Christian Andreas Zipser: Súpis kovových nerastov, ktoré sa nachádzajú vo Zvolenskej stolici
Christian Andreas Zipser 22.4.2026 21:28 Aktualizované 21:36
Preklad článku v časopise Vaterländische Blätter, 27.11.2013, s. 565.
Súpis kovových nerastov, ktoré sa nachádzajú vo Zvolenskej stolici, spolu s poznámkami k zoznamu a popisu kovových nerastov na Spiši (Zips), ktorý uverejnil pán Tobias Steller, kazateľ v Uhorskej Doline (Ugartsthal) v Haliči, v časopise Vaterländische Blätter, september 1813, s. 439.
Od profesora Zipsera v Banskej Bystrici (Neusohl).
1. Zlato.
Kedysi sa ťažilo v baniach Richtárová (Kunstgrund) a Veľká Trojica v Jarabej (Jaraba); okrem toho sa hojne vyskytovalo v doline Briesenmauthner a v rozsiahlych a početných ryžoviskách. V súčasnosti sa vyskytuje v Mlynskej doline (Mlina Thal), avšak zriedkavo, vo forme náletov sýtožltej farby a v zrnách v bielom kremeni a na rude antimonitu v bani Silvester (Sylvestris) vo vysokohorí Veľkého Gáplu (Großgápler Hochgebirge). Ďalej v ryžoviskách pri Svätom Ondreji (St. Andre) a Jasení (Jaßena) v doline Spiglowa.
2. Ortuť.
Vyskytovala sa v cinabaritovej bani v pohorí Sacov (Sacower Gebirge), ktorú nechal ťažiť pán K. A. Hernel z Kremnice (Kremniß). Vyskytovala sa vtrúsená v jemnozrnnom sivom pieskovci. Cinabarit, svetlo- aj tmavočervený, jemnozrnne vtrúsený. Tamtiež.
3. Striebro.
a. Strieborná ruda pripomínajúca husí trus (Gänsekothiges Silber) pistáciovozelenej farby a prachovitej podoby na masívnom hnedeli (Brauneisenstein) alebo tetraedrite (Fahlerz). Posledný menovaný sa vyskytuje v tenkých žilkách. Jeho sprievodnými minerálmi sú malachit, medená zeleň (Kupfergrün), azurit (Kupferlasur) a jeden neznámy nerast, nepatriaci ani k hematitu (Eisenglanz), ani k tetraedritu. Obsah striebra sa pohybuje od 18 do 80 lótov na cent. Zvyšný obsah striebra sa získava ťažbou medených tetraedritov. Najchudobnejšie majú 4 lóty; ostatné, ako napríklad zo Starých Hôr (Altgebirg) a Jarabej (Jaraba), dávajú 14 – 20 lótov striebra na cent.
b. Nothgüldigerz kryštalizovaný v malých a veľmi malých dvojitých pyramídach na masívnom a okrovom hnedeli z Jarabej (Jaraba). Tento pre Zvolenskú stolicu zriedkavý nerast sa pravdepodobne nenachádza v žiadnej inej zbierke okrem zbierky pána banského správcu von Rößnera v Španej Doline (Herrengrund) a mojej geografickej zbierky Zvolenskej stolice.
4. Meď.
a. Rýdza meď vo forme náletov a drôtikovitá v bani Anjel Strážny (Schutzengel) na kremeni s chalkopyritmi (Kupferkies) a tetraedritmi (Fahlerz), v bani Arnold v Ľubietovej (Libethen). Rovnako ako jemný nálet na kremeni a masívnom baryte v bani Jozef (Josephi), na ložisku uloženom v sľudnatej bridlici s chalkopyritom, tetraedritom, hematitom (Eisenglanz), železitou sľudou (Eisenglimmer) a sideritom (spathiger Eisenstein) v Jarabej (Jaraba).
