 40 000 – 50 000 centov drveného a sadzacieho materiálu.
Podľa desaťročného priemeru sa v úpravniach tunajšieho banského revíru ročne upraví 500 000 centov olovených a 748 000 centov strieborných rúd, teda dovedna 1 248 000 centov stúpových rúd. Vo vodnatých rokoch dosahuje upravené množstvo až 1 800 000 centov. Z toho vidno, že úprava jemne vtrúsených rudnín hrá v Banskej Štiavnici najvýznamnejšiu úlohu.
Olovené stúpové rudy pozostávajú zo zmesi vtrúseného galenitu, pyritu, chalkopyritu a sfaleritu; ten tvorí pre svoju ťažkotaviteľnosť zložku nevýhodnú pre tavobný proces. Žilovina obsahuje prevažne rozložený zelenokameň a sinopel (červeno sfarbený kremeň). Voľné zlato sa viaže zväčša na rozložený zelenokameň a sinopel, zatiaľ čo čistý galenit neobsahuje nijaké voľné zlato.
Stupovanie žiloviny sa podľa desaťročného priemeru rozdeľuje na tunajšie hlavné žily nasledovne:
V staromestskom a vindšachtskom obvode:
V hodrušskom obvode:
Vo vyhnianskom obvode:
V belianskom obvode:
V Novej Bani:
Stupové žily nesúce mlynské zlato sa dobývajú prevažne v severovýchodnom smere Špitálskej hlavnej žily a na Teréziinej žile, pričom ročne predstavujú 580 000 centov, čiže 46,5 percenta z celkového objemu stupovania. Tisíc centov týchto žilovín poskytuje 0,421 – 1,140 mincovej libry mlynského zlata.
Južným smerom (v banskom oddelení šachiet Ferdinand a Karol) mení Špitálska žila svoju povahu; obsah jemného zlata klesá natoľko, že priame odzlacovanie týchto žilovín pri mokrej úprave sa už nevypláca, galenit celkom mizne a výplňová hmota sa tak svojou súdržnosťou, ako aj ostatnými vlastnosťami zhoduje s ostatnými striebronosnými rudnými žilami.
Úprava jemne rozptýlených rúd zahŕňa v príslušnom poradí tieto postupy:
Na jemné stupovanie je – ako sa uvádza vo výkaze prevádzkových prostriedkov – v súčasnosti zariadených 1 408 tĺkov.
K spoločnej úpravníckej dielni patrí vo väčších prevádzkach 24 – 140, v menších 9 – 18 stupových tĺkov, ktoré sú rozdelené do samostatných, podľa miestnych spádových pomerov kaskádovito pod sebou umiestnených stupovní po 9 – 36 tĺkoch. Ako pohon slúžia vodné kolesá na vrchnú a spätnú vodu, z ktorých hriadeľov sa pohyb prevádza na vačkový hriadeľ pomocou ozubených prevodov tak, že vačky zachytávajú stupové tiahla približne v polovici ich dĺžky. Pomocou jedného vačkového hriadeľa sa spravidla poháňa 9 – 18 tĺkov a v jednom stupovom koryte pracujú po 3, v zriedkavých prípadoch 5 želiez. Stupové tĺky pozostávajú z bukového alebo dubového dreva, sú presne dohladka ohobľované a majú štvorcový prierez s dĺžkou strany 5 alebo 6 cólov a dĺžku 12 – 14 stôp.
Každý tĺk je na spodnom konci vystužený do kokíl odlievanými liatinovými stupovými topánkami (pocheisen), ktoré majú rovnobežnostenný tvar so štvorcovým prierezom, zhodným s tĺkmi, s dĺžkou strany 5 alebo 6 cólov, a bez stopky sú vysoké 9 cólov. Stopka na zapustenie do tĺka je rovnako rovnobežnostenná, 6 cólov dlhá, 2 cóly hrubá a 3 cóly široká, smerom nahor mierne zúžená. Hmotnosť 5-cólového železa predstavuje približne 90 libier, 6-cólového 112 libier.
Oter liatiny činí na 1000 centov pri pevných žilách Špitálskej a Terézia 70 libier, pri mäkších 48 libier, v priemere 59 libier.
Zavážanie do stupových batérií sa uskutočňuje pomocou saských sypných truhiel a stupových váľadiel, ktoré umožňujú pozdĺžne natriasanie, alebo výlučne pomocou týchto váľadiel. Každé oddelenie stupovej batérie je vystrojené stupovým váľadlom.
