Horná dedičná štôlňa v Kremnici

28.9.2025 06:35 Aktualizované 06:36

48° 42' 30.593" N, 18° 54' 49.180" E ● FreemapMapyGoogle

Horná dedičná štôlňa v Kremnici je niekedy nazývaná aj Mestská dedičná štôlňa. Nachádza sa na pozemku súkromného domu a preto je ťažko prístupná. Mne sa to nepodarilo, ale od niekoľkých miestnych obyvateľov som sa dozvedel, že začiatok štôlne je silno zanesený okrom. Preto je aj poloha štôlne zaznačená len približne.

Dĺžka štôlne je 4 280 m a bola razená ručne - želiezkom a kladivkom s elipsovitým profilom, v dolnej časti sa nachádza vodný kanál.

Ako sa sem dostať

Štôlňa sa nachádza v Kremnici, ale je na súkromnom pozemku a pri plote sú vysadené stromy, takže voľným okom ju nevidíte.

História

Podľa Zásady ochrany PR Kremnica.

Intenzívny rozvoj ťažby Au a Ag, ktorý mal súvislosť s rozširovaním zahraničného obchodu (13.-14. stor.) zmenil pomery aj v kremnickom baníctve. Pribúdalo ťažiarov a banských oprávnení. Dobývanie na povrchu nemohlo zabezpečiť dostatok rudy, a preto sa intenzívne prenikalo do hĺbky. Systémom krátkych štôlní nebolo už možné odviesť všetku vodu na povrch. Problém museli riešiť komplexne pre celé otvorene územie aj s perspektívou do budúcnosti. Tým dielom bola odvodňovacia štôlňa mimoriadneho rozsahu realizovaného generáciami baníkov.

Prvá písomná správa o tomto diele (a to nielen v oblasti Kremnice) pochádza z roku 1385. V listine sa píše o znovuotvorení dávno opustenej štôlne: Dedičným právom je činnosť prisúdená novobanskému a kremnickému ťažiarovi. Bola to štôlňa Mesta Horná dedičná štôlňa.

Niveleta ústia štôlne (564,5 m n. m.) a výška terénu v miestach dobývania (Šturec a okolie — 650 rn n. m. a viacej) sú dôkazom toho, že dobývanie v tejto oblasti malo už vtedy niekoľko storočí.

Ústie štôlne sa nachádza nedaleko šachty Ferdinand. Pred súčasnou úpravou (pozemok a rodinný dom) bol na portáli letopočet 1771, pravdepodobne rok jeho obnovenia. Od ústia smerovala na západ ku šachte Mikuláš (Finsterstern). Po nafáraní nadložia žily Schramen (v Šturci) pokračovali s razením na sever — sledná chodba. Celková dĺžka štôlne je 4 280 m ( 220 m za šachtu Grund na Kremnických Baniach r. 1613). Dížka dedičnej štôlne je v literatúre uvádzaná rôzne. Nejednotnosť vyplýva z toho, že niektoré údaje sú prepočítavané zo siahovej miery, iné udávajú dížku po šachtu Grund. Dĺžka, ktorú uvádzame je z merania na existujúcich mapách. Zaujímavé je, že na celom úseku od ústia po žilu Schramen (890 m) nie sú udávané, a ani na mapách nakreslené žiadne vetracie diela! Ako bolo zabezpečené vetranie ostáva záhadou.

Od šachty Mikuláš smerom na sever boli postupne hĺbené šachty. Prvá, ktorá sa spomína — ako jediná v roku 1443 bola šachta Leopold — Mestská. Pri komisionálnej prehliadke baní v roku 1535 popisujú šachty Finsterstem (Mikuláš), Hangend (nadložná), Neuer (nová) a miestopisné názvy Sauperg (Svinský vrch), Kleinenschlag (malý prekop), Grossenschlag (veľký prekop), Grossebingen (velké pingy - asi oblasť pod Kribánom) a Schneidersperg (krajčírsky vrch). Možné je, že šachtu Leopold mestskú nazývali aj Hangendschacht a Mária šachtu ako Neuerschacht.

Na mapách z obdobia po r. 1750 nájdeme šachty (na Hornej dedičnej štôlni): Mikuláš, Trojičná (Dreifaltigkeit), Leopold Mestská, Mária, Regi I., Regi II., Rudolf, Anna (Alt Leger), Matej, Alter Karol, Winkler, Grund, Leopold. Podľa vzájomnej polohy štôlne a šahty sa zdá, že šachty Rudolf, Matej a Leopold nesúviseli s razením Hornej dedičnej štôlne, ale až Hlbokej dedičnej štôlne. Nedostatok spoľahlivých údajov v archívnych spisoch, problém s lokalizáciou popisovaného úvodného banského diela neumožňuje nám jednoznačne zakresliť polohu. Dochádza aj ku nesprávnemu uvedeniu názvu respektive aj ku zdvojeniu.