Poznámka: Nie všetky rudy zo Smolníka (Schmölnitz), vydávané za rýdzu meď, o ktorých sa zmieňuje pán Steller, možno za také považovať; najmenej tie vo forme jemného prachu. Vďaka láskavosti pána kazateľa Genesicha z Kežmarku (Käsmark) vlastním vo svojej väčšej zbierke kus s etiketou: prirodzene narastená meď; musím sa však priznať, že sa dodnes neodvažujem ho ako taký zaradiť a som toho názoru, že ide o precipitát z cementačnej vody, o čom ma ešte viac presviedča masívny hnedel, na ktorom sa vyskytuje.
b. Chalkozín (Kupferglas), masívny červený, hnedočervený a červenohnedý. Prvý menovaný v bielom kremeni a s občas pozorovateľnou rýdzou meďou v bani Ján (Johannisgrube) a na haldách štôlne Svätého Ducha (heil. Geist Stollen); posledné dva v hlušine ložiska štôlne Ladislav (Ladislai-Stollen) v Ľubietovej (Libethen).
c. Sivý chalkozín (graues Kupferglas) na haldách starej žilnej bane v Ponikách (Poinik).
d. Bornit (Buntkupfererz). Zdá sa mi, že tento nerast je mnohými znalcami stále nesprávne určovaný, a domnievam sa, že pravé bornity sa môžu vyskytovať len pri Sasce (Saska) a Dognecei (Dognatzka), ako aj v Nórsku. Pokiaľ viem, vo Zvolenskej stolici sa žiadne neťažia; zato však áno
e. Chalkopyrity (Kupferkies) rôznej intenzity žltej, modrej, medenočervenej a zelenej farby, hrubo vtrúsené, samostatne alebo aj s tetraedritmi v kremeni, baryte, kalcite (Kalkspath) a siderite (spathiger Eisenstein) v medených baniach Malý Gáseľ (kleiner Gåsel), Zlaté koleso (goldenes Rad) a Richtárová (Kunstgrund) v Jarabej (Jaraba); masívne a vtrúsené s kremeňom a sideritom v bani Juraj (Georgi) v okolí malej huty (Huttka) v Bacúchu (Bazuch), s náletmi najkrajších pestrých farieb, masívne a kryštalizované v jednoduchých trojbokých stĺpcoch v Španej Doline (Herrengrund), kde ho baníci nazývajú „žltá ruda“ (Gelferz).
f. Tetraedrit (Fahlerz) je takmer hojnejší ako chalkopyrit a vyskytuje sa v rôznych podobách a sprievodných mineráloch. Niektoré tetraedrity majú hustotu rudy antimonitu (Grauspießglanzerz), najmä niektoré zo Starých Hôr (Altgebirg). V Španej Doline (Herrengrund) sa ťaží buď samostatne, alebo v spoločenstve s chalkopyritmi, a to buď nepravidelne zmiešaný, alebo škvrnito, akoby vo forme úlomkov vtrúsený, alebo sa s nimi strieda v oddelených pásikavých pruhoch. Občas s náletmi najkrajších pestrých farieb, masívny v trojbokých stĺpcoch, ktoré sú väčšie a zreteľnejšie ako pri chalkopyritoch; v Briefermauth hrubo vtrúsený, a to buď čistý a samostatný, alebo zmiešaný s chalkopyritmi v bani František (Francisci) s vynikajúcim obsahom striebra. V Ponikách (Poinik) tvorí tetraedrit zvyčajne tmel brekciovitej hlušiny, pozostávajúcej z úlomkov porfýru. V Starých Horách (Altgebirg) so sideritom (Spatheisenstein) a bielym ankeritom/dolomitom (Braunspath). Posledný menovaný nikdy neobsahuje rudy.
Poznámka: Pri určovaní medenej černe (Kupferschwärze), ktorá, ako je známe, zrejme vzniká zvetrávaním chalkopyritu, tetraedritu a chalkozínu (Kupferglanz), by sa malo postupovať opatrnejšie; lebo nie každý čierny, farbiaci, prachovitý nerast je medená čerň. Prečo by sa, keď vieme, že medené bane sa často vykliňujú a potom sa zvykne objaviť železná ruda, nemohla považovať aj za obyčajnú železnú penu (Eisenrahm)? V Starých Horách (Altgebirg) sa to stalo len nedávno, keď chceli červenú a čiernu železnú penu, vyskytujúcu sa spolu s tetraedritmi, vydať dokonca za grafit, hoci príklad výskytu grafitu na žilách nie je známy.
g. Kuprit (Rothkupfererz). Masívny sa často vyskytuje v Ľubietovej (Libethen), a to tmavej i svetlej košenilovočervenej farby, ktorá prechádza do olovenosivej, v kremeni impregnovanom medenou zeleňou (Kupfergrün). Rovnako sa vyskytuje aj lístkovitý. Oba druhy sú skutočnými ozdobami väčšiny zbierok.
