Kremnické dedičné štôlne
25.5.2025 05:43 Aktualizované 31.5.2025 08:05
Bane v Kremnici odvodňovali tri dedičné štôlne. Dve z nich som navštívil počas krátkeho výletu. Navštívil som Dedičnú štôlňu cisára Ferdinanda a Hlbokú dedičnú štôlňu.
Dedičná štôlňa cisára Ferdinanda
Dedičná štôlňa sa nachádza neďaleko Žiaru nad Hronom, na ceste, ktorá vedie von z mesta smerom od futbalového štadiónu. Je to cesta s malou premávkou, pretože neďaleko vedie diaľnica, ktorá všetku dopravu odkláňa. Samotná štôlňa nie je hneď pri ceste. Tam sa nachádza malinké prírodné parkovisko a ďalej je treba postupovať pešo.
Cesta vedie povedľa kanála, ktorý vyteká von zo štôlne. V kanáli je veľa vody, ktorá má jemne mliečnu farbu. Ako sa blížite ku štôlni, narastá hluk prúdiacej vody. Pri štôlni je to už na úrovni, že nezvyknuté ucho si kladie otázku, ako tu vôbec môže niekto žiť. Hneď vedľa štôlne je totiž akýsi dom a zdá sa byť obývaný. Aj na druhej strane, trošku ďalej od štôlne je akási budova, ale tá slúži skôr ako sklad. Pred ňou je nahádzaných množstvo baníckych artefaktov.
Keď som tam bol, pred touto budovou si jej majiteľ čosi zváral a okolo neho pobehovali tri obrovské vlčiaky. Tie ma objavili pred štôlňou, v tom hluku som ich nepočul a keď začali na mňa od chrbta štekať, mal som malú dušičku. Ale našťastie sa chceli len hrať a takto mi to oznamovali. Ich najlepší kúsok bol, že mi odzadu to obrovské zviera podliezlo popod nohy. Majiteľ sa vyzná v baníctve, oplatí sa dať s ním do reči.
Hlboká dedičná štôlňa
Potom som pokračoval smerom na Kremnicu. Štôlňa sa nachádza tesne pred ňou, v obci Horná Ves. Z hlavnej cesty by ste o jej prítomnosti vôbec netušili. Nachádza sa oproti benzínovej pumpe.
Na druhej strane cesty je nenápadný jarok s mierne kalnou vodou, ktorá vyteká z ústia štôlne. Ústie je zamrežované. Na druhej strane je pekne zrekonštruované. Na tretej strane je to miesto šialene zamorené kliešťami. Nakrúcal som video pri ústí, strávil som dole v jarku pár minút a za ten čas na mňa vyliezlo možno desať obrovských kliešťov.
Štôlňa pochádza z roku 1519 a pracovali na nej až do roku 1613. Dlhá je sedem kilometrov.
