Umelá inteligencia analyzuje otázku vzniku biblického kánonu

29.11.2025 07:29 Aktualizované 07:30

Na základe akých kritérií vyberali knihy, ktoré sa stali v Biblii obsahom Novej zmluvy? Niekto sa rozhodol, alebo to bola náročná analýza podľa stanovených kritérií? Analýzu som robil v Gemini 3 v režime uvažovania.

...

Od akého času môžeme Bibliu považovať za zastabilizovanú, čo sa týka výberu kníh? Podľa akých kritérií sa vtedy rozhodli, čo v nej ponechajú a čo bude oficiálne neuznaný obsah?

Stanovenie toho, čo dnes nazývame Bibliou (biblický kánon), nebolo dielom jedného momentu alebo jedného človeka. Bol to dlhodobý proces, ktorý trval niekoľko storočí a zahŕňal postupné rozpoznávanie autority jednotlivých spisov v cirkevných obciach.

Tu je prehľad o tom, kedy sa tento proces zastabilizoval a aké kritériá rozhodovali.

1. Kedy môžeme hovoriť o zastabilizovanej Biblii?

Ak hľadáme konkrétny dátum, kedy zoznam kníh presne zodpovedal tomu, čo dnes nájdete v Novom zákone, musíme sa pozrieť do 4. storočia po Kristovi.

  • Starý zákon: Židovský kánon sa ustaľoval skôr (pravdepodobne okolo roku 90 n. l. na synode v Jamnii, hoci o tom existujú diskusie), ale kresťania používali grécky preklad (Septuagintu), ktorý obsahoval viac kníh. Definitívne rozdelenie na "katolícky" (širší) a "protestantský" (užší) kánon Starého zákona nastalo až počas reformácie v 16. storočí.
  • Nový zákon (27 kníh): Tu je zhoda oveľa jasnejšia.
    • Rok 367 n. l.: Toto je kľúčový míľnik. Alexandrijský biskup Atanáz vo svojom 39. veľkonočnom liste prvýkrát vymenoval presne tých istých 27 kníh Nového zákona, ktoré používame dnes.
    • Rok 393 (Hippo) a 397 (Kartágo): Na týchto cirkevných snemoch v severnej Afrike (za prítomnosti sv. Augustína) bol tento zoznam oficiálne potvrdený a ratifikovaný.

Dôležitá poznámka: Populárny mýtus tvrdí, že Bibliu "zostavil" cisár Konštantín na Nicejskom koncile v roku 325. Toto nie je pravda. Nicejský koncil riešil božstvo Ježiša Krista, nie zoznam kníh. Kánon sa formoval "zdola" používaním v cirkvi, nie "zhora" cisárskym dekrétom.

2. Podľa akých kritérií sa rozhodovali?

Cirkevní otcovia nevyberali knihy náhodne. Aby bol spis zaradený do kánonu (z gréckeho kanón – trstina, meradlo, pravidlo), musel spĺňať prísne kritériá. Ak kniha zlyhala v ktoromkoľvek z bodov, stala sa "neuznanou" (apokryfnou).

Hlavné kritériá boli tieto tri:

A. Apoštolský pôvod (Apostolicita)

Toto bolo najdôležitejšie kritérium. Kniha musela byť napísaná:

  • Buď priamo apoštolom (napr. Matúš, Ján, Peter, Pavol),
  • Alebo niekým, kto bol blízkym spolupracovníkom apoštolov a písal pod ich autoritou (napr. Marek bol spoločníkom Petra, Lukáš spoločníkom Pavla).
  • Prečo to vyradilo iné knihy: Mnoho tzv. gnostických evanjelií (napr. Evanjelium podľa Judáša alebo Tomáša) vzniklo až v 2. storočí, dávno po smrti apoštolov, a preto nemohli byť autentickým svedectvom.

B. Pravovernosť (Orthodoxia)

Obsah knihy musel byť v úplnom súlade s "pravidlom viery" (regula fidei), ktoré sa tradovalo v cirkvi od čias Ježiša. Učenie v knihe nesmelo protirečiť tomu, čo bolo všeobecne známe o Ježišovom živote a učení zo Starého zákona a ústnej tradície.

