Súčasťou múzea sú rozsiahle zbierky minerálov. Keďže ho otvorili v roku 1899, má veľa zbierok zo Slovenska. V podstate väčšina minerálov bola zo známych slovenských banských lokalít.
Múzeum, založené v roku 1899 ako Borsod-Miskolcz Múzeum, bolo v roku 1953 premenované na počesť Ottó Hermana, maďarského polyhistora, známeho svojimi štúdiami v oblasti zoológie, etnografie a archeológie. Narodil sa v Brezne a jeho rodina sa neskôr presťahovala do blízkosti Miškolca.
Múzeum sa nachádza v Maďarsku v Miškolci. Priamo pred múzeom nie je parkovisko. Dalo sa parkovať na platenom parkovisku vedľa neďalekého cintorína, alebo zadarmo vedľa parku Népkert (v preklade asi Verejné záhrady). Je to tam samá jednosmerka, takže veľa šťastia s triafaním sa na správnu ulicu.
Múzeum bolo pôvodne financované Borsod-Miskolcz Múzeom a Kultúrnym združením až do roku 1914, potom Borsodským krajom a mestom Miskolc až do roku 1949, kedy sa stalo štátnym majetkom. V roku 1963 sa stalo centrom múzejnej organizácie a jeho zbierkový okruh sa rozšíril na celý okres Borsod-Abaúj-Zemplén. Tento vývoj ho urobil najväčším múzeom v Miskolci, s viac ako 600 000 artefaktmi, čo z neho robí kľúčovú kultúrnu inštitúciu regiónu.
Zbierky múzea pokrývajú široké spektrum oblastí, vrátane archeológie, mineralógie, výtvarného umenia, dejín a etnografie. Hlavná budova na ulici Görgey, postavená v roku 1952, slúži ako centrum pre múzeum umenia, knižnicu a sklady. Okrem toho múzeum spravuje niekoľko ďalších výstavných miest, ako napríklad Abaújské múzeum vo Forró, Múzeum hradu Bodrogköz v Pácine, či Múzeum Matyó v Mezőkövesde, čím obohacuje kultúrnu scénu regiónu.
Jednou z hlavných atrakcií je Galéria umenia v hlavnej budove, ktorá vystavuje maďarské výtvarné a aplikované umenie od baroka po secesiu. Medzi vystavovanými umelcami sú Gyula Benczúr, Mihály Munkácsy a József Rippl-Rónai, čo poskytuje návštevníkom pohľad na vývoj maďarského umenia. Ďalším zaujímavým priestorom je expozícia Panónskeho mora, ktorá obsahuje jedinečné fosílie z predhistorického lesa, objaveného v roku 2007. Tieto fosílie, staré 7 miliónov rokov, boli zachované bez petrifikácie a ponúkajú fascinujúci pohľad do prírodnej histórie regiónu.