Voľne prístupná jaskyňa v Sásovskej doline. Má jednu väčšiu a jednu menšiu chodbu. Na stenách môžete pomerne často vidieť odpočívať netopiere. Zadná časť jaskyne je neprístupná, terén sa tam dvíha. Hlavná chodba je dlhá 44 m, bočná 13 m. Jaskyňa je v bočnej stene masívneho brala, ktoré sa ťahá 100 - 150 m. Je vhodné mať so sebou baterku, dno jaskyne je plné popadaných skál.
Môžete prísť od Banskej Bystrice od sídliska Sásová, alebo od lyžiarskeho strediska Šachtičky. Druhá trasa je fyzicky náročná, pohybujete sa vo veľkom výškovom prevýšení.
Od Sásovej to je celý čas hore kopcom, ale je to menej namáhavé. Môžete ísť napríklad cez lúky nad Sásovou, cez vyhliadku Bučičie až na malú lúku, kde sa nachádzajú rôzne drevené sochy. Tam sa napojte na modrú turistickú trasu, ktorá už stúpa riadne do kopca smerom na Hrádok. Na jednom mieste uvidíte na strome drevenú tabuľku, ukazujúcu k jaskyni. Asi 15 minút idete po vrstevnici, až kým neprídete na miesto, kde sa chodník zatáča dolu doľava pod bralo. Tam nájdete obidve miestne jaskyne.
História Netopierej jaskyne je bohatá a siaha až do praveku. Jaskyňa bola osídlená už v praveku, o čom svedčia archeologické nálezy. Jaskyňa bola osídlená v mladšej a neskorej dobre bronzovej ľuďmi lužickej kultúry (1000 pred n.l.) a v 4. a 5. storočí n.l. Našli sa tu stopy jaskynného medveďa. Niektoré nálezy naznačujú, že tu mohli pod vplyvom rôznych kultov zabíjať deti. Našli sa tu aj lebky s otvormi, ktoré boli cielene rozbité.
V stredoveku slúžila ako úkryt pre obyvateľov a počas vojen ako útočisko pre partizánov. Jaskyňa je známa svojou krásnou výzdobou a bohatým (nie vždy) výskytom netopierov, ktorým vďačí za svoje meno.