Pri čítaní Jahresbericht der Königlich ungarischen Geologischen Reichsanstalt z roku 1891 som natrafil na krátku zmienku o zosuve pôdy v Malachove.
Autor článku János Böckh tam píše:
Da in der Gemarkung der Gemeinde Malakö des Sohler Comitates
noch im vorhergehenden Jahre eine grössere Erdabrutschung erfolgte, so
wurde auf Grundlage der über Ansuchen des königl. ung. Ministeriums des
Innern von Seite des Ackerbauministeriums getroffenen Anordnung mit
der fachmännischen Untersuchung der Erscheinung an Ort und Stelle und
mit der Feststellung der Ursache derselben der Chefgeologe Ludwig v. Roth
betraut und wurde sein diesbezüglicher Bericht dem hohen Ministerium
unterbreitet...
V preklade: „Keďže v chotári obce Malachov (Malakö) vo Zvolenskej stolici došlo ešte v predchádzajúcom roku k väčšiemu zosuvu pôdy, bol na základe nariadenia Ministerstva orby (vydaného na žiadosť Ministerstva vnútra) odborným vyšetrením tohto javu priamo na mieste a zistením jeho príčin poverený hlavný geológ Ludwig von Roth (Lajos Roth v. Telegd) a jeho príslušná správa bola predložená vysokému ministerstvu...“
V roku 1891 išlo už o staré banské pole (Alte Baue), kde boli len haldy, prepadliská a zavalené štôlne. Zosuv pôdy (Erdabrutschung), ktorý prišiel na jeseň 1890, vyšetroval hlavný geológ Lajos Roth v. Telegd na žiadosť Ministerstva vnútra. Ohrozoval dedinu a polia. S veľkou pravdepodobnosťou bol aktivovaný kombináciou nepriaznivých zrážok, nestabilného ílovito-zvetralinového podložia a starého banského poddolovania v svahoch Ortút.
Pretože Ludwig von Roth nebol len taký obyčajný človek, musel byť ten zosuv vážny. Prezeral som zábery z Lidaru v Malachove a na konci obce som objavil miesto, ktoré by svojim významom zodpovedalo popisu. Šírka údolia sa odrazu scvrkne na polovicu a vidno tam masívnu zmenu povrchu. Čo presne na tom LiDAR-e vidíme:
Výrazná oblúkovitá odtrhová hrana (v hornej tretine svahu):
V hornej časti kopca vidno hlboký polmesiacovitý amfiteáter, kde sa odtrhla vrchná vrstva hornín a zvetralín. Nad odtrhom je svah ešte pôvodný a hladký, pod ním sa prepadol.
Prepadnuté a rotované bloky (stredná časť):
Hneď pod odtrhom vznikla stupňovitá depresia s nerovným, vlnitým reliéfom. Masa sa pri zosúvaní rozlámala na kryhy a vytvorila typické zosuvové terasy.
Akumulačný lalok / čelo zosuvu (dole pri dedine):
Tá „podivná halda“, ktorú vidíme dole, je akumulačné čelo (jazyk) zosuvu.
Masa zeminy a sutiny sa natlačila až na samé dno doliny – priamo nad cestu a domy.
Krásne vidno, ako tento vypuklý lalok zasahuje do línie zástavby a cesta pod ním sa musela prispôsobiť päte tohto nahrnutého valu.
Meteorologické záznamy z roku 1890
Meteorologické a hydrologické záznamy z roku 1890 ukazujú pre strednú Európu a karpatskú oblasť mimoriadne zaujímavý obraz, ktorý priamo vysvetľuje spustenie malachovského zosuvu:
1. Extrémna povodňová a zrážková vlna – September 1890
Fenomén „Vb“ (Janovská cyklóna):
Hneď v úvode jesene, v dňoch 1. až 5. septembra 1890, zasiahla strednú Európu jedna z najznámejších a najextrémnejších zrážkových epizód 19. storočia.
Historické dôsledky:
Táto vlna je najznámejšia katastrofálnou povodňou v Čechách a Nemecku (4. septembra 1890 padli tri piliere Karlovho mosta v Prahe), no zrážkové pole z tejto mohutnej tlakovej níže zasiahlo celé severné a severozápadné predpolie Karpát a slovenské horské masívy.