Poznámka: Medený kvet (Kupferblüthe), ktorý sa ťažil na vrchu Stirkenberg a z ktorého má údajne jeden exemplár uchovávať pán hlavný inšpektor von Dreveniak v Smolníku (Schmölnitz), je podľa charakteristiky pána Stellera vlasovitý kuprit (haarförmiges Rothkupfererz), aký sa vyskytuje v Rheinbreitenbachu, odkiaľ vlastním niekoľko vynikajúcich exemplárov. Jeho hodvábny lesk (Atlasglanz) je nápadný.
h. Tehlová ruda (Ziegelerz) podľa Wernera sa často vyskytuje v Ľubietovej (Libethen) v zemitej podobe, s masívnym, čiastočne lúčovitým malachitom v kremeni alebo sľudnatej bridlici v štôlňach Ladislav (Ladislai-Stollen) a Ján (Johannis-Stollen). Spočiatku ju vydávali za medený oker (Kupferocker). To, čo pán Steller a s ním aj pán Dr. Rumi považujú za tehlovú rudu, menovite medená bridlica (Kupferschiefer) vzniknutá cementačnou precipitáciou v kadi v Smolníku (Schmölnitz), sa sem nemôže počítať, pretože patrí skôr k umelým produktom.
i. Azurit.
-
Zemitý azurit krásnej šmolkovo modrej farby v neďalekej Driekyni (Driekina) pri štôlni Ferdinand v Ľubietovej (Libethen). Ten istý, striedavej farby, s medenkou, horskou zeleňou a jednotlivými veľmi malými kryštálmi špatovitého sadrovca v Španej Doline (Herrengrund) a na Pieskoch (Sandberg) kryštalizovaný vo svetlejšej farbe.
-
Pevný azurit na vyššie menovaných miestach a v Ponikoch (Poinik) svetlejšej farby, prechádzajúcej až do čierno-modrej, kryštalizovaný aj guľôčkovito. Mimoriadne krásne sa v poslednom čase javí kryštalický modrý azurit na chalkopyritoch z lokality Richtergrund.
k. Malachit sa často nachádza v Ľubietovej (Libethen). Vyskytuje sa lúčovito sa rozbiehajúci a ako povlak, guľôčkovitý, čiastočne zrastený, čiastočne v samostatných veľkých, malých a veľmi malých guľôčkach, aj kusový, a tento s lastúrnatým lomom s hutným azuritom, ktorý sa zriedkavo javí vtrúsený v guľôčkach veľkosti hrachu. Hutný malachit sa ukazuje pri Ponikoch (Poinik) a je akoby posiaty jednotlivými kryštálmi fosforečnanu meďnatého. Ďalej sa vyskytuje ako hutný povlak na drobe, aj v rôznych vonkajších formách v Španej Doline (Herrengrund). Najkrajšie sú exempláre, ktoré majú na vonkajšom povrchu akoby roztavený vzhľad, z ktorých sú krásne kusy k videniu v zbierke pána banského správcu von Nößnera v Španej Doline (Herrengrund).