Konštrukcia stupových batérií prešla v tomto banskom revíri rozmanitými zmenami. Po mnohých pokusoch vykonaných v tomto smere sa najlepšie osvedčili stupové batérie s kamenným dnom a s vynášaním pozdĺž dlhej steny za hradidlom. Vynášací kanál pozostáva zo zvislej, 3/4 – 1 cól širokej štrbiny po celej dĺžke batérie; začína sa 2 cóly nad dnom a tvorí ho zasunutá, v drážkach prestaviteľná doska – hradidlo.
Tento spôsob prepadu uspokojuje teóriu i prax. Umožňuje roztlčeným čiastočkám okamžite vystúpiť na tom mieste, kde boli rozdrobené, bez toho, aby blúdili po celej batérii, a prostým zvýšením alebo znížením prítoku stupovej vody do skrine umožňuje rýchlo zaviesť jemné alebo ostré tlčenie. Čiastočky, ktoré sa už raz dali do pohybu smerom von, nie sú na svojej ceste ničím rušené, keďže vynášací priestor je celkom oddelený. Popri tom je tento spôsob oproti predošlému neobyčajne lacný a znamenite použiteľný tam, kde sa tlčie veľmi najemno, ako je tomu všeobecne v tunajšom revíri, kde sa musia dorábať múčky, ktoré prepadávajú nanajvýš sitami so svetlosťou ôk 6 milimetrov, ak sa má zabrániť veľkým stratám z dôvodu nedostatočného rozpojenia a nedokonalej amalgamácie zlata.
Hĺbka stupovej skrine pri týchto batériách činí 12 – 13 cólov a spotreba stupovej vody predstavuje na jedno železo 0,3 – 0,4 kubickej stopy za minútu.
Čo sa týka výkonu želiez, viacerými pokusmi sa zistilo, že ťažké železo s hmotnosťou 300 libier najemno roztlčie za hodinu a konskú silu 110 libier, ľahké s hmotnosťou 180 – 200 libier 95 libier. Vzhľadom na relatívne vynaloženie sily teda podáva ťažké železo o 15 percent vyšší výkon. Na prevádzkovú silu vyžaduje ťažké železo pri 50 – 60 úderoch za minútu a výške zdvihu 9 cólov 0,615 konskej sily, ľahké 0,462 konskej sily. Ľahkým železom sa za 24 hodín roztlčie 550 libier, ťažkým 800 – 1100 centov pevnej žiloviny.
V najnovšom čase sa v tomto revíri zaviedli do používania aj nové batérie navrhnuté ministerským radcom rytierom von Rittingerom pod názvom „vzdúvacie batérie“ (Stausätze), ktoré zrejme vytlačia všetky dosiaľ používané hradidlové batérie, keďže ich výkon je takmer o 50 % vyšší než výkon starších batérií.
Vzdúvacie stupové skrine sú na prednej strane opatrené drôtenými sitami, pred ktorými stojí vo vzdialenosti 1 – 2 cólov vodotesne zhotovená dosková stena, umožňujúca ľubovoľné vzdúvanie stupovej vody. Regulovateľný odtok zo stupovej skrine sa nachádza v doskovej stene pod úrovňou stupového dna, ktoré tvorí liatinová šabota; hĺbka ložka stupy predstavuje iba 1 1/2 – 3 cóly, pričom svetlosť ôk sít musí zodpovedať požadovanej veľkosti zrna; pomocou tejto stupovej skrine je preto možné vyrábať krúpky, krupicu až po najjemnejšiu múčku.
Pri tunajšej mokrej úprave sa zlato získava dvojakým spôsobom: po prvé priamym odzlacovaním stupového rmutu a po druhé odzlacovaním už skoncentrovaných šlichov; v oboch prípadoch slúži ortuť ako spojivo. Najväčšia časť zlata obsiahnutého v stupovom rmute sa získava v zlatomlynoch, ďalšia časť na plachtových splavoch. Tá druhá sa osobitne koncentruje na ryžovacom žľabe a vyťažuje sa pomocou ryžovacieho korýtka.
Napokon sa v záujme čo najúplnejšieho vyťaženia zlata podobným spôsobom ako plachtové múčky spracúvajú na ryžovacom žľabe a ryžovacom korýtku aj vrchné nahrabávky zo všetkých dočisťovacích splavov, teda už skoncentrované šlichy, ktoré obsahujú onen podiel voľného zlata, čo unikol amalgamácii v mlynoch a na plachtách.
Zlatomlyn alebo amalgamačný mlyn pozostáva z liatinovej misy s priemerom 24 cólov, v strede ktorej je odliata nahor vystupujúca rúra slúžiaca na uloženie ložiska bežcového vretena. Na bežcovom vretene sa nachádza drevený bežec, ktorý nesie na spodnej ploche široké železné stieracie plechy a s vretenom je spojený pomocou 2 až 3 ramien. Účelom bežca je stierať múčky usadené na povrchu ortuti. Pokiaľ ide o polohu zubov bežca voči hladine ortuti a o šírku zubov, skúsenosť ukázala, že pri výške zubov bežca 1/2 čiarky nad hladinou ortuti a šírke zubov cól dochádza k najmenšej strate ortuti a k najpriaznivejšiemu výťažku mlynského zlata.