Situácia na Hrone a v stredoslovenskom regióne:
Na Hrone síce nedošlo k takej dramatickej plošnej povodni v nížinách ako v povodí Labe a Vltavy, no horské pásma (Kremnické vrchy, Nízke Tatry, Poľana) zaznamenali niekoľkodňové súvislé intenzívne zrážky.
2. Charakter jesene 1890: Chladno, vlhko a maximálna saturácia svahov
Podľa klimatických rekonštrukcií z historických zrážkomerných staníc (archívy viedenskej ZAMG a Uhorského meteorologického ústavu v Budapešti):
September a október 1890 boli charakteristické nízkym výparom, vysokou oblačnosťou a nadpriemerným počtom daždivých dní.
Pôdny profil a zvetralinový plášť v stredohorských dolinách boli už od septembra stopercentne nasýtené vodou (premočené do značnej hĺbky).
Nástup zimy (november 1890):
V novembri 1890 došlo k prudkému vpádu mrazov a začala sa zima 1890/1891, ktorá vošla do histórie ako jedna z najchladnejších a najtuhších zím celej druhej polovice 19. storočia. Ešte predtým, ako pôda zamrzla, dosiahla hladina podzemnej vody vo svahoch kritickú úroveň.
János Böckh (Johann Böckh)(1840 – 1909)
Banský inžinier, geológ, dlhoročný riaditeľ Uhorského kráľovského geologického ústavu (MÁFI)
Vzdelanie a väzba na Slovensko: Študoval na slávnej Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici (1858 – 1862).
Riaditeľská éra (1882 – 1908): Ústav viedol celých 26 rokov. Práve on z neho vybudoval modernú európsku vedeckú inštitúciu a presadil výstavbu jeho dodnes ikonického secesného sídla v Budapešti (od architekta Ödöna Lechnera).
Odborný prínos:
Uhoľná a naftová geológia: Bol priekopníkom systematického prieskumu uhľovodíkov v Uhorsku – inicioval prvé štátne hlbinné vrty na ropu a zemný plyn v Karpatoch (neskôr z toho ťažilo napr. aj Záhorie / Gbely).
Hydrogeológia: Osobne presadzoval štátny dozor a legislatívnu ochranu minerálnych a liečivých prameňov (Piešťany, Sliač, Santovka, Trenčianske Teplice).
Zaujímavosť: Bol otcom ďalšieho svetoznámeho geológa Huga Böckha.
Lajos Roth von Telegd (Telegdi-Róth Lajos)(1841 – 1928)
Hlavný terénny geológ ústavu (Chefgeologe), špičkový kartograf a inžiniersky geológ
Pôvod a vzdelanie: Rodák zo sedmohradského Brašova, banské a hutnícke inžinierstvo vyštudoval na prestížnych banských akadémiách vo Freibergu a Leobene.
Pôsobenie v ústave (1870 – 1913): Viac než 30 rokov pôsobil ako hlavný geológ pre geologické mapovanie krajiny (Chefgeologe für die Landesaufnahme).
Odborný prínos:
Majster geologických máp: Bol považovaný za vôbec najprecíznejšieho terénneho mapéra v Uhorsku. Zmapoval obrovské územia Sedmohradska, Banátu, Bakonského lesa a Litavských vrchov.
Termín „panón“: V roku 1879 ako prvý zaviedol do medzinárodnej geologickej stratigrafie dnes bežne používaný pojem panón / panónske vrstvy pre neogénne usadeniny Panónskej panvy.
Expert na rizikové a inžinierske javy: Pre svoju precíznosť bol ministerstvami pravidelne vysielaný na riešenie akútnych praktických kríz – napr. posudzovanie zosuvu pôdy v Malachove (1891), vhodnosti kameňa v lomoch na Devíne (1885) či hydrogeologické ochranné pásmo kúpeľov Piešťany.
Zaujímavosť: Rovnako mal syna Károlya Telegdi-Rotha, ktorý sa stal popredným profesorom geológie a paleontológie.
Pozri
Jahresbericht der Königlich ungarischen Geologischen Reichsanstalt, 1891, Directions-Bericht