Poznámka. Tak ako pán Steller, aj ja som bol pevne presvedčený, že žiadny guľôčkovitý malachit nepodlieha ďalším pochybnostiam, pokiaľ ide o jeho určenie. Avšak list od pána profesora Hausmanna z Göttingenu z mája minulého roku ma poučil o opaku. Poslal som tomuto znátemu a učenému geognostovi niekoľko kusov nášho guľôčkovitého malachitu, ktorý on však určil ako guľôčkovitý fosforečnan meďnatý a ktorý má veľkú podobnosť s rheinbreitenbachským fosforečnanom meďnatým. Bezpochyby sa v nejednej zbierke dodnes uchováva guľôčkovitý fosforečnan meďnatý ako guľôčkovitý malachit.
l. Medenka sa vyskytuje v Ľubietovej (Libethen). Zemitá, vynikajúcej krásy, v mokrej Driekyni (nassen Driekina) a v štôlni Svätého Ducha (heil. Geistesstollen); ako nálet v štôlňach Ludovici a Trojica (Dreyfaltigkeitsstollen) pri Svätom Ondreji (St. Andre); zemitá a pevná, osobitnej krásy, v Ponikoch (Poinik); ako hrubý povlak na drobovej bridlici, aj zrastená s rozpusteným malachitom na drobe v Španej Doline (Herrengrund). Tiež v Jarabej (Jaraba) na väčšine medených ložísk Konštiaka (Konstiak) a bane František (Grube Francisci) s kalcitom.
m. Železitá medenka, menovite troskovitá, sa nachádza v Ľubietovej (Libethen) a Jarabej (Jaraba). Pán barón von Herder, kráľovský saský banský radca, ktorý mi v posledných dňoch mesiaca augusta minulého roku preukázal česť svojou návštevou, sa prikláňa k názoru, že nerasty z Jarabej, považované za olivenit, treba označiť za troskovitú medenku, hoci ja s týmto určením nie celkom súhlasím.
n. Medená sľuda. Tak nazýva pán banský radca Reichezer, predtým v Banskej Štiavnici (Schemnitz), v súčasnosti v Steyri v Štajersku (Steyer in Steyermark), zelený, lúčovito sa rozbiehajúci nerast, ktorý sa vyskytuje na ponickom území (Poiniker Terrain) a bol považovaný za poddruh lúčovitého malachitu. Vlastním niekoľko jeho exemplárov vo svojej geografickej zbierke.
o. Fosforečnan meďnatý. Tento krásny, zriedkavý nerast bol spočiatku považovaný raz za dioptas, inokedy za olivenit, až kým tajný radca von Leonhard v Hanau nemal tú láskavosť a nedal ho chemicky analyzovať pánovi von Buchholzovi. Zriedka sa vyskytuje kusový, väčšinou kryštalizovaný v 4-bokých dvojitých pyramídach v Ľubietovej (Libethen). Kryštály sú veľmi a celkom malé a vždy narastené na sebe a cez seba, v železitom kremeňi s medenkou a malachitom, aj v rozloženej mastencovitej ílovitej a sľudnatej bridlici. (M. porov. mineralogické štúdie od Leonharda a Selba, 1. zväzok, s. 87 – 91) Najkrajšie sú bezpochyby hnedé kryštály, z ktorých je však dodnes k videniu len jeden exemplár v na zvolenské nerasty neobyčajne bohatej a zaujímavej zbierke pána banského správcu von Rößnera v Španej Doline (Herrengrund).
5. Železo.
a. Pyrit je častý na viacerých miestach, zdá sa však, že pri intenzívnej hutníckej manipulácii tu a tam chýba. Vyskytuje sa v Ľubietovej (Libethen) na medených ložiskách v spoločnosti medených rúd a v Driekyni (Driekina) v siderite, pri Jasení (Jasena), Starých Horách (Altgebirg) a Jarabej (Jaraba) ako sprievodca medených rúd, a tiež samostatne na zlato-nosných ložiskách; v Bacúchu (Bazuch) s chalkopyritom, kremeňom a sideritom. V lokalite Stredný les (Mittelwald) kusový, aj kryštalizovaný v kockách, ktoré sa zvonku dovnútra menia na limonit, na ložisku železnej rudy v už opustenej bani.
b. Hematit.