(Opis a nákres tunajších zlatomlynských zariadení obsahuje dielo „Erfahrungen“ z roku 1854).
V priemere sa tu na 3 tĺky rátajú 2 zlatomlyny, ktoré sú umiestnené nad sebou tak, že stupový rmut musí prejsť vždy dvoma zlatomlynmi, a prísť tak dvakrát do styku s ortuťou. Pod mlynmi sa nachádzajú plachtové splavy s prestretým hrubým plátnom, ktoré sa každé 2 až 3 hodiny sníma a vyplachuje v kadi. Múčky nahromadené v tejto kadi idú okamžite na spracovanie na ryžovacom žľabe.
V každej mise je predložených 30 – 50 libier ortuti a bežec vykoná 16 – 20 otáčok za minútu.
Pohon bežcov zlatomlynov sa zabezpečuje pomocou konopných popruhov obiehajúcich po drevených remeniciach, alebo v novšom čase pomocou kužeľových ozubených kolies. Na prevádzku 10 mlynov postačuje 1/8 konskej sily.
Trvanie jednej amalgamačnej kampane je stanovené na 4 týždne. Po uplynutí tohto času sa amalgám vyberie z misy, prepresuje sa cez husté jemné plátno alebo semišovo vyčinenú červenú kožu, sformuje sa do kusov veľkosti orecha a odovzdá na vypaľovanie.
Zlato získané doúpravou z plachtových múčok a z vrchných partií čistiacich splavov sa amalgamuje v železných mažiaroch a spracúva vyššie popísaným spôsobom.
Z amalgamačných mlynov horného poschodia sa pomerne vždy získa viac mlynského zlata než z tých na spodnom poschodí; v priemere predstavuje výťažnosť v horných miskách 64,5 % a v spodných 35,5 % z celkového zlata vyťaženého v mlynoch.
Podľa skúseností poskytujú zlaté mlyny 70 – 75 % celkovej ťažby zlata a doúprava 25 – 30 %; úbytok ortuti činí na 1 000 centov olovnatých stupových rúd 40 lótov, na 1 000 centov neolovnatých stupových rúd (zo šachty Maximilián) 17 – 18 lótov; bol by však ešte vyšší, keby sa pri doúprave časť (20 %) opätovne nezískala pri premývaní zlata na preberacom koryte.
Pri vyžíhaní zlatých guliek dochádza k ďalšej strate ortuti vo výške 1,8 – 3 %.
Tuná sa používa ešte druhá metóda odzlacovania, ktorá sa však z dôvodov uvedených ďalej uplatňuje iba pri spodných miskách.
Vykonanými pokusmi sa dospelo k poznatku, že čistá destilovaná ortuť viaže zlato až po určitú hranicu (medzu nasýtenia) veľmi energicky. Preto sa destilovaná ortuť necháva v amalgamačnej miske predložená len dovtedy, kým nedosiahne svoj stupeň nasýtenia, čo predstavuje absorpciu 112 lótov zlata na 100 centov ortuti. Akonáhle ortuť prijme toto množstvo zlata, začína sa tvoriť amalgám. Tvorbe amalgámu, v stave ktorého je schopnosť viazať zlato nižšia, sa predchádza tak, že sa ortuť po dosiahnutí nasýtenia ihneď vyberie a nahradí opäť čistou ortuťou.
Touto metódou odzlacovania sa bez ohľadu na zlato získané zo šlichov vyťažilo na samotnom mlynskom zlate o 20 % viac než pri manipulácii s nasýtenou ortuťou; ak sa však vezme do úvahy všetko získané zlato, teda aj to, ktoré sa vyťaží z vyprodukovaných šlichov, predstavuje prírastok výťažnosti pri tejto metóde iba 6,44 %.
Peňažný zisk z tejto metódy odzlacovania predstavuje 1 zl. 17 kr. na 100 centov stupovej rudy. Tento zisk sa však značne znižuje v dôsledku vyberania ortuti, ktoré sa opakuje každých 5 až 6 dní, častejšieho prerušovania prevádzky stupových batérií, čím sa citeľne zmenšuje ročný výkon spracovania, ako aj vyššími nákladmi na pracovné zmeny, dopravu ortuti a destiláciu, väčšími úbytkami ortuti a pod. Preto sa táto metóda používa iba pri spodných miskách, v ktorých môže ortuť zostať predložená 28 až 30 dní, kým dosiahne medzu nasýtenia.