  • Prečo to vyradilo iné knihy: Ak nejaké "evanjelium" tvrdilo, že Ježiš nebol skutočný človek, ale len duch (gnosticizmus), alebo ak opisovalo Ježiša ako kruté dieťa, ktoré zabíja iné deti (čo sa vyskytuje v niektorých apokryfoch), bolo to považované za cudzie prvky, ktoré nezodpovedajú Ježišovmu charakteru.

C. Všeobecné prijatie (Katolicita)

Kniha nemohla byť len lokálnym spisom jednej komunity. Musela byť čítaná, používaná a akceptovaná väčšinou kresťanských obcí v celom vtedy známom svete (Rím, Antiochia, Alexandria, Jeruzalem).

  • Existovali knihy, ktoré boli veľmi obľúbené a pravoverné (napr. Pastier Hermasov alebo Didaché), ale nakoniec neboli zaradené do Biblie, pretože boli považované skôr za užitočné čítanie než za inšpirované Písmo s univerzálnou platnosťou.

3. Čo sa stalo neuznaným obsahom?

Spisy, ktoré neprešli týmto sitom, sa nazývajú apokryfy (z gréckeho apokryphos – skrytý). Tieto knihy môžeme rozdeliť do dvoch skupín:

  1. Užitočné, ale nie kánonické: Spisy prvých kresťanov (napr. listy Klementa Rímskeho), ktoré sú historicky cenné a teologicky správne, ale nemajú apoštolskú autoritu.
  2. Heretické alebo falošné: Spisy, ktoré často vznikli oveľa neskôr (2.–3. storočie) a snažili sa prepašovať cudzie filozofie (gnosticizmus) pod menami apoštolov (tzv. pseudepigrafy – falošne pripísané autorstvo). Príkladom je Tomášovo evanjelium, ktoré obsahuje ezoterické výroky a odmieta fyzický svet, čo bolo v rozpore s kresťanstvom.

Zhrnutie v tabuľke

Kritérium Otázka, ktorú si kládli Výsledok
Pôvod Napísal to apoštol alebo jeho žiak? Zabezpečenie historickej presnosti.
Obsah Súhlasí to s tým, čo už vieme o Kristovi? Vylúčenie bludov a gnosticizmu.
Použitie Čítajú to cirkvi všade vo svete pri liturgii? Dôkaz o pôsobení Ducha Svätého v komunite.

Zaujíma vás konkrétnejšie, prečo sa do Biblie dostali napríklad "drsnejšie" knihy ako Zjavenie Jána (Apokalypsa), o ktorých sa dlho viedli spory?

Skôr sa opýtam na inú vec. Sú známe knihy od apoštolov, alebo im prisudzované, ktoré neprešli kritériami a ostali len ako apokryfy?

Toto je výborná a veľmi dôležitá otázka. Odpoveď má dve roviny, ktoré treba prísne rozlíšiť:

  1. Skutočné diela apoštolov: Nie je známe, že by sa zachoval nejaký autentický spis, o ktorom by Cirkev s istotou vedela, že ho napísal apoštol, a napriek tomu by ho odmietla zaradiť do Biblie.
  2. Diela falošne pripísané apoštolom (Pseudepigrafy): Toto je tá veľká skupina. Existuje množstvo kníh, ktoré majú v názve mená ako Peter, Tomáš, Ján či Pavol, ale do Biblie sa nedostali.

Cirkev ich odmietla práve preto, že pri skúmaní (podľa kritérií spomenutých vyššie) zistila, že napriek názvu nepochádzajú od apoštolov, vznikli neskôr a často obsahovali učenie, ktoré apoštoli nikdy nehlásali.

Tu sú najznámejšie príklady kníh, ktoré "nosia meno" apoštola, ale skončili ako apokryfy:

1. Evanjelium podľa Petra

Toto je jeden z najzaujímavejších prípadov. V prvých storočiach bolo v niektorých obciach veľmi obľúbené.

