Články Franza Rauena

11.10.2026 16:07 Aktualizované 16:38

Pri preklade jeho komplexného diela o mokrom spracovaní rudy v stúpach som natrafil aj na jeho ďalšie práce. Zoznam sa nachádza v ročenke Erfahrungen im berg- und hüttenmännischen Maschinen-, Bau- und Aufbereitungswesen. 1870 (1871) na stranách VI a VII.

...

  • Rittinger's stetig wirkender Drehherd; dessen ursprüngliche, abgeänderte und schliessliche Einrichtung, die damit abgeführten Concentrations-Versuche und deren Resultate, nebst historisch-kritischen Notizen über die in neuester Zeit in Anwendung gekommenen Rundherde. Von Franz v. Rauen, k. k. Pochwerks-Inspector zu Schemnitz. 1861
  • Abänderungen am continuirlich wirkenden Setzherde. Vervollkommnung der Eintragvorrichtung von Fr. Rauen, k. k. Pochwerk-Inspector in Schemnitz. 1864
  • Resultate der Concentrations-Versuche auf den neuen continuirlich wirkenden Stossherden gegenüber den Stossherden älterer Construction mit elastischen Prellen. Von Fr. Rauen, k. k. Pochwerk-Inspector in Schemnitz. 1864

Slovenský preklad:

  • Rittingerov kontinuálne pracujúci otočný splav; jeho pôvodné, pozmenené a konečné usporiadanie, na ňom vykonané koncentračné pokusy a ich výsledky, spolu s historicko-kritickými poznámkami o kruhových splavoch zavedených do praxe v najnovšom období. Od Franza v. (von) Rauena, c. k. inšpektora stupární v Banskej Štiavnici. 1861
  • Úpravy kontinuálne pracujúceho sádzacieho stola. Zdokonalenie zavádzacieho (podávacieho) zariadenia od Fr. (Franza) Rauena, c. k. inšpektora stupární v Banskej Štiavnici. 1864
  • Výsledky koncentračných pokusov na nových kontinuálne pracujúcich rázových splavoch v porovnaní s rázovými splavmi staršej konštrukcie s pružnými dorazmi. Od Fr. (Franza) Rauena, c. k. inšpektora stupární v Banskej Štiavnici. 1864

1 - Poznámky k terminológii: Rittingerov otočný splav (1861)

  • stetig wirkender Drehherd: Kontinuálne pracujúci rotačný (otočný) splav / premývací stôl. Išlo o jeden z prelomových vynálezov Petra von Rittingera na gravitačnú úpravu jemných kalov, ktorý sa v Štiavnici v 60. rokoch 19. storočia prakticky testoval a konštrukčne ladil.
  • Concentrations-Versuche: Koncentračné skúšky – testy gravitačného obohacovania rudného kalu, teda oddeľovania ťažkých kovonosných minerálov (koncentrátu) od ľahkej jaloviny.
  • Rundherde: Kruhové splavy (kruhové premývacie stoly).
  • Franz v. Rauen: V tomto zázname je uvedený aj so šľachtickým predikátom (von Rauen). Príspevok vyšiel v ročníku 1861 ročenky Erfahrungen im berg- und hüttenmännischen Maschinen-, Bau- und Aufbereitungswesen.

2 - Poznámky k terminológii: Sádzací stôl a podávacie zariadenie (1864)

  • Abänderungen am continuirlich wirkenden Setzherde: Konštrukčné zmeny a vylepšenia kontinuálnych sádzacích stolov (zariadení na gravitačné rozdružovanie rudnej krupice vo vodnom prostredí).
  • Eintragvorrichtung: Zavádzacie, resp. napájacie/dávkovacie zariadenie. Išlo o mechanizmus, ktorý zabezpečoval rovnomerný prítok a rozprestretie rudnej drviny s vodou na plochu sita, aby nedochádzalo k zahlteniu stola.
  • 1864: Tento záznam datuje Rauenov pôvodný článok presne do ročníka 1864 ročenky Erfahrungen im berg- und hüttenmännischen Maschinen-, Bau- und Aufbereitungswesen (v registri z roku 1870/1871 bol iba spätne zaindexovaný).

3 - Poznámky k terminológii: Rázové splavy s pružnými dorazmi (1864)

  • Stossherde (rázové splavy / nárazové stoly): Gravitačné úpravnícke zariadenia, pri ktorých sa doska stola uvádzala do kmitavého pohybu a narážala na pevný alebo pružný doraz. Týmto rázom dochádzalo k postupnému posúvaniu ťažkých rudných zŕn opačným smerom ako odtekala ľahká jalovina unášaná prúdom vody.
  • continuirlich wirkende Stossherde: Kontinuálne pracujúce rázové splavy (známe predovšetkým vďaka Rittingerovej konštrukcii s priečnym rázom), ktoré na rozdiel od starších periodických splavov umožňovali nepretržité odvádzanie koncentrátu, medziproduktu aj jaloviny bez nutnosti zastavovať prevádzku a ručne stierať nánosy.
  • elastische Prellen: Pružné (elastické) dorazy / narážky. Pri starších konštrukciách rázových splavov slúžili pružné drevené trámy alebo perá ako dorazové odrážadlá pre tlmenie či naopak spätný odraz rázu stola.
  • 1864: Článok vyšiel v rovnakom ročníku ročenky Erfahrungen im berg- und hüttenmännischen Maschinen-, Bau- und Aufbereitungswesen (1864) ako jeho predchádzajúca práca o podávacom zariadení.

