J. C. von Thiele: Ľubietová (Libethen)

Štefan Kordoš 19.2.2026 17:47 Aktualizované 9.3.2026 22:54

Preklad článku Libethen z diela Johanna Christiana von Thiele (Das Königreich Ungarn) na stranách 161 - 164.

Johann Christian von Thiele bol významný autor a topograf 19. storočia, ktorý sa zapísal do dejín vedy svojím precíznym prístupom k štatistike a geografii vtedajšieho Uhorska. Ako dôstojník a vzdelanec mal prístup k oficiálnym dátam a archívnym prameňom, z ktorých čerpal pri zostavovaní svojich rozsiahlych prác. Jeho dielo je dodnes cenené pre vysokú mieru objektivity a snahu o detailné zachytenie hospodárskeho i spoločenského stavu krajiny v období pred revolučnými rokmi 1848.

Jeho monumentálna práca Das Königreich Ungarn (Kráľovstvo uhorské) predstavuje komplexnú „panorámu“ krajiny, ktorá v šiestich zväzkoch obsahuje viac než 12 400 hesiel. Piaty zväzok z roku 1833 zahŕňa aj podrobný článok o Ľubietovej, v ktorom Thiele dokumentuje vtedajšiu históriu mesta, jeho banský charakter, demografiu a hospodársky význam. Táto publikácia slúži ako unikátna časová kapsula, ktorá nám dnes umožňuje nahliadnuť do identity a postavenia banských miest v záverečnej ére feudalizmu.

Libethen

Libethen (Libeth-Bánya, Libetová), kráľovské voľné banské mesto vo Zvolenskej stolici, 2 hodiny od Banskej Bystrice, leží medzi horami, pri potoku vrchu Vysoká. Prví obyvatelia pozostávali zo Sasov, ktorí prišli z Krušnohoria a iných saských krajov do Banskej Bystrice, Ľubietovej, Špania Doliny atď. a tam sa usadili; títo sú však už dávno vymretí a Slovania v súčasnosti zastupujú ich miesto.

Niektoré nemecké mená, ako Messerschmied, Neiderdörfer, a pomenovania mnohých nástrojov potrebných pri baníctve, ešte pripomínajú pôvodných obyvateľov, rovnako ako list, ktorý mal doktor Luther napísať mestskému magistrátu v Ľubietovej, kde odporúča jedného zo svojich príbuzných do osobitnej starostlivosti a ochrany magistrátu.

Originál tohto listu má vlastniť istý pán S—y. Isté je natoľko, že do tejto hodiny ešte žijú traja bratia a hrnčiarski majstri, ktorí nesú mená: Martin Luther, Johann Luther a Paul Luther.

V roku 1382 bola Ľubietová povýšená kráľom Ľudovítom I. z banskej osady na kráľovské slobodné mesto a obdarené všetkými tými právami, ktoré vlastní mesto Banská Štiavnica. – Slová privilégia o tom znejú: (quae sub Jure et Consuetudine Civitatis Schebnitzia esse debeat pro perpetuis temporibus et manere atď.). Mnohé ďalšie nové privilégiá a potvrdenia tých starých získalo mesto od Márie, Žigmunda, Barbory, Mateja, Vladislava, Ľudovíta II., Ferdinanda I., II., III., ako aj od Leopolda.

V dávnych časoch dávali bane pri Ľubietovej veľa výnosov zlata, teraz sa však neťaží nič okrem železa a medi. Všeobecne baníctvo niekoľko rokov veľmi stagnovalo, sčasti preto, že sa nenarážalo na drahocenné žily, ale potom aj kvôli veľkej drahote, počas ktorej museli banské spoločnosti platiť za všetky potreby tri- až štyrikrát viac než zvyčajne. Teraz necháva kráľovská komora prevádzkovať medené bane na vlastné náklady a odvtedy existuje opodstatnená nádej na významné výnosy. Už sa objavilo viacero vzácnych fosílií (minerálov), ako: dioptas (medený smaragd), chalkozín a kobalt. Taktiež cementová voda, ktorá sa tu nachádza, sa čerpá a je zariadená podľa vzoru smolníckej a špaňodolinskej.