V najnovšom čase bol na odzlacovanie rmutu v stupe č. 15 na Starom grunte pokusne inštalovaný nový amalgamátor (americký vejárový aparát); o tom, ako sa osvedčí, rozhodnú už začaté pokusy.
Na triedenie rmutu obsahujúceho múčky slúžia v starších stupách osobitné žľabové sústavy, to jest dlhé drevené žľaby, ktoré sú postavené vedľa seba a v niekoľkých stupňoch, väčšinou v blízkosti splavov. Tieto múčky sa v takomto žľabovom systéme triedia podľa zrnitosti do 4 – 5 tried. Na 9 ľahkých tĺkov sa počíta 1 stopa prierezu pre ostré múčky; žľaby pre stredné múčky majú potom prierez o 25 %, pre jemné múčky o 50 % a pre kalové múčky o 75 % väčší. Dĺžky činia v rovnakom poradí 2½ siahy, 3½ siahy, 4 – 5 siah až 6 siah, so spádom ½, 1¼, 1½ cóla; posledné žľaby, kalové žľaby, sú vodorovné.
To, že pomocou múčkových žľabov nemožno dosiahnuť dokonalé vytriedenie múčok, je známou skutočnosťou; taktiež spôsobujú aj pri najlepšej konštrukcii stúpové kalo vo výške 10 – 12 %, v nepriaznivom prípade dokonca 15 – 20 %. Múčkové žľaby sa z tohto dôvodu zachovali už len v menších prevádzkach a tam, kde staré priestory nedovoľujú zabudovanie aparátov so špicovými skriňami, ktoré v roku 1845 vynašiel pán ministerský radca von Rittinger.
Vynález aparátov so špicovými skriňami tvorí novú éru v úpravníctve, pretože sa ním veľmi výhodným spôsobom uskutočnila už mnohokrát sledovaná kontinuálnosť v postupe úpravy. Špicová skriňa sa od obyčajného múčkového žľabu odlišuje tým, že namiesto zvislých stien má šikmé steny, ktoré sa dole ihlanovite zbiehajú do hrotu (a) obr. 1, v ktorom sa nachádza malý otvor. Múčky z rmutu, ktoré by sa v prizmatických múčkových žľaboch pri pretekaní usadili, skĺzavajú po dostatočne naklonených bočných stenách špicovej skrine zmiešané s malým množstvom stúpovej vody spodným otvorom a von, zatiaľ čo stúpový rmut obsahujúci ešte jemnejšie múčky odteká ďalej pri b. Ak sa teraz takejto špicovej skrini pre pretekajúci rmut určí istý prierez povrchu, budú sa v nej môcť usadzovať iba múčky takej zrnitosti, ktorú rýchlosť prúdu už nedokáže unášať ďalej. Pri spodnom výtokovom otvore a sa tak získa rovnorodá, vytriedená múčka vhodná na plavenie, ktorú možno ihneď priviesť na splav. Ak sa postupne nasledujúce špicové skrine podľa podobných zásad ako múčkové žľaby na povrchu zväčšujú, aby sa rýchlosť stúpového rmutu, ktorý nimi preteká, stupňovito znižovala, a tým sa dosiahlo, že sa v nich dokážu usadzovať aj jemnejšie druhy múčok, a napokon aby z poslednej špicovej skrine k výtokovému ústiu vychádzal na plavenie už len ten najjemnejší kal; potom takýto aparát zo 4 špicových skríň slúži na dokonalé vytriedenie zrnitosti a na dosiahnutie vhodnej hustoty celého rmutu pre plavenie.
V piatich väčších stúpových prevádzkach sú pri tunajšej mokrej úprave na triedenie stúpových múčok zriadené aparáty so špicovými skriňami, každý so 4 špicovými skriňami.
Podľa počtu pridelených stúpových tĺkov majú špicové skrine tieto rozmery povrchu:
Hrubá hrotová skriňa vylučuje z celkového rmutu 38 – 40 %,
Obsah múčky v rmute z prvej hrotovej skrine činí 16 – 18 libier na 1 kubickú stopu plaviacej vody,
čo teda plne postačuje na to, aby sa separácia šlichov na narážacích stoloch uskutočnila s veľmi dobrým výsledkom.
Stupový úbytok (pochkalo) predstavuje pri sústave hrotových skríň pre olovené žily 60 %, pre kremenné strieborné žily približne 22 %.
Opísané aparáty na triedenie usadených múčok sa zakladajú na princípe, že nevytriedené množstvo múčky vo forme rmutu je vystavené horizontálnemu vodnému prúdu. V novšej dobe sa však v stupách č. 14 a 15 postavili triediace aparáty – Rittingerove hrotové luty –, ktoré sú zostrojené podľa princípu, že nevytriedené množstvo múčky je vystavené stúpavému vodnému prúdu.