  • Čo obsahuje: Opisuje ukrižovanie a zmŕtvychvstanie s fantastickými prvkami (napríklad z hrobu vychádza obrovský kríž, ktorý rozpráva).
  • Prečo neprešlo: Obsahovalo zárodky bludu zvaného doketizmus. V texte sa naznačuje, že Ježiš na kríži necítil bolesť (akoby mal len zdanlivé telo). Keď to biskup Serapion z Antiochie okolo roku 200 n. l. zistil, zakázal jeho čítanie v kostoloch, pretože to odporovalo učeniu, že Ježiš bol skutočný človek.

2. Apokalypsa Petrova

Túto knihu treba odlíšiť od Petrovho evanjelia. Apokalypsa Petrova bola taká populárna, že sa dostala aj do Muratoriho kánonu (najstarší zoznam kníh z 2. storočia) a dlho bola na hranici prijatia.

  • Čo obsahuje: Veľmi detailné a drastické opisy pekla a trestov pre hriešnikov (napr. rúhači sú zavesení za jazyk nad ohňom). Tieto obrazy neskôr inšpirovali Danteho Peklo.
  • Prečo neprešla: Nakoniec bola vyhodnotená ako dielo, ktoré nepochádza priamo od Petra a jej teológia posmrtného života bola príliš odlišná od triezvosti ostatných biblických kníh.

3. Evanjelium podľa Tomáša

Najslávnejší gnostický spis, nájdený v Nag Hammádí (Egypt) v roku 1945.

  • Čo obsahuje: Nie je to príbeh (narácia) ako u Matúša či Lukáša. Je to zbierka 114 "tajných výrokov" Ježiša.
  • Prečo neprešlo: Vzniklo neskôr (pravdepodobne polovica 2. storočia). Obsahuje gnostické myšlienky – spása je skrze "tajné poznanie", nie skrze vieru a obetu kríža. Známy je posledný výrok, kde sa tvrdí, že ženy nie sú hodné života, a aby sa Mária spasila, Ježiš z nej musí "urobiť muža". To bolo v príkrom rozpore s kresťanským učením.

4. Skutky Pavla (a Skutky iných apoštolov)

Ľudia v staroveku milovali príbehy o hrdinoch a biblické "Skutky apoštolov" im nestačili. Vznikli tak románové životopisy ako Skutky Pavla, Skutky Petra, Skutky Jána.

  • Čo obsahujú: Zázračné a dobrodružné príbehy. Napríklad v Skutkoch Pavla pokrstí Pavol leva, ktorý ho neskôr v aréne odmietne zožrať. Zo Skutkov Petra pochádza slávna legenda "Quo vadis?", ktorá je v tradícii obľúbená, ale kniha ako celok uznaná nebola.
  • Prečo neprešli: Cirkevní otcovia (napr. Tertulián) zistili, že napríklad Skutky Pavla napísal istý kňaz v Malej Ázii z "lásky k Pavlovi", aby ho oslávil. Keď sa priznal, bol zbavený úradu. Kniha bola odmietnutá ako zbožná fikcia, nie historický dokument.

5. Evanjelium podľa Judáša

Tento text bol senzáciou pred pár rokmi.

  • Čo obsahuje: Prevracia biblický príbeh naruby. Judáš nie je zradca, ale jediný učeník, ktorý pochopil Ježišovo poslanie. Ježiš ho údajne požiadal, aby ho zradil, a tým mu pomohol zbaviť sa "väzenia tela".
  • Prečo neprešlo: Je to klasický produkt gnostickej sekty (kainitov) z 2. storočia. Nemá žiadnu historickú väzbu na skutočného Judáša ani Ježiša.

Existujú "stratené" pravé listy?

Áno, je veľmi pravdepodobné, že existovali pravé listy apoštolov, ktoré sa jednoducho stratili skôr, než mohol vzniknúť kánon.

  • Sám Pavol v Liste Kolosanom 4,16 spomína list, ktorý poslal do Laodicey. Tento list v Biblii nemáme – stratil sa.
  • V 1. liste Korinťanom 5,9 Pavol spomína, že im už "predtým písal". Tento predchádzajúci list tiež nemáme.