α. Lupenitý hematit sa vyskytuje na samostatných ložiskách v baniach Florián, Kristína a Alžbeta v Bacúchu (Bazuch); s kremeňom, sideritom, aj v spoločnosti antimonitu vo viacerých oblastiach vysokohorskej oblasti Veľkého Gápeľa (Großgöpler Hochgebirges); ďalej na medených ložiskách v lokalite Kunstgrund s limonitom a čiernou rudou železa, sideritom, kremeňom a hutným, ako aj zrnitým barytom; potom ako splaveniny v starých ryžoviskách Bukoveckej doliny (Bukuotschoker Thales) vo veľkosti od fazule až po kusy vážiace niekoľko funtov.
Poznámka: Pán Joseph Atyl, hutnícky kontrolór v Eisenerzi v Štajersku (Eisenerz in Steyermark), písal o zvláštnom výskyte tohto hematitu v III. zväzku Spisov vojvodskej spoločnosti pre mineralógiu v Jene (Jena) na s. 315. Do tohto mimoriadne nejasného článku sa však vkradlo viacero mylných poznámok.
β. Sľudnatý hematit. Tento sa nachádza jemnozrnný s barytom a červenou železnou penou na drobe v Španej Doline (Herrengrund), aj na Starých Horách (Altgebirg), v Ľubietovej (Libethen) a na Pieskoch (Sandberg).
Poznámka: Nemala by byť červená sľudnatá ruda železa, ktorú uvádza pán Steller, červenou železnou penou?
c. Červená železná ruda. Červená železná pena sa ukázala na Starých Horách (Altgebirg) s lupenitým sideritom, sľudnatým hematitom a vláknitou rudou. Inak sa vyskytuje aj v Balážoch (Ballasch), na Pieskoch (Sandberg) a v Jarabej (Jaraba) na bielom mliečnom kremeni.
d. Limonit.
α. Okrový limonit je v tejto stolici veľmi častý. Vyskytuje sa v Železnom (Zehrenbach), Hronci (Rhonik), Lehote (Lehota), Jarabej (Jaraba), menovite v Mlynnej doline (Mlinathale), pri Svätom Ondreji (St. Andre), Badíne (Badin) a na iných miestach.
β. Hutný limonit sa nachádza v rôznych obmenách. V Bacúchu (Bazuch) v baniach Kristína a Alžbeta; v Jarabej (Jaraba) na viacerých bodoch vysokohorskej oblasti; pri Medzibrode (Mezibrod) v ílovitom lôžku medzi vápencom v doline Borová (Thale Borowa); pri Ponikoch (Poinik) vláknitý, pokrytý drúzovitou kôrou kremeňa, ktorá miestami obsahuje primiešaný modrý chalcedón. V Ľubietovej (Libethen), menovite pri Troch Vodách (Dreywasser), pokrytý kvapľovitým chalcedónom a kašolongom, mimoriadnej krásy.
Poznámka: Pán Steller hovorí pod písmenom l. o ílovitej železnej rude (flinz), ktorá sa má mimoriadne krásna vyskytovať pri Troch Vodách (Dreywasser) a prechádzať do smolinca s veľkým lastúrnatým lomom. Po prvé, vôbec nechápem identitu ílovitej železnej rudy s flinzom, pretože v Štajersku (Steyermark) sa len siderit pre jeho menlivý lesk nazýva flinz, lepšie železný alebo zrkadlový flinz; ďalej vôbec nechápem prechod ílovitej železnej rudy na smolinec s veľkým lastúrnatým lomom, avšak prechod opálového jaspisu na okrový limonit áno, ako je to v prípade nálezu v Boršove (Borsó) v Hontianskej stolici (Honther Komitat), z ktorého vlastním zaujímavú sériu podľa stupňov zvetrania. Smolinec, ktorý sa mi pri Troch Vodách (Dreywasser) nikdy nevyskytol, ale pri Ľubietovej (Libethen) a v doline Šajba (Schaiba-Thale) áno, som zaň dlho považoval, kým ma pán ekonomický riaditeľ von Andre z Brna (Brünn) nepoučil o inom. Nie je to smolinec, ale krásny, obyčajný, vínovo alebo voskovo žltý opál. O jeho ďalšom výskyte viem len toľko, že sa na jar vyoráva na niektorých poliach. Všeobecne by bolo žiaduce, aby sa nejaký statočný mineralóg rakúskych štátov podujal na problematiku údajných hornouhorských smolincov, ktoré pravdepodobne nie sú ničím iným ako obmenami, pozoruhodnými obmenami opálového jaspisu. Na mojej mineralogickej ceste v roku 1811 som našiel v Skálnoku (Skalnok) žltý pravý smolinec, ktorý sa vyznačuje najmä prechodom mastného lesku do skleného, nedokonalým lastúrnatým lomom a priesvitnosťou na hranách. Pizolit (Bohnenerz) som sám našiel vo veľkých hľuzách v slávnej jaskyni Aggtelek (Akteleker Höhle) v Gemerskej (Gömörer), nie Turnianskej (Torner) stolici, ako sa domnieva pán Steller. V druhej menovanej stolici sa nachádza pozoruhodná ľadová jaskyňa pri Silici (Szilize). Rovnakej veľkosti ako splaveniny som zbieral pizolit pri Betliari (Betler) v Gemerskej stolici (Gömörer Comitat), vedľa potoka, ktorý tečie k panskej vysokej peci.