Hrotové luty (obrázok 2) sú v podstate zostupné a vzostupné rúry (a a) obdĺžnikového prierezu, ktoré sú vložené priamo do koryta na vedenie rmutu tak, že rmut na jednej strane klesá a na druhej vystupuje. Obe ramená luty, sklonené pod uhlom 60° k horizontu, majú rovnaký prierez. Rýchlosť v ramenách luty závisí iba od prierezu luty, keďže potrebný rozdiel vodného stĺpca sa reguluje sám.
Aby bolo možné tento aparát účelne využívať, musia sa vytvorené druhy múčok odvádzať nepretržite a spôsobom zodpovedajúcim plaveniu, preto ramená luty a a vyúsťujú dole do zužujúceho sa kanála c, odkiaľ sa múčky odvádzajú cez rúry d a e k výtoku.
Keby sa na vynášanie použila voda zo samotnej luty, vzniklo by v nej prúdenie smerom nadol, a tak by sa s vynášacou vodou dostalo na výtok aj mnoho zrniek a kalov, ktoré do požadovanej triedy nepatria, čo by zhoršilo akosť triedenia. Aby sa tomu zabránilo, ústi do spodnej rúry d rúrka na čistú vodu k, v ktorej sa voda na vytvorenie pretlaku musí udržiavať neustále vyššie než v ramenách luty; tým sa na jednej strane usadené zrná vynášajú čistou vodou a na druhej strane sa drobnejším klesajúcim zrnkám či kalom bráni vo vstupe do rúry d.
Podľa doterajších skúseností s použitím hrotových lút ako triediacich aparátov tieto nielenže plne vyhovujú, ale sú tiež vhodnejšie než inak pomerne dokonalé hrotové skrine, prinajmenšom na získavanie prvých dvoch druhov múčok, a to z toho dôvodu, že triedia čistejšie, keďže sa nimi dosahuje nielen rovnopadavosť v užších medziach, ale aj úplné odkalenie hrubých (ostrých) tried; okrem toho si hrotové luty vyžadujú menší spád a napokon umožňujú ľahkú i rýchlu reguláciu v prípadoch, kde sa množstvo rmutu častejšie mení. Zvlášť opodstatnené je však použitie hrotových lút pri koncentrácii na kontinuálnych narážacích a rotačných splavoch.
Na koncentráciu vytriedených múčok slúžia ležaté splavy (pevné lopatové splavy); narážacie splavy s pevnými a elastickými narážadlami; nepretržite pracujúce narážacie splavy; rotačné splavy a zametacie splavy.
Ležaté splavy. Tieto sa vyskytujú už len v starších zariadeniach, ktorých priestorové pomery nedovoľujú prestavbu. Čo do výkonu a koncentrácie stoja ďaleko za narážacími splavmi a vyžadujú si najviac pracovných síl.
Narážacie splavy. Narážacie splavy sú, ako je známe, splavy voľne zavesené na štyroch reťaziach alebo tyčiach, spravidla 12 stôp dlhé a 5 stôp široké, ktoré sa pri vodorovnom vychýlení odrážajú o tvrdé teleso. Náraz musí prebiehať s určitou intenzitou, riadi sa zrnitosťou spracovávanej múčky a upravuje sa napnutím reťazí a veľkosťou výkyvov.
Za predpokladu rovnakých narážadiel sa výkyv a napnutie môžu vzájomne zastupovať. Veľkosť výkyvu je podmienená povahou múčok. Pri hrubých múčkach je veľkosť výkyvu 4 – 5 cólov, pri kaloch (šmunde) 12 – 14 cólov. S veľkosťou výkyvu a druhom narážadiel ďalej súvisí počet výkyvov za minútu. Keďže kalový splav kmitá len veľmi málo, vyžaduje si 40 – 60 výkyvov za minútu. Splavom na hrubú múčku sa pri pevných narážadlách udeľuje 45 – 50, pri elastických 10 – 12 výkyvov, pretože tie druhé po jednom výkyve ešte 8- až 10-krát zakmitajú.
Na dosiahnutie dobrej koncentrácie na narážacích splavoch s elastickými narážadlami nesmie obsah múčky v spracovávanom rmute na 1 kubickú stopu prekročiť:
Prítok splavového rmutu pri rôznych druhoch múčok činí:
Pri narážacích splavoch s pevnými narážadlami je hustota ako aj prítokové množstvo o niečo menšie.
Koncentračné práce na narážacích splavoch možno posudzovať podľa akosti jednotlivých odberov, a to podľa stupňa úbytku obsahu kovu v každom odbere, alebo z pomeru obohatenia na lopatu.
