Hlboká dedičná štôlňa

História

(Podľa Zásady ochrany PR Kremnica)

Rozmach produkcie zlata v období 14. a 15. storočia zabrzdila nepriaznivá situácia so zaplavovaním pracovisk, ktoré sa nachádzali pod úrovňou Hornej dedičnej štôlne. Nádej na zlepšenie situácie videli ťažiari vo vyrazení ďalšej, hlbšie položenej odvodňovacej štôlne. Táto myšlienka ovplyvnila síce rozporuplné názory na takéto dielo, avšak túžba po bohatstve nasmerovala snaženie v jej prospech. Stalo sa tak v roku 1519. Ústie bolo umiestnené na rozhranie chotáru Kremnice a Hornej Vsi. Poloha vyplynula z potreby podfárať existujúce a zatopené dobývky v čo najhlbšom horizonte, využiť údolie potoka pre realizáciu efektívneho vetrania (množstvo relatívne plytkých vetracích diel) a využiť geologické pomery (mäkšie horninové prostredie), najmä z aspektu ručného razenia banského diela (želiezkom a kladivkom). Situácia pre ťažiarov bola veľmi komplikovaná hlavne z dôvodu financovania nedokončenej Hornej dedičnej štôlne, pravdepodobne aj veľmi potrebného Turčekovského vodovodu (po roku 1524) a nízkej produkcie zlata. Využili náklonnosť kráľovnej Márie (vlastnila bane v Kremnici) a v roku 1527 celú ťarchu razenia Hlbokej dedičnej štôlne presunuli na jej bedrá.

Dedičná štôlňa bola v celom rozsahu realizovaná, určite s prestávkami, od roku 1519 až do roku 1613, kedy jej čelba zostala 550 m na sever od šachty Leopold na Kremnických Baniach (1613). Celková dĺžka 7 050 m, niveleta ústia 473 m n. m.

Razená bola od ústia až po šachtu Wasser (3 km) v ose údolia. Potom ako prekop smerovala na západ (na žilu Schrämen v Šturci). Po jej prekrižovaní pokračovala na sever v priestore 1. žilného systému, teda v hĺbke pod dobývanými žilami v celom rozsahu zrudnenia.

V úseku po šachtu Wasser bolo vyhĺbených 8 vetracích