Erfahrungen im berg- und hüttenmännischen Maschinen-, Bau- und Aufbereitungswesen

Erfahrungen im berg- und hüttenmännischen Maschinen-, Bau- und Aufbereitungswesen (Skúsenosti v banskom a hutníckom strojárstve, staviteľstve a úpravníctve) bola popredná rakúsko-uhorská odborná technická ročenka vychádzajúca vo Viedni od 50. do začiatku 70. rokov 19. storočia.

Zborník slúžil ako hlavná platforma pre prenos inžinierskych inovácií a prevádzkových skúseností medzi jednotlivými banskými a hutníckymi revírmi habsburskej monarchie (Banská Štiavnica, Příbram, Idrija, Štajersko, Korutánsko a ďalšie).


Vznik a redakcia

Zrod a charakter ročenky bol úzko spätý s osobnosťou Petra von Rittingera (1811 – 1872), c. k. ministerského radcu a priekopníka moderného gravitačného úpravníctva. Rittinger ročenku inicioval a dlhé roky redigoval s cieľom vytvoriť most medzi teoretickou vedou a každodennou montánnou praxou. Na rozdiel od čisto geologických či mineralogických periodík (ako Jahrbuch der k. k. geologischen Reichsanstalt) sa Erfahrungen sústredili výhradne na mechaniku, strojárstvo a technológiu spracovania surovín.


Tematické piliere

Obsah ročenky sa delil do troch hlavných inžinierskych disciplín:

  1. Banské a hutnícke strojárstvo (Maschinenwesen):
  • Parné, vodné a hydraulické ťažné stroje.
  • Vodočerpacie zariadenia, piestové i rotačné mechanizmy (Drehgumpen).
  • Pohony banských vetracích zariadení a banské lanovky.
  1. Banské staviteľstvo (Bauwesen):
  • Konštrukcie hlbinných výstuží šácht a štôlní (drevené, murované i liatinové).
  • Stavby povrchových technologických komplexov, hutníckych pecí a komínov.
  • Vodohospodárske diela – zberné jarky, hate a privádzače technologickej vody.
  1. Úpravníctvo rúd a uhlia (Aufbereitungswesen):
  • Najvýznamnejšia a najrozsiahlejšia časť periodika.
  • Prechod od periodických ručných metód k modernému kontinuálnemu rozdružovaniu.
  • Stroje na drvenie (stúpy, valcové drviče), triediče (bubnové sitá) a gravitačné koncentrátory (kontinuálne sádzacie stroje, rázové splavy, rotačné stoly).

Dvojzväzkový formát (Text + Atlas tabúľ)

Ročenka vychádzala v špecifickom dvojzväzkovom usporiadaní, ktoré bolo v 19. storočí štandardom pre špičkovú technickú literatúru:

  • Textový zväzok (formát 8°): Obsahoval technické správy, matematické a fyzikálne výpočty, metalurgické bilancie a presné popisy prevádzkových pokusov. Autori v ňom podrobne porovnávali efektivitu, výťažnosť kovov, spotrebu vody a ekonomické náklady starých a nových zariadení.
  • Veľkoformátový atlas príloh (Tafeln / Atlas): Samostatne viazaný album veľkých litografických tabúľ. Každý nákres obsahoval kótované plány, rezy, pôdorysy a detailné rozkreslenie jednotlivých strojných súčiastok s mierkami, podľa ktorých bolo možné stroje priamo vyrobiť a osadiť v banských dielňach.
  • Kumulatívne registre (General-Register): V pravidelných intervaloch (napr. v ročníku 1870/1871) vychádzali súborné registre, ktoré spätne indexovali príspevky za predchádzajúce desaťročia podľa autorov aj vecných hesiel.

Význam pre banskoštiavnický revír

Pre banskoštiavnické baníctvo a úpravníctvo predstavuje ročenka zásadný primárny prameň. Štiavnický revír slúžil rakúskej banskej správe ako technologické laboratórium, kde sa Rittingerove teórie priamo overovali v praxi.

Významnú časť príspevkov v ročenke tvorili správy štiavnických banských inžinierov – predovšetkým inšpektora stupární Franza von Rauena (napr. štúdie o Rittingerovom rotačnom splave z roku 1861, porovnávacie testy kontinuálnych rázových splavov oproti starým splavom s pružnými dorazmi z roku 1864 či konštrukčné vylepšenia sádzacích stolov z rovnakého roku) a banského šafára Johanna von Bellusicha. Zborník detailne mapuje technickú revolúciu, ktorou štiavnické stupárne na Windšachte a v Hodruši prešli v 60. rokoch 19. storočia.