Podľa početných vykonaných pokusov prebieha pri dobrom chode splavu obohacovanie jednotlivých lopát pri žilách Pacherovej štôlne, vyjadrené v číslach – ak spracúvanú múčku položíme rovnú 1 –, pri prvom plavení nasledovne:
| Hrubá múčka | Stredná múčka | Jemná múčka | Najjemnejší kal (Šmánd) | |
|---|---|---|---|---|
| Rudné múčky (kaly) |
||||
| Odpich / Odber |
Pomerné čísla |
|||
| 1. odpich | 6,60 | 4,89 | 5,53 | 5,45 |
| 2. odpich | 1,60 | 2,82 | 2,86 | 3,14 |
| 3. odpich | 0,99 | 1,15 | 0,82 | 2,26 |
| 4. odpich | 0,79 | 0,57 | 0,13 | 0,71 |
| 5. odpich | 0,13 | 0,28 | 0,07 | 0,40 |
| 6. – 14. odpich | 0,06 | 0,04 | 0,06 | 0,11 |
Ak teda spracúvané ostré múčky obsahujú 3 libry olova, bude prvá lopata pri prvej koncentrácii obsahovať 6,60 × 3 = 19,8 libry atď.
Pri obohacovaní odberkov, to jest pri prečisťovaní (premývaní) vrchných lopát, pričom sa opäť polovica spracúvaných vrchných lopát položí rovná 1, vychádzajú nasledujúce čísla obohatenia:
| Výpich / Odpich | Hrubé vrchné odhŕnky | Stredné vrchné odhŕnky | Jemné vrchné odhŕnky | Kalové vrchné odhŕnky (Šmánd) | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Voči tejto |
Voči múčke |
Voči tejto |
Voči múčke |
Voči tejto |
Voči múčke |
Voči tejto |
Voči múčke |
|
| Pomerné čísla |
||||||||
| 1. výpich | 7,87 | 23,11 | 10,63 | 20,80 | 9,40 | 26,00 | 9,54 | 29,71 |
| 2. výpich | 7,42 | 21,77 | 10,02 | 19,60 | 8,86 | 24,50 | 8,99 | 28,00 |
| 3. výpich | 4,54 | 13,33 | 6,13 | 12,00 | 5,42 | 15,00 | 5,50 | 17,14 |
| 4. výpich | 2,87 | 8,41 | 3,87 | 7,57 | 3,42 | 9,47 | 3,47 | 10,82 |
| 5. výpich | 2,13 | 6,27 | 2,88 | 5,64 | 2,55 | 7,05 | 2,58 | 8,05 |
| 6. výpich | 1,21 | 3,55 | 1,63 | 3,20 | 1,44 | 4,00 | 1,46 | 4,57 |
| 7. – 9. výpich | 0,68 | 2,00 | 0,92 | 1,80 | 0,81 | 2,26 | 0,83 | 2,58 |
| 10. – 14. výpich | 0,65 | 1,91 | 0,87 | 1,72 | 0,77 | 2,15 | 0,79 | 2,45 |
Prvých 6 lopát je teda bohatších než napúšťané múčky, vrchné 2 až 3 lopaty sú hutniteľné, štvrtá a piata lopata idú na opätovné prepracovanie a poskytujú produkty v podobe oloveného a na olovo chudobného medeného či kyzového šlichu.
Za priemerných pomerov možno na jednom nárazovom splave denne spracovať 15 až 20 centov stupovej múčky cez všetky stupne až na čistý šlich; z toho možno vypočítať pomer medzi počtom stupových tĺkov a nárazových splavov v novozriaďovaných závodoch. Nárazový splav s pružnými náražačmi vyžaduje na svoju prevádzku prostredníctvom hornovodného vodného kolesa v priemere 38,33 stopových libier alebo 0,114 konskej sily hrubej vodnej sily, nárazový splav s pevnými náražačmi 91,37 stopových libier alebo 0,16 konskej sily.
Kontinuálnosť v úpravníctve sa zavedením hrotových skríň a hrotových lutien v spojení s narážacími splavmi dosiahla do tej miery, že sa zabezpečuje už pri prvom plavení. Keďže sa však pri prvom plavení nedosahuje cieľ získať šlich hodný odkúpenia hutou, pracujú viaceré splavy takým spôsobom ruka v ruke, že prvé, najbohatšie odpichy, znova zmiešané s vodou, prechádzajú na zahustenie na druhý splav a ďalšie spodné triedy na tretí splav; tým však nepretržitosť procesu trpí prerušením natoľko, že splavy sa musia zakaždým odobrať, výpichy roztriediť a na ďalšie obohatenie v nádržkách opäť premiešať s plaviacou vodou.