e. Siderit je veľmi bežným druhom aj vo Zvolenskej stolici. Nachádza sa s meďou a pyritom na kremeňi v Bacúchu (Bazuch); na medených a rudných ložiskách vysokohorskej oblasti v Jarabej (Jaraba), kde tvorí hlavnú hlušinu spolu s kremeňom, a objavuje sa s barytom na ložiskách v lokalite Kunstgrund. Našiel som ho vystupovať na povrch vo výške najmenej 2000 siah nad hladinou mora. Pri Svätom Ondreji (St. Andre) čiastočne ako hlušina v bani Trojica (Dreyfaltigkeits=Grube) a vtrúsený v obyčajnom kremeni na vysokohorskej oblasti nad Veľkou Sopotnicou. Inak ešte na Starých Horách (Altgebirg), v Ľubietovej (Libethen), Ponikoch (Poinik), Balážoch (Ballasch), na Pieskoch (Sandberg).
f. Čierna železná ruda v hornej hlinickej štôlni Jozef (obern Hlinkaer Josephi=Stollen) pri Jarabej (Jaraba) sa vyskytuje ako ložisko.
g. Ílovitá železná ruda, červená hlinka, častá pri hronickej vysokej peci (Rhonitzer Hochofen).
Poznámka: Smirku, ktorý podľa Wernerovho systému stojí v rade zemitých nerastov, pridelil aj pán Steffens miesto v rade kremičitanov vo svojej oryktognostickej príručke na s. 21, kde by mal vlastne patriť podľa farby, špecifickej hmotnosti a značnej tvrdosti; keďže ho však pán Steller podľa starších systémov počíta k rodu železa, pripomínam len, že v lokalite Stredný les (Mittelwald) sa tiež nachádza smirek ako sprievodca ložiska železnej rudy, ktorý sa s dobrým úžitkom používa ako leštiaci prostriedok v továrni na šable a pušky v doline korunného princa Ferdinanda pri Banskej Bystrici (Neusohl).
6. Olovo.
Z neho sú doteraz len malé stopy. Na viacerých miestach sa naň ťažilo, ale neoplatilo sa to. Najznámejšie jeho obmeny sú:
a. Galenit s rýdzou kryštalizovanou sírou pri ceste neďaleko Brezna (Bries). Za tento posledný objav síry vďačím svojmu priateľovi Lechnerovi z Jarabej (Jaraba), ktorý ma o ňom presvedčil počas môjho tamojšieho pobytu. Obyčajný a hutný galenit s tetraedritom a antimonitom sa ukazuje na chrbte vysokohorskej oblasti pri Svätom Ondreji (St. Andreer Hochgebirges), ako aj pri Jasení (Jaßena) s kremeňom v sľudnatej bridlici; ďalej v Ponikoch (Poinik) a Ľubietovej (Libethen), ako aj pri Slovenskej Ľupči (Windisch-Liptsch) vo vápenci.
b. Čierna ruda olova podľa uistenia pána von Rößnera pri Slovenskej Ľupči (Windisch-Liptsch).
c. Ceruzit na kremeňi a olovená zemina na ložisku štôlne Eulen (Eulenstollner Lagerstätte) a pri Svätom Ondreji (St. Andre).
d. Pyromorfit s rovnakým výskytom ako vyššie uvedený ceruzit.
e. Olovená zemina, stvrdnutá pri Jasení (Jaßena).