Záver: Kritériá neboli nastavené tak, aby cenzurovali nepohodlné pravdy od apoštolov. Boli nastavené tak, aby odfiltrovali neskoršie falzifikáty, ktoré sa menami apoštolov len zaštiťovali, aby získali autoritu pre svoje vlastné (často bizarné) myšlienky.

Chceli by ste vedieť viac o tom, čo konkrétne sa píše v Muratoriho kánone (najstaršom zozname), a ktoré knihy v ňom vtedy boli a ktoré nie?

Objasni mi, prečo Zjavenie Jána akceptovali, napriek tomu, že je výrazne iné od zvyšku kníh?

Máte úplnú pravdu, že Zjavenie Jána (Apokalypsa) pôsobí v Novom zákone ako "cudzí prvok". Kým evanjeliá sú historické rozprávania a listy sú teologické či pastoračné texty, Zjavenie je plné drakov, šeliem, kozmických katastrof a symboliky, ktorej je ťažké rozumieť.

Dokonca aj v prvotnej cirkvi to bola najviac spochybňovaná kniha. Kým západná cirkev (Rím) ju prijala pomerne skoro, východná cirkev (grécka časť) sa jej bránila až do 4.-5. storočia. Mnohí biskupi ju odmietali čítať na bohoslužbách, pretože sa báli, že ľudí len zmetie.

Tu sú hlavné dôvody, prečo sa táto "problematická" kniha nakoniec stala súčasťou Biblie:

1. Autorita mena "Ján" (Apoštolský pôvod)

Toto bol rozhodujúci faktor. Hoci moderní biblisti diskutujú o tom, či autor Zjavenia (ktorý sa sám nazýva Ján) je ten istý ako autor Jánovho evanjelia, staroveká cirkev v tom mala pomerne jasno.

  • Veľmi vplyvní cirkevní otcovia z 2. storočia (napr. Sv. Irenej alebo Justín Mučeník) tvrdili, že autorom je apoštol Ján, Ježišov milovaný učeník, ktorý knihu napísal vo vyhnanstve na ostrove Patmos.
  • Keďže kniha mala za sebou váhu priameho apoštola, kritici ju nemohli len tak vyhodiť, aj keď sa im nepáčil jej štýl.

2. Politický vzdor a posilnenie v prenasledovaní

Zjavenie nebolo napísané ako "hádanka pre budúcnosť", ale ako "manuál na prežitie" pre prítomnosť.

  • V čase vzniku (pravdepodobne za cisára Domiciána okolo roku 95 n. l.) boli kresťania nútení uctievať cisára ako boha. Kto odmietol, bol popravený.
  • Zjavenie Jána bolo jedinou knihou, ktorá tento konflikt riešila priamo a nekompromisne. Hovorila jasne: Cisár nie je Boh, je to šelma. Rím nie je večný, je to Babylonská neviestka, ktorá padne.
  • Cirkev túto knihu potrebovala, pretože dávala mučeníkom nádej, že Boh má dejiny pod kontrolou a že zlo bude definitívne porazené. Žiadna iná kniha nedávala takú silnú nádej trpiacim.

3. Vysoká "Christológia" (Učenie o Kristovi)

Napriek bizarným obrazom je obraz Ježiša v Zjavení úplne v súlade s pravoverným učením, dokonca ho povyšuje na najvyššiu úroveň.

  • V Zjavení je Ježiš nazývaný "Alfa a Omega" (titul Boha), "Baránok", ktorý bol zabitý, ale žije a vládne vesmíru.
  • Kniha ukazuje, že Ježiš nie je len učiteľ z Galiley, ale Kozmický vládca. Toto bolo pre teológiu cirkvi kľúčové – potvrdzovalo to Ježišovo božstvo rovnakým spôsobom ako Jánovo evanjelium. Ak by kniha obsahovala heretické učenie o Ježišovi, ani meno Ján by ju nezachránilo.

4. Prepojenie Starého a Nového zákona

Zjavenie Jána je v podstate mozaikou zo Starého zákona. Zhruba 70 % veršov v Zjavení sú narážky na prorokov Daniela, Ezechiela, Izaiáša či Žalmy.