Už niekoľko rokov sa preto s neúnavnou pozornosťou usilovalo o úplné uplatnenie princípu kontinuálnosti pri mokrej úprave a v novšom čase sa zavedením Rittingerových nepretržite pôsobiacich narážacích a otočných splavov v spojení s hrotovými skriňami a hrotovými lutnami problém kontinuity v plaviacom procese bezo zvyšku vyriešil.
Kontinuálne narážacie splavy. V tunajšej úpravni je dosiaľ osadených 37 jednoduchých kontinuálnych narážacích a 4 otočné splavy a podľa toho, ako to miestne pomery dovolia, postupne získajú zariadenie s kontinuálnymi narážacími a otočnými splavmi aj ďalšie stupovne.
Popis týchto splavov, objasnený potrebnými nákresmi, sa nachádza v diele „Erfahrungen“ z roku 1864. Princíp obohacovania na kontinuálnych narážacích splavoch je odlišný od princípu na obyčajných narážacích splavoch. Náraz totiž pri prvých pôsobí kolmo na pritekajúci rmut, v dôsledku čoho častice múčky vykonávajú dvojaký pohyb: jeden smerom nadol, zodpovedajúci sklonu splavu, a druhý vyvolaný účinkom nárazu. Vo výslednom smere potom dochádza k vynášaniu šlichových čiastočiek. Náraz má preto pri kontinuálnom narážacom splave iný účel než pri obyčajných narážacích splavoch, a síce ten, aby usadzujúce sa čiastočky šlichu odvádzal krížom k smeru sklonu splavu.
Kontinuálne narážacie splavy sa konštruujú tak, že sa na jeden splavový rám osadia 2 splavy, každý so šírkou 50 cólov a dĺžkou 8 stôp. Intenzita nárazu sa reguluje nastaviteľnou napínacou pružinou.
Rmut odvádzaný z hrotových skríň alebo hrotových lutien sa v šírke 8 – 10 cólov nepretržite privádza na stranu splavu odvrátenú od smeru nárazu, zatiaľ čo na zvyšnú šírku splavu prúdi čistá voda (voda na pranie a oplachovanie). Obohacovanie múčok potom prebieha nasledovne: Špecificky ľahšie jalové častice múčky, keďže sú nárazom málo ovplyvnené, sledujú smer sklonu splavu a odchádzajú do odtokového žľabu, avšak špecificky ťažšie šlichové častice, ktoré zostali na ploche splavu, sa vďaka svojmu treniu podieľajú na bočnom náraze a jeho pôsobením, ako aj vplyvom pritekajúcej čistej pracej vody postupujú k vonkajšiemu okraju, kde oddelene padajú do zbernej lutny. Na týchto splavoch sa tak uskutočňuje nepretržitá výroba šlichu. Tunajšie kontinuálne narážacie splavy majú pre olovené rudniny také zariadenie, že sa na nich môže oddeliť pätoro produktov, a to: na zlato bohaté olovené šlichy, olovené šlichy, na olovo chudobné medené šlichy, stredné šlichy a odpady.
Stredné šlichy sa pomocou vstavaných naberacích kolies opäť dvíhajú do malej hrotovej skrine a z nej sa znova odvádzajú na jedno z oddelení kontinuálneho narážacieho splachu. Pre uspokojivý chod splachu sú potrebné nasledujúce podmienky nastavenia:
Tato tabuľka bola tak komplikovaná, že uvádzam iba preklady textov, nakoľko dnešnému čitateľovi asi veľa informácií neprinesie:
Nemenej dôležitou podmienkou pre dobrý chod splachu je správna konštrukcia vysunovacieho mechanizmu pre úpravu rôznych druhov múčok. Pri narážacom splachu na hrubú múčku nesmie priemerná rýchlosť výsuvu prekročiť 1 stopu a pri kalovom narážacom splachu 0,5 stopy, pretože pri vyššej rýchlosti výsuvu, ako aj pri príliš silnom napnutí splachu, čiastočky šlichu v dôsledku svojej zotrvačnosti zaostávajú a plocha splachu pod nimi podkĺzne.
Čo sa týka výkonnosti nových narážacích splachov, tá predstavuje pri jemných múčkach 55 libier a pri hrubých 300 libier za hodinu. Z dynamometrických pokusov vyplynulo, že na prevádzku jedného kontinuálneho dvojitého splachu je potrebná čistá sila na motore 110,24 stopolibier alebo 0,26 konskej sily.