Poznámka: Veľmi pochybujem o výskyte cínu na Spiši (Zips). To, čo pán Schmögner uvádza ako cín, by mohol byť buď sfalerit alebo granát. Medzitým by bolo žiaduce, aby sa naša drahá vlasť prezentovala aj týmto doteraz chýbajúcim nerastom.
7. Zinok.
Sfalerit, hnedý lupenitý v bani Valachová (Walachowa) vo veľmi širokej kremennej žile s antimonitom a pyritom.
8. Antimón.
a. Antimonit. Hutný z Mýta pod Ďumbierom (Briefermauth) sa obzvlášť vyznačuje, občas je pokrytý pestrými farbami a hoci zriedka s viditeľným rýdzim zlatom, vyskytuje sa v ťažených baniach Ján (Johannis), Silvester (Sylvestris), Juraj (Georgi), Amália (Amalie), Valachová (Wallachowa), všetky vo vysokohorskej oblasti Veľkého Gápeľa (Großgäpler Hochgebirg) a Albert (Alberti) na vrchu Vagnár (Berge Wagnar) s ílom, kremeňom, ílovitou a sľudnatou bridlicou, pyritom, hematitom a sfaleritom; tiež pri Svätom Ondreji (St. Andre) v kremeňi s tetraedritom a sideritom; na Kreußriegeli s tetraedritom a galenitom; pri Jasení (Jaßena). Rovnako sa vyskytuje aj lupenitý a zrnitý.
b. Valentinit, hviezdicovito nasadajúci na antimonite, sa doteraz vyskytol len v bani Silvester (Sylvestri-Grube).
c. Antimonický oker, žltý na haldách vyššie menovaných antimónových baní.
9. Kobalt.
a. sivý speiskobalt na vrchu Kolba v bani Arnoldi pri Ľubietovej (Libethen), čiastočne kusový na samostatnom ložisku, čiastočne primiešaný k medeným tetraedritom škvrnito a v malých oddelených masách.
b. Zemitý kobalt, červený ako kvet a povlak na tetraedritoch a hlušine v baniach Arnoldi a Svätého Ducha (heil. Geistes Grube). -
10. Arzén.
a. Arzenopyrit, obyčajný kusový a kryštalizovaný v kockách o veľkosti niekoľkých čiarok v bani Svätého Ducha (heil. Geistes Grube) v Ľubietovej (Libethen).
b. Auripigment, žltý kryštalizovaný v modrom íle a na bielom kanónovom kalcite, veľmi krásny v Tajove (Taiowa).
c. Realgár, červený kryštalizovaný v šesťbokých stĺpcoch v jemnozrnnom pieskovci a vápenci, aj kusový v Tajove (Taiowa). O týchto druhoch realgáru a auripigmentu, ako aj o viacerých ďalších nerastoch objavených vo Zvolenskej stolici, bude viac informácií svojho času v cennom Vreckovom sprievodcovi celkovou mineralógiou od tajného radcu Leonharda.
11. Menakán.
Rutil sa má podľa Lenza vyskytovať na kremenných ložiskách v sľudnatej bridlici v Ponikoch (Poinik). Tento nerast sa mi ešte nepodarilo vidieť.
Poznámka: Hutná mangánová ruda (Graubraunsteinerz) sa vyskytuje aj v grófskych Andrássyovských železiarňach pri Betliari (Betler) a je známa pod názvom preháňací kameň (Laxierstein). Ostatne, tento súpis zvolenských nerastov je len povrchným výťahom z mojej, už niekoľko rokov rozpracovanej, geograficko-mineralogickej príručky pre Uhorské kráľovstvo, určenej predovšetkým pre tých, ktorí chcú túto krajinu precestovať z mineralogického hľadiska, a pre zberateľov domácich produktov z ríše nerastov.