Kutná Hora je mesto v Stredočeskom kraji, ktoré je preslávené ťažbou striebra. V stredoveku, na konci 13. storočia sa tu ťažila 1/3 produkcie striebra v Európe.
Mesto leží približne v strede medzi Prahou a Pardubicami. Predpokladajme, že ste návštevníkom zo Slovenska a boli ste v Prahe. Pri návrate domov tesne za Prahou zamierite na Říčany a odtiaľ priamo na západ prídete asi po trištvrte hodine do mesta. Pripravte sa na to, že v centre bude problém zastať na platených parkoviskách. A je vysoko pravdepodobné, že budú obsadené aj všetky zberné parkoviská na okrajoch mesta. Kutná Hora je ale malé mesto a aj keď budete parkovať ďalej, do centra sa dostanete pomerne rýchlo.
Zatiaľ je tu tento predbežný text. Bude ešte potrebná revízia a niektoré informácie nemusia byť pravdivé.
História mesta Kutná Hora je neoddeliteľne spojená s ťažbou striebra, ktorá v stredoveku podnietila jeho rýchly rozvoj a zabezpečila mu značné bohatstvo. Samotné centrum mesta je dnes zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO vďaka svojej unikátnej architektúre a vplyvu na urbanistický vývoj ďalších stredoeurópskych miest. Objav striebra v tejto oblasti je opradený legendami. Jedna z najznámejších hovorí o mníchovi Antonovi zo Sedleckého kláštora, ktorý mal na kopci neďaleko kláštora nájsť strieborné žily a označiť ich časťou svojho odevu, takzvanej „kutnej“. Práve tento príbeh je jednou z možných etymológií názvu mesta. Existujú však aj iné teórie o pôvode názvu, napríklad z nemeckého slova „Kutten“ (mníšske kutne) alebo zo stredohornonemeckého slova „kutte“ (jama).
Archeologické nálezy však svedčia o ťažobnej činnosti v okolí vrchu Kaňk už v období Keltov, v 2. až 1. storočí pred Kristom, o čom svedčia nájdené zvyšky hutníckych pecí a spracovania kovov. Najstaršie stopy samotného striebra v podobe strieborných denárov z konca 10. storočia boli objavené v Malíne, ktorý je dnes súčasťou Kutnej Hory. Dôležitým momentom bolo založenie Sedleckého opátstva v roku 1142, prvého cisterciánskeho kláštora v Čechách. Skutočný rozmach ťažby striebra nastal v druhej polovici 13. storočia, okolo roku 1260, v blízkosti Sedlca. Tento objav vyriešil ekonomické problémy kláštora a prilákal do oblasti nových osadníkov, najmä z nemecky hovoriacich regiónov, ktorí so sebou priniesli pokročilé ťažobné technológie. Prvá písomná zmienka o Kutnej Hore (pod latinským názvom Mons Cuthna) pochádza z roku 1289, čo dokazuje rastúci význam ťažobných osád.
Objav bohatých ložísk striebra v Kutnej Hore v krátkom čase premenil pôvodnú osadu na jedno z najvýznamnejších centier Českého kráľovstva, hneď po Prahe. Začiatkom 14. storočia sa kutnohorské bane podieľali približne jednou tretinou na celkovej produkcii striebra v Európe, čím České kráľovstvo získalo významné ekonomické postavenie v stredoveku. V roku 1300 kráľ Václav II. zriadil v Kutnej Hore centrálnu mincovňu, v ktorej sa razil slávny Pražský groš. Táto strieborná minca sa na niekoľko storočí stala kľúčovým a stabilným platidlom v strednej Európe, čo podčiarkuje zásadnú úlohu Kutnej Hory v európskom menovom systéme. Kráľ Václav II. v rovnakom roku vydal aj nový kráľovský banský zákonník „Ius regale montanorum“, ktorý upravoval administratívne a technické podmienky ťažby, čím posilnil kráľovskú kontrolu a efektívnosť.