Podľa doterajších skúseností je výťažnosť kovov z olovených rúd na kontinuálnych narážacích splachoch o 3 – 4 % nižšia než na bežných narážacích splachoch. Táto nevýhoda je však pri výkupe bohato vyvážená tým, že šlichy vyrobené na kontinuálnych narážacích splachoch sú vytriedené oveľa čistejšie a majú vyššiu kovnatosť, čím sa znižuje tak povozné za šlich, ako aj tarifné hutnícke náklady, a zvyšujú sa výťažkové poplatky. Najmä obsah voľného zlata v šlichoch vyrobených na kontinuálnych narážacích splachoch je oveľa vyšší než pri šlichoch z dolnouhorských narážacích splachov.
Vo všeobecnosti predstavujú priemerné straty kovu pri plaviacom procese na kontinuálnych narážacích splachoch 23 – 24 %, na dolnouhorských narážacích splachoch 21 – 22 %.
Náklad na zmeny a náklady na úpravu, bez ohľadu na získavanie mlynského zlata, údržbu závodu a materiály, sú pri samotnom plavení samotnej pri kontinuálnych narážacích splavoch v porovnaní s dolnouhorskými narážacími splavmi o 60 % nižší.
Rotačné splavy. Na úpravu mäkkých a kalových múčok sa najlepšie hodia nepretržite pracujúce rotačné splavy a pre tieto druhy múčok ich treba uprednostniť aj pred kontinuálnymi narážacími splavmi.
Ak si predstavíme obyčajný zametací splav s dĺžkou približne 6 stôp bez rozdeľovacej dosky, otočený okolo zvislej osi, ktorá sa nachádza v určitej vzdialenosti pred ním vo zvislej rovine preloženej jeho strednou spádnicou, pričom boky splavu sa zbiehajú radiálne, potom postupné polohy zametacieho splavu predstavujú polohy jednotlivých segmentov rotačného splavu. Šestnásť takýchto segmentov so šírkou približne 3 stopy, symetricky usporiadaných okolo osi a spojených k sebe radiálne sa zbiehajúcimi stranami, tvorí v podstate celý rotačný splav.
(Výkres a popis rotačného splavu obsahujú „Erfahrungen“ z roku 1861.)
Tunajšie rotačné splavy sa líšia od splavov obvyklých v Harzi:
Plaviaci proces na nepretržite pracujúcich rotačných splavoch je nanajvýš jednoduchý a výroba šlichu na nich prebieha bez akéhokoľvek ľudského zásahu, samotným strojom.
Rmut odoberaný z hrotových skríň priteká kontinuálne cez 4 – 5 rozdeľovacích dosiek na splav; naplavuje sa tak súčasne na 4 – 5 segmentov splavu. Počas pomalého otáčania splavu sa naplavené segmenty dostávajú pod pracie dosky a tam sa očisťujú od jalového kalu; súčasne sa vypraté segmenty opäť dostávajú pod rmutové dosky a nanovo sa naplavujú.
Keď sa tento postup 4- až 5-krát zopakuje, posunú sa po poslednom praní olovené šlichy ležiace na segmentoch, ešte sčasti premiešané s kyzom, pod kyzové pracie dosky stupňovito skrátené o 3 cóly a siahajúce takmer až k vnútornému obvodu splavu, aby sa kyz oddelil; odtiaľ sa potom pri ďalšom postupe splavu čisté olovené šlichy dostanú pod oplachovací žľab a spláchnu sa do pristavených zberných žľabov.
Pre uspokojivý chod splavu sú potrebné tieto podmienky:
Prednosti rotačného splavu oproti narážacím splavom možno názorne doložiť porovnávacími pokusmi.
Čo sa týka kvantitatívneho výkonu, rotačný splav dokáže spracovať 90 – 120 libier suchej múčky mäkkých a kalových múčok za hodinu, kým na narážacích splavoch možno so zreteľom na medzipráce až do hotového šlichu spracovať 45 – 50 libier za hodinu. V kvalitatívnom ohľade sú obsahy kovov vo vyťažených šlichoch na oboch druhoch splavov takmer rovnaké (32 – 37 libier olova); z nanášaných múčok sa však na rotačnom splave vyťaží 80 % a na dolnouhorských narážacích splavoch 72 % kovu, teda na prvom uvedenom o 8 % viac. Keďže na obsluhu rotačného splavu navyše postačuje chlapec, zatiaľ čo pri manipulácii na narážacích splavoch sa pre časté sťahovanie splavov musí zamestnať silný a skúsený robotník s vyššou šichtovou mzdou, vychádzajú aj manipulačné náklady na narážacích splavoch podstatne vyššie. Podľa príslušných pokusov predstavovali náklady na úpravu na 100 centov múčok pri rotačných splavoch 1 zl. 05 kr., na dolnouhorských narážacích splavoch však až 5 zl. 78 kr. Hnacia sila potrebná na prevádzku rotačného splavu s priemerom 16 – 18 stôp je mimoriadne nepatrná; jednou konskou silou možno ľahko udržať v chode 30 rotačných splavov.