Mimo mesta sú pripravené dve novovybudované stupy a všetko úsilie smeruje k tomu, aby sa mestu Ľubietová v baníctve opäť vrátila stará sláva, ktorú malo už okolo roku 1370. Milovníci mineralógie tu môžu zbierať nasledujúce minerály, ako: kvapľový a vláknitý malachit, medenku vynikajúcej krásy, chalcedón, avšak v malých kusoch, obyčajné granáty, ktoré sa veľmi blížia k tým drahým a ktoré sú vyplavované z jedného prameňa, obyčajný a drevný opál, dioptas, ílovitú bridlicu, azurit atď.

Železo sa ešte pred niekoľkými rokmi kopalo vo veľkom množstve, obzvlášť bohaté boli bane pri Troch Vodách, v ktorých sa nachádzal hnedý krevel s modrokvapľovým chalcedónom, a to mimoriadnej krásy.

Uprostred mesta stojí starý hrad so 4 štvorhrannými vežami postavený kráľom Matejom, v ktorom sa v súčasnosti konali zasadnutia rady. Miestne kúpele museli byť kedysi veľmi slávne, keďže mesto má o tom špeciálne privilégium od kráľovnej Barbory, ktoré môže predložiť.

Pri vpáde Husitov bolo mesto ohňom a mečom takmer úplne zničené a zotavovalo sa len veľmi pomaly. Nepočíta viac ako 280 domov, 1400 obyvateľov, ktorí žijú z baníctva, remesiel, chovu dobytka a z pestovania ľanu, ktorému sa tu kvôli hornatému kraju darí celkom znamenite. Obilia je veľký nedostatok a obyvatelia sú nútení nakupovať ho pre svoju potrebu na týždenných trhoch v Banskej Bystrici, alebo ho získavať výmenným obchodom. Nakladá sa totiž viacero vozov rôznym dreveným kuchynským a domácim náradím a odváža sa do krajov, ktoré majú nedostatok dreva, a namiesto toho sa domov prináša zrno, strukoviny a iné potraviny.

Podľa jednej povesti mali obyvatelia pri jednom vyrubení daní vo výške sto a toľkých toliarov rozumieť rovnako toľko tanierov ktoré skutočne odovzdali. Toto nedorozumenie sa zapáčilo natoľko, že Ľubietovčania namiesto požadovaných toliarov mali do kráľovskej kuchyne odovzdávať už len vždy práve toľko tanierov.

Domy tohto banského mesta sú stavané celkom nízko, okrem katolíckeho farského kostola, ktorý je peknou, masívnou budovou, a radnice, ktorá stojí v strede mesta a v starých časoch slúžila ako pevnosť na obranu. Mestom pretekajú dva potoky, Hutná a Vôdka.

Dejepisec Bek (v skutočnosti Matej Bel) spomína jedného bohatého muža, ktorý kvôli baníctvu prišiel o celý svoj majetok. Neostalo mu nič iné, len jeden zlatý prsteň a dlhy. Šťastena sa s ním však zahrala tak podivne, že práve prostredníctvom tohto prsteňa zdedeného po predkoch, ktorý založil, začal s baníctvom nanovo a opäť sa vypracoval k veľkému majetku.

Protestanti tu majú od roku 1783 modlitebňu. Erbom bol v dávnych časoch obraz pápeža Klementa, odvtedy však, čo kráľovná Mária postavila farský kostol, ktorý bol zasvätený svätej Magdaléne, bol prvý obraz zamenený za obraz tejto svätice. Na oboch stranách štítu sú 2 menšie, z toho jeden je po dĺžke rozdelený, a v jednom poli nesie 5 hviezd, v druhom 4 priečne pruhy, druhý obsahuje krížom položené banské kladivá a hrable.