  • Pre cirkev to bolo dôkazom kontinuity. Zjavenie ukázalo, že kresťanstvo nie je niečo nové, čo popiera židovské Písma, ale že je ich vyvrcholením. Bez Zjavenia by Biblia končila len listami (teóriou), so Zjavením končí veľkolepým finále, ktoré napĺňa proroctvá Starého zákona o "novom nebi a novej zemi".

Prečo s ňou mali problém? (A ako sa to vyriešilo)

Hlavný problém nebol ani tak v knihe, ako v jej fanúšikoch. V 2. storočí vznikla sekta montanistov, ktorí Zjavenie vykladali doslovne, čakali skorý koniec sveta a správali sa fanaticky.

  • Biskupi sa báli, že ak uznajú Zjavenie, podporia týchto fanatikov.
  • Situácia sa upokojila, až keď sa zmenil spôsob výkladu. Cirkev (hlavne pod vplyvom alexandrijskej školy a neskôr sv. Augustína) začala učiť, že Zjavenie sa nemá čítať ako cestovný poriadok konca sveta, ale ako duchovná alegória o boji dobra a zla, ktorý prebieha v každej dobe. Keď sa presadil tento "bezpečný" výklad, kniha bola definitívne prijatá aj na Východe.

Zaujímavosť na záver: Ešte dlho potom, čo bola kniha oficiálne prijatá do kánonu, sa v liturgii východnej cirkvi (pravoslávnej) nečítala. Dodnes je Zjavenie Jána jedinou knihou Nového zákona, ktorá sa v byzantskom obrade počas svätej liturgie nikdy verejne nečíta.

Chceli by ste vedieť viac o tom, čo presne znamenajú tie najznámejšie symboly v Zjavení (napr. číslo 666 alebo Šelma), ako ich chápali vtedajší kresťania?

Najprv mi objasni Muratoriho kánon.

Muratoriho kánon (alebo presnejšie Muratoriho fragment) je pre historikov a teológov doslova poklad. Je to najstarší známy zoznam kníh Nového zákona, aký sa kedy našiel.

Jeho existencia je najlepším dôkazom toho, že kresťania mali v základnej štruktúre Biblie jasno už veľmi skoro – dávno predtým, než zasadali akékoľvek veľké koncily.

Tu je podrobný rozbor toho, čo to je a čo sa v ňom píše.

1. Čo to je a odkiaľ to máme?

  • Objav: Našiel ho taliansky historik Ludovico Antonio Muratori v roku 1740 v Ambroziánskej knižnici v Miláne.
  • Fyzická podoba: Je to poškodený rukopis z 8. storočia, napísaný v barbarskej (gramaticky zlej) latinčine, ale originál vznikol v gréčtine.
  • Datovanie originálu: Väčšina učencov ho datuje do obdobia okolo roku 170 – 200 n. l. Pravdepodobne vznikol v Ríme.
  • Stav: Text je "fragment", čo znamená, že mu chýba začiatok aj koniec. Začína uprostred vety.

2. Čo v zozname JE (Zhoda s dnešnou Bibliou)

Hoci je zoznam starý 1800 rokov, je fascinujúce, ako veľmi sa zhoduje s tým, čo držíte v ruke dnes.

  • Evanjeliá: Text začína slovami: "Tretia kniha evanjelia je podľa Lukáša...". Keďže Lukáš je tretí, je isté, že v chýbajúcej časti boli Matúš a Marek. Štvrté evanjelium Jána je jasne menované.
  • Skutky apoštolov: Sú pripísané Lukášovi.
  • Pavlove listy: Kánon vymenúva 13 listov apoštola Pavla (chýba len List Hebrejom). Zaujímavé je, že ich radí v inom poradí ako my dnes (začína Korinťanmi a Efezanmi, nie Rimanmi).
  • Iné listy: Spomína Júdov list a dva Jánove listy.
  • Zjavenie Jána: Je v zozname uvedené a akceptované.

3. Čo tam je "NAVYŠE" (Knihy, ktoré dnes v Biblii nie sú)

Toto je tá najzaujímavejšia časť, ktorá nám ukazuje "súboj" kníh v priamom prenose.

