Stará banícka šachta je hlbinné zvislé alebo úklonné banské dielo vyrazené z povrchu do podzemia (prípadne medzi jednotlivými obzormi), ktoré v minulosti slúžilo na otvárku, prieskum, ťažbu úžitkových nerastov, dopravu materiálu a osôb, prípadne na vetranie a odvodňovanie banských priestorov.
Kľúčové znaky a funkcie
Súčasný stav: Zasypanie a neprístupnosť V súčasnosti je drvivá väčšina starých banských šachiet zasypaná, zavalitá alebo úplne neprístupná. Tento stav je dôsledkom kombinácie technických, bezpečnostných a prírodných faktorov:
Neuzavreté alebo čiastočne prístupné staré šachty predstavujú extrémne riziko zosuvu okrajov, pádu do hĺbky a výskytu nedýchateľných alebo výbušných banských plynov.
Trojičná šachta v lokalite Haliar nad Starými Horami patrí k najstarším banským dielam v celom revíri. Počiatky hĺbenia šachty dosahujúcej hĺbku 40 až 50 metrov siahajú až do 14. storočia, pričom bohatá tradícia povrchovej a neskôr hlbinnej ťažby striebra či medi tu prekvitala po celé storočia. Svoju dlhú ťažobnú činnosť definitívne ukončila až v roku 1883, pričom dodnes po sebe zanechala mohutné banské odvaly s objemom okolo 100-tisíc metrov kubických.
11. 8. 2026