Mesto platí na ročnej kontribúcii 1565 zlatých (fl.) 42 6/8 grajciarov (kr.).

Poznámky

Tento text je fascinujúcim svedectvom o dobe, kedy sa končila éra starého baníctva a formovalo sa moderné Slovensko. Pre súčasného čitateľa sú však niektoré pojmy a reálie už málo zrozumiteľné.

Tu sú vysvetlivky, ktoré pomôžu zasadiť Thieleho opis do širšieho kontextu:

1. Geografia a správa

Zvolenská stolica: Administratívna jednotka (župa) v rámci Uhorska. Ľubietová patrila medzi sedem stredoslovenských banských miest, ktoré mali v rámci stolíc špeciálne postavenie.
2 hodiny od Banskej Bystrice: V 19. storočí sa vzdialenosť bežne udávala v čase potrebnom na pešiu chôdzu. Jedna hodina cesty zodpovedala približne 4,5 až 5 kilometrom.
Kráľovské voľné banské mesto: Najvyšší status, aký mohlo mesto dosiahnuť. Znamenalo to, že mesto bolo podriadené priamo kráľovi (nie miestnemu šľachticovi), malo vlastnú samosprávu, súdnictvo a právo ťažiť kovy.

2. Baníctvo a technika

Cementová voda: Historický unikát Ľubietovej a Španej Doliny. Ide o vodu s vysokým obsahom síranu meďnatého. Keď sa do nej vložilo staré železo, meď sa na ňom vylúčila (usadila) a železo sa rozpustilo. Takto sa získavala veľmi čistá meď bez hlbinného dobývania.
Stupy (Stumpen): Zariadenia na drvenie rudy. Boli to veľké kladivá poháňané vodným kolesom, ktoré rozbíjali kusy horniny na menšie časti, aby sa z nich následne dala taviť meď alebo železo.
Dioptas (medený smaragd): Thiele spomína vzácne minerály. Je dôležité dodať, že Ľubietová je svetoznamym náleziskom a práve odtiaľto pochádza minerál libethenit (pomenovaný podľa nemeckého názvu mesta Libethen), ktorý tu bol prvýkrát na svete opísaný v roku 1823, teda len 10 rokov pred vydaním Thieleho knihy.

3. Historické osobnosti a udalosti

Doktor Luther: Odkaz na list Martina Luthera je zaujímavým dokladom silnej luteránskej tradície v banských mestách. Rodina Lutherovcov v Ľubietovej skutočne žila a hrdila sa príbuzenstvom s reformátorom.
Dejepisec Bek (Bel): Ide o Mateja Bela, najväčšieho slovenského vzdelanca 18. storočia, známeho ako „veľká ozdoba Uhorska“. Ide o preklep autora alebo tlačiara priamo v pôvodnom nemeckom vydaní. Rovnakú anekdotu nájdete v jeho článku História slobodného kráľovského a banského mesta Ľubietová.
Vpád Husitov: Odkazuje na pustošenie vojsk pod vedením Jána Jiskru z Brandýsa v 15. storočí, ktoré výrazne zasiahlo stredoslovenské banské mestá.

4. Spoločnosť a hospodárstvo

Toliare vs. Taniere: Legenda o zámene slov Thaler (toliar) a Teller (tanier) je klasickým príkladom ľudového humoru, ktorým sa okolité mestá vysmievali Ľubietovčanom (podobne ako sa hovoria vtipy o Záhorákoch či Abovčanoch).
Kontribúcia: Priama štátna daň. Suma 1565 zlatých a 42 6/8 grajciara bola na tú dobu značná a odzrkadľovala ekonomickú silu mesta. Pre zaujímavosť, zápis grajciara odkazuje na vtedajšiu presnú účtovnú matematiku, kde sa grajciar delil na ďalšie drobné jednotky.
Hrad so 4 vežami: Ide o mestský hrad, ktorý bol pôvodne opevneným kostolom. V čase Thieleho návštevy už neslúžil na obranu, ale ako radnica a archív.