  • Kniha Múdrosti: Toto je veľké prekvapenie. Dnes je táto kniha v katolíckom Starom zákone, ale Muratoriho kánon ju radí do Nového zákona (medzi listy).
  • Apokalypsa Petrova: Autor fragmentu píše: "Prijímame len Zjavenie Jána a Petra, hoci niektorí z našich nechcú, aby sa to druhé (Petrovo) čítalo v cirkvi."
    • Tu vidíme presne ten proces "triedenia". Kniha tam ešte je, ale už má pri sebe poznámku "problémová", a neskôr z Biblie vypadla úplne.

4. Čo tam CHÝBA (Knihy, ktoré dnes v Biblii máme)

Niektoré knihy, ktoré sú dnes pevnou súčasťou Biblie, sa do tohto zoznamu ešte nedostali alebo o nich autor nevedel:

  • List Hebrejom
  • Jakubov list
  • 1. a 2. Petrov list
  • 3. Jánov list Tieto spisy boli tzv. antilegomena (spochybňované) a trvalo dlhšie, kým si získali univerzálne uznanie.

5. Čo bolo rázne ODMIETNUTÉ (Prípad "Pastier Hermas")

Muratoriho kánon obsahuje kľúčovú pasáž, ktorá nám vysvetľuje, ako fungovalo kritérium času a apoštolskosti.

Autor spomína knihu Pastier Hermasov (veľmi populárny spis o pokání). O nej píše:

"Hermasa treba určite čítať (súkromne), ale nemôže sa verejne čítať ľudu v chráme, ani medzi prorokmi (Starý zákon), lebo ich počet je uzavretý, ani medzi apoštolmi (Nový zákon), lebo pochádza z celkom nedávnej doby."

Toto je kľúčový moment. Autor vysvetľuje, že kniha je dobrá, ale nie je biblická, pretože vznikla nedávno (autor spomína, že ju napísal brat rímskeho biskupa Pia). Keďže to nepísal nikto z generácie apoštolov, nemôže to byť v Biblii.

6. Zoznam heretikov

Zoznam končí (v zachovanej časti) vymenovaním bludárov, ktorých spisy cirkev odmieta. Konkrétne menuje Valentína a Marciona (gnostikov) a hovorí, že "žlč sa nesmie miešať s medom". Tým jasne ukazuje, že kánon vznikal aj ako obranný múr proti falošnému učeniu.

Zhrnutie: Muratoriho kánon nám ukazuje, že už okolo roku 170 n. l. existovalo "jadro" Biblie (4 evanjeliá + Pavol), ktoré bolo nedotknuteľné. Zvyšok (pár listov a Zjavenia) sa ešte "utriasalo", ale kritériá už boli jasne nastavené.

Spomenul som, že v tomto zozname chýba List Hebrejom, ktorý je dnes v Biblii veľmi dôležitý. Chcete vedieť, prečo mali s týmto listom taký problém a kto ho nakoniec zachránil?

Áno, objasni to. V dnešnej dobe sa dosť často využíva v kázňach.

Máte úplnú pravdu – dnes je List Hebrejom jedným z teologicky najbohatších a najcitovanejších textov v Novom zákone (najmä slávna 11. kapitola o "hrdinoch viery"). Bez neho by sme len ťažko chápali súvislosť medzi starozákonnými obetami a Kristovou obetou na kríži.

Napriek tomu to bola „sirota“ Nového zákona. Kým ostatné knihy mali svoj "domov" a autora, List Hebrejom bol dlho podozrivý.

Tu sú dôvody, prečo bol problematický a kto ho nakoniec "zachránil":

1. Hlavný problém: Anonymita (Kto to vlastne napísal?)

V staroveku bolo pre zaradenie do kánonu kľúčové kritérium apoštolskosti.

  • Pavlove listy vždy začínajú slovami: "Pavol, apoštol Ježiša Krista..."
  • List Hebrejom takto nezačína. Hneď v prvom verši ide do hlbokej teológie ("Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom..."). Nikde v texte sa autor nepodpíše.

To bol pre Cirkev, najmä na Západe (v Ríme), obrovský problém. Biskupi sa pýtali: "Ak nevieme, kto to písal, ako môžeme vedieť, že to má autoritu?"

