Birnbaum

Historický kontext a datovanie

Presný rok začiatku razenia štôlne Birnbaum nie je možné s istotou určiť, čo je spôsobené najmä zničením Banského archívu v Banskej Štiavnici požiarmi, pod ktorého pôsobnosť Hodruša-Hámre historicky spadala. Informácie o banských mapách Horného Uhorska sú známe až od začiatku 16. storočia, čo sťažuje presné doloženie pôvodu.

Vek štôlne sa preto odvodzuje na základe nepriamych, avšak mimoriadne presvedčivých dôkazov. Prvá zachovaná písomná zmienka, ktorá svedčí o jej plnej funkčnosti a ziskovosti, pochádza už z roku 1547. Táto zmienka sa týkala delenia tzv. kuxov, čo boli podiely na zisku z rudných žíl, čo potvrdzuje, že štôlňa už v tom čase aktívne produkovala. Musela byť teda vyrazená až po žilu Finsterort, ktorá bola vzdialená približne 700 metrov, kde sa nachádzala aj šachta Michal/Althandel.

Najsilnejším dôkazom o jej staršom pôvode je však lokalizácia neďalekého gotického Farského kostola sv. Mikuláša biskupa. Tento kostol, dokončený v roku 1387, je postavený na rozsiahlej plošine vytvorenej z haldového materiálu vyvezeného práve zo štôlne Birnbaum. Na to, aby vznikla halda dostatočne mohutná a stabilná na vybudovanie takého veľkého kostola, bolo potrebné niekoľko desaťročí usilovného razenia a vynášania jalovej horniny (jaloviny). Historici na základe týchto informácií odhadujú, že razenie štôlne Birnbaum sa začalo niekedy na prelome 13. a 14. storočia, čím sa radí medzi najstaršie zachované ťažobné banské diela v regióne.

Technický popis a funkcia

Štôlňa Birnbaum má ústie s portálom umiestnené v nadmorskej výške 448,3 m n. m., len pár metrov od cesty vedúcej dnom doliny historického jadra Banskej Hodruše. Portál štôlne je jednoduchého lichobežníkového tvaru a obsahuje výklenok, ktorý bol pôvodne určený pre sošku patróna bane. Nadpražie štôlne nieslo (a podľa starších fotografií len slabo čitateľný) nápis v maďarčine „Jó Szerenczét!“, čo je tradičný banícky pozdrav „Zdar Boh!“

Charakteristickým znakom vysokého veku štôlne je jej razenie:

• Kľukatý priebeh: Štôlňa spočiatku nie je razená priamočiaro ako novšie štôlne, ale sleduje krivolaké smery. Tento spôsob razenia, pri ktorom sa sledovali pukliny s mäkšou horninou, je typický pre najstaršie obdobia baníctva, nazývané aj kresanice.
• Pomalá rýchlosť razenia: V najstarších obdobiach, keď sa diela razili ručne (vytesávali) a mali problémy s vetraním s narastajúcou dĺžkou, bola rýchlosť razenia nízka. Odhaduje sa, že v úspešnom roku sa vyrazilo aj 15 metrov štôlne, no v horších obdobiach to bolo len okolo 5 metrov, pričom práce sa často prerušovali z dôvodu vojen, povstaní alebo epidémií.

Funkcia štôlne sa v priebehu storočí menila:

• Počiatočná fáza (13./14. storočie – 1497): Slúžila primárne na ťažbu rúd, pričom sa dobývali najlepšie rudy v juhozápadnej časti žilného systému Finsterort.
• Stredné obdobie (od 1497 po 19. storočie): Vzhľadom na jej polohu priamo v centre osady začala plniť funkciu dopravnej a fáracej štôlne. Baníci a materiál sa cez ňu dopravovali do hlbších baní.
• Neskoré obdobie (do roku 1950): Štôlňa Birnbaum slúžila ako kľúčové vetracie a fáracie dielo pre bane Finsterort, najmä pre šachtu Michal. Táto šachta bola od konca 19. storočia na povrchu zavalená, a Birnbaumka bola v tej dobe najvyššie položeným činným banským dielom celého závodu. Definitívne ukončenie ťažby strieborných rúd na Hornom Hodrušskom banskom závode v roku 1950 znamenalo aj koniec funkčného využívania štôlne.

Historický priebeh štôlne je dobre zdokumentovaný napríklad na mape Benedikta Faila z roku 1742, uloženej v Banskom archíve v Banskej Štiavnici.

Okolie a súčasný stav

Portál štôlne sa v súčasnosti nachádza pri baníckom domčeku. Tento domček bol pôvodne súčasťou areálu a v medzivojnovom období (približne v 30. rokoch 20. storočia) slúžil ako miestna hasičská zbrojnica pre Banskú Hodrušu. Neskôr bola budova upravená na obytné účely.

Samotný portál bol v minulosti omietnutý vápennou omietkou z medzivojnového obdobia, ktorá bola v čase pred rekonštrukciou už značne poškodená. Časť portálu bola tiež prekrytá prístavbou (kôlňou/kurínom), ktorú si pristavil posledný majiteľ priľahlého pozemku, čo sťažovalo jeho viditeľnosť z cesty.

V 21. storočí sa začali snahy o záchranu a obnovu tejto dôležitej pamiatky. Občianske združenie Kerling v spolupráci s obcou a cirkvou iniciovalo práce na obnove portálu, ktorý bol dlhé roky ukrytý. Cieľom bolo odstrániť prístavbu, obnoviť portál, osadiť nápis a doplniť výklenok.

Súčasná neprístupnosť

Žiaľ, štôlňa Birnbaum je dnes nepriechodná. Približne 10 až 20 metrov za portálom je štôlňa zavalená. K závalu došlo pravdepodobne v 60. alebo 70. rokoch 20. storočia v dôsledku opakovaných prívalových dažďov a prietrží mračien. V týchto miestach štôlňa prechádza pod miestnym potokom (ktorý je dnes väčšinou zachytený v podzemných rúrach), a rozvodnený potok si našiel cestu do banského diela, čo spôsobilo katastrofálny prieval a zával.

Fotografie