Bohatstvo plynúce z ťažby striebra priamo napĺňalo kráľovskú pokladnicu, čo umožnilo českým panovníkom v 13. a 14. storočí patriť k najmocnejším v Európe a financovať rozsiahle projekty a vojská. Kutná Hora sa stala významným politickým centrom. Kráľ Václav IV. mesto často navštevoval a plánoval tu dokončiť druhé kráľovské sídlo, známe ako Vlašský dvor. Mesto zohralo svoju úlohu aj v husitských vojnách. Dekrét kutnohorský z roku 1409, podpísaný kráľom Václavom IV., zmenil pomer hlasov na pražskej univerzite v prospech Čechov, čo svedčí o politickom vplyve mesta. Skutočnosť, že Kutná Hora svojou dôležitosťou konkurovala samotnej Prahe a výstavba chrámu svätej Barbory bola zamýšľaná ako rival Katedrály svätého Víta na Pražskom hrade, poukazuje na obdobie značnej občianskej hrdosti a autonómie, živené nerastným bohatstvom.
Stredovekí baníci v Kutnej Hore používali na ťažbu striebornej rudy z horniny prevažne ručné nástroje, ako napríklad kladivo a sekáč. Stopy po týchto nástrojoch sú dodnes viditeľné v zachovaných banských chodbách. Ťažobné práce si vyžadovali aj budovanie vetracích šácht a používanie konských žeriavov ("ging gangs") na prepravu rudy a baníkov, ako aj na odčerpávanie vody, ktorá zaplavovala hlbšie časti baní. V 15. a 16. storočí sa Kutná Hora pýšila jednými z najhlbších baní na svete, ktoré dosahovali hĺbku až 500-600 metrov, ako napríklad baňa Osel.
Dnes je pre návštevníkov prístupná zachovaná stredoveká odvodňovacia štôlňa, ktorá je súčasťou expozície Českého múzea striebra v Hrádku. Táto štôlňa pochádza zo 14. až začiatku 16. storočia a pôvodne spájala jednotlivé ťažobné jamy. Samotný Hrádek, ktorý bol postavený najneskôr v roku 1312, dnes slúži ako múzeum striebra. Múzeum ponúka prehliadky histórie mesta a ťažobného procesu, vrátane zostupu do autentickej stredovekej striebornej bane. Súčasťou expozície je aj replika ťažobného zariadenia s konským pohonom a banícka osada, ktoré približujú život a prácu stredovekých baníkov. Návštevníci, ktorí sa rozhodnú preskúmať stredovekú baňu, často nosia tradičný banícky odev - biele plátenné haleny ("perkytle"), prilby a lampy, čo umocňuje autenticitu zážitku. Motívy ťažby a zobrazenia baníkov a minciarov sa nachádzajú aj v umení a architektúre Kutnej Hory, napríklad na freskách v Chráme svätej Barbory.
V 16. storočí začala ťažba striebra v Kutnej Hore upadať v dôsledku hrozby zaplavenia hlbších baní a znižujúcej sa výdatnosti strieborných žíl. Najvýznamnejšia ťažobná oblasť bola uzavretá v roku 1543 a v roku 1547 sa skončila aj produkcia Pražského groša. Úpadok ťažby bol ešte prehĺbený husitskými vojnami v 15. storočí, ktoré spôsobili značné škody na meste, vrátane vypálenia Sedleckého kláštora a požiarov. Tridsaťročná vojna v 17. storočí ďalej zhoršila ekonomickú situáciu a v roku 1625 viedla k úplnému zastaveniu ťažby. Nájazdy švédskej armády spôsobili rozsiahle škody a zníženie počtu obyvateľov. Pokusy o obnovenie ťažby striebra na začiatku 18. storočia sa ukázali ako nerentabilné kvôli tenkým žilám. V roku 1727 bola mincovňa zatvorená, čím sa definitívne skončilo obdobie Kutnej Hory ako významného ťažobného mesta.
Napriek tomuto úpadku sa mesto nevymanilo z histórie. Postupne sa rozvíjali remeslá a Kutná Hora sa stala aj centrom vzdelania, najmä vďaka jezuitom. Dnes je Kutná Hora predovšetkým obľúbenou turistickou destináciou, ktorá je známa svojou bohatou históriou, unikátnou architektúrou (vrátane gotického Chrámu svätej Barbory a barokovej Kostnice v Sedlci) a dedičstvom strieborného baníctva. Historické centrum mesta spolu so Sedleckým opátstvom bolo v roku 1995 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Medzi hlavné pamiatky a atrakcie patria Katedrála svätej Barbory, Vlašský dvor (v ktorom sa dnes nachádza múzeum mincí), Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Sedlci, Sedlecká kostnica, Hrádek (s Českým múzeom striebra a prístupnou stredovekou baňou), Kamenný dom a Kamenná fontána.