  • Štýl bol iný: Grétčina v Liste Hebrejom je najkrajšia a najvznešenejšia v celom Novom zákone. Pavol písal drsnejšie, impulzívnejšie. Učenci v Alexandrii (napr. Origenes) hovorili: "Myšlienky sú Pavlove, ale štýl a kompozícia sú od niekoho iného." Origenes to uzavrel slávnym výrokom: "Kto v skutočnosti napísal tento list, vie len Boh."

2. Teologický problém: Prílišná prísnosť

Druhý dôvod, prečo sa Rím bránil prijatiu, bol obsah 6. kapitoly.

  • V pasáži 6,4-6 sa píše, že pre tých, ktorí odpadli od viery, "je nemožné", aby sa znova obnovili pokáním.
  • V 2. a 3. storočí Cirkev riešila obrovskú dilemu: Čo robiť s kresťanmi, ktorí počas prenasledovania zo strachu zapreli Krista, ale potom sa chceli vrátiť?
  • Biskupi chceli byť milosrdní a po pokání ich prijať späť. List Hebrejom však vyzeral, že hovorí: "Nie, druhá šanca neexistuje." Heretické skupiny (napr. novaciáni) používali práve tento list na to, aby tvrdili, že Cirkev nesmie odpúšťať hriešnikom. Preto ho oficiálna Cirkev radšej držala bokom.

Kto a ako ho zachránil?

Záchrana prišla z Východu a vďaka autorite dvoch gigantov 4. storočia.

1. Východná tradícia (Alexandria) Kým Rím list odmietal, cirkvi v Egypte a na Východe ho od začiatku čítali a považovali za Pavlov (alebo napísaný jeho blízkym žiakom, napr. Apollom, Barnabášom či Lukášom). Videli v ňom geniálne vysvetlenie toho, že Ježiš je Veľkňaz, ktorý nahradil chrámové obety.

2. Svätý Hieroným a Svätý Augustín Kľúčový zlom nastal v 4. storočí.

  • Sv. Hieroným (autor prekladu Vulgáta) veľa cestoval po Východe a videl, že tamojšie cirkvi List Hebrejom bežne používajú a majú z neho duchovný úžitok.
  • Sv. Augustín (najvplyvnejší teológ Západu) sa na synodách v Hippo a Kartágu (r. 393 a 397) postavil za prijatie tohto listu.
  • Argumentácia: Augustín a Hieroným presvedčili Západ, že aj keď si nie sme istí autorom (pravdepodobne to bol niekto z Pavlovho okruhu), obsah je inšpirovaný a v súlade s vierou. Pasáž o "nemožnosti pokánia" vysvetlili nie ako zákaz odpustenia hriechov, ale ako nemožnosť "druhého krstu".

Vďaka ich autorite Západ ustúpil a prijal List Hebrejom do kánonu ako "List apoštola Pavla" (hoci dnes väčšina biblistov súhlasí s Origenom, že Pavol ho priamo perom nenapísal).

Prečo je dnes taký obľúbený v kázňach?

Dôvod, prečo ho dnes kazatelia tak milujú (a prečo by bola škoda, keby v Biblii nebol), je jeho jedinečnosť:

  1. Most medzi zákonmi: Žiadna iná kniha tak dokonale nevysvetľuje Starý zákon. Bez Hebrejom by sme nepochopili, prečo už nemusíme obetovať zvieratá.
  2. Ľudskosť Ježiša: List Hebrejom obsahuje jedny z najkrajších opisov Ježišovej solidarity s nami – hovorí, že máme veľkňaza, ktorý s nami súcití, lebo bol skúšaný vo všetkom okrem hriechu.
  3. Definícia viery: 11. kapitola je rétorický majstrovský kus, ktorý sa kazateľom výborne používa ako motivačný text.

Týmto sme v podstate uzavreli formovanie Nového zákona. Zaujímavé však je, že pri Starom zákone to bolo oveľa komplikovanejšie a práve tam vznikol rozdiel medzi katolíckou a protestantskou Bibliou (tzv. deuterokánonické knihy).

Chceli by ste vysvetliť, prečo majú katolíci v Starom zákone o 7 kníh viac ako protestanti?