Závody mokrej úpravy Hornobiberskej štôlne: Úvod

Franz Rauen 11.10.2026 12:11 Aktualizované 10.11.2026 07:40

Preklad článku o mokrej úprave vyťaženej rudy. Vzhľadom na komplikovanú štruktúru som článok rozdelil na 5 samostatných častí.

Článok vyšiel v Geologische Reichsanstalt: Jahrbuch der Geologischen Reichsanstalt. 17. 1867 na strane č. 31.

...

Poznámky o súčasnom stave mokrej úpravy Hornobiberskej štôlne v Banskej Štiavnici.

Od Franza Rauena, c. k. banského radcu a inšpektora stúp.

(Predložil c. k. banský radca M. V. Lipold na zasadnutí c. k. Ríšskeho geologického ústavu 4. decembra 1866.)

Závody mokrej úpravy Hornobiberskej štôlne sa nachádzajú v týchto hlavných dolinách:

V Antolskej hlavnej doline, ktorá ústi do Ipľa; vo Vindšachtskej bočnej doline s ústim do Antolskej hlavnej doliny; v Hodrušskej, Vyhnianskej a Belianskej doline s ústim do hlavnej doliny Hrona; a napokon v Novej Bani.

Obsah

Franz Rauen (v dobových prameňoch uvádzaný aj ako Ferenc Rauen) bol významný rakúsko-uhorský banský odborník a štátny úradník pôsobiaci v 19. storočí v banskoštiavnicko-hodrušskom rudnom revíri. O tomto úradníkovi nie je možné vyhľadať žiadne ďalšie podrobnosti. Je uvádzaný iba v Úradnom schematizme baníctva z roku 1845 (Allgemeiner Montanistischer Schematismus) ako začínajúci banský úradník.

Stručný životopis a pôsobenie

  • Tituly a hodnosti:

    • c. k. banský rada (k. k. Bergrath)
    • vrchný inšpektor stúp (Pochwerks-Inspector)
  • Kariérny vývoj:

    • 40. roky 19. storočia: Podľa dobového banského schematizmu (Allgemeiner Montanistischer Schematismus, 1845) pôsobil ako provizórny banský predstavený (Prov. Grubenvorsteher) na štátnej štôlni Hoffer (Hofferstollen) na Štefultove (Schittrisberg). Súčasne bol činný pri banskej správe štôlne Všechsvätých v Hodruši (Allerheiligenstollner Berghandlung in Hodritsch).
    • 50. a 60. roky 19. storočia: Ako c. k. banský rada bol vymenovaný za inšpektora stúp Hlavného komorsko-grófskeho úradu v Banskej Štiavnici. V tejto funkcii riadil celú sieť gravitačných úpravní rúd patriacich pod Hornobiberskú dedičnú štôlňu.
  • Význam a technologický prínos:

    • Riadil viac ako 50 úpravníckych prevádzok, vyše 1 400 stúpových tĺkov, stovky narážacích a ležatých splavov a zlatých mlynov v Antolskej, Vindšachtskej, Hodrušskej, Vyhnianskej a Dilianskej doline i v Novej Bani, ktoré zamestnávali viac ako 700 úpravníckych robotníkov.
    • Bol popredným expertom na tzv. mokrú úpravu rúd (drvenie, triedenie na sitách, sedimentáciu v kalových žľaboch, spracovanie v špicových skriniach a continuálnych rázových splavoch) a získavanie voľného zlata amalgamáciou v rotačných zlatých mlynoch (mlynské zlato).
    • Zasadzoval sa o optimalizáciu spotreby vody zo štiavnických tajchov a riešil krízové obdobia sucha v rokoch 1862 – 1866, keď sa tajchová voda musela prednostne vyhradiť pre vodosĺpcové čerpacie stroje banských šachiet.
  • Publikačná činnosť:

    • V roku 1866 zostavil komplexnú technologickú monografiu „Notizen über den gegenwärtigen Stand der Oberbiberstollner nassen Aufbereitung zu Schemnitz“, ktorú 4. decembra 1866 na zasadnutí c. k. Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni predložil banský rada Marko Vincenc Lipold a ktorá vyšla v zborníku Jahrbuch der k. k. geologischen Reichsanstalt (ročník 1867, zv. 17, str. 32 – 52). Táto práca je dodnes kľúčovým prameňom k histórii baníctva a úpravníctva v Banskej Štiavnici pred dokončením Voznickej dedičnej štôlne (štôlne cisára Jozefa II.).