Staré šachty - Strana 1

Stará banícka šachta je hlbinné zvislé alebo úklonné banské dielo vyrazené z povrchu do podzemia (prípadne medzi jednotlivými obzormi), ktoré v minulosti slúžilo na otvárku, prieskum, ťažbu úžitkových nerastov, dopravu materiálu a osôb, prípadne na vetranie a odvodňovanie banských priestorov.

Kľúčové znaky a funkcie

  • Konštrukcia: Staršie šachty mali najčastejšie obdĺžnikový alebo štvorcový prierez spevnený drevenou výdrevou (krenkovaním), neskôr kamenným či tehelným murivom a v modernejšej ére betónovými tvárnicami.
  • Technické vybavenie: Na povrchu bola ohlubeň (ústie) šachty zvyčajne vybavená ťažnou vežou, gápľom, vodnostrojným zariadením alebo parným ťažným strojom.

Súčasný stav: Zasypanie a neprístupnosť V súčasnosti je drvivá väčšina starých banských šachiet zasypaná, zavalitá alebo úplne neprístupná. Tento stav je dôsledkom kombinácie technických, bezpečnostných a prírodných faktorov:

  • Cielená likvidácia a asanácia: Po ukončení dobývania sa ústia šachiet z bezpečnostných dôvodov riadene zasypávali hlušinou, zakladali zásypovým materiálom alebo uzavreli masívnymi betónovými doskami a poklopmi, aby sa zabránilo pádu osôb a zveri.
  • Podzemné závaly a degradácia výdrevy: Nepriaznivé podmienky v podzemí (vlhkosť, tlak nadložia) spôsobili postupné zhnitie drevených výdrev. Bez podpory dochádzalo k deštrukcii stien šachty a k masívnym závalom.
  • Zatopenie podzemnou vodou: Po zastavení čerpania vody sa vertikálne diela prirodzene zatopili až po úroveň najnižšie položeného odvodňovacieho diela (dedičnej štôlne).
  • Terénne zmeny a erózia: Mnohé ohlubne časom splynuli s okolitým terénom v dôsledku erózie, lesohospodárskej činnosti alebo náletovej vegetácie, čím sa stali vo voľnej prírode takmer neviditeľnými (často sa prejavujú len ako nenápadné lievikovité prepadliny – pípy).

Neuzavreté alebo čiastočne prístupné staré šachty predstavujú extrémne riziko zosuvu okrajov, pádu do hĺbky a výskytu nedýchateľných alebo výbušných banských plynov.

Trojičná šachta na Haliari

Trojičná šachta v lokalite Haliar nad Starými Horami patrí k najstarším banským dielam v celom revíri. Počiatky hĺbenia šachty dosahujúcej hĺbku 40 až 50 metrov siahajú až do 14. storočia, pričom bohatá tradícia povrchovej a neskôr hlbinnej ťažby striebra či medi tu prekvitala po celé storočia. Svoju dlhú ťažobnú činnosť definitívne ukončila až v roku 1883, pričom dodnes po sebe zanechala mohutné banské odvaly s objemom okolo 100-tisíc metrov kubických.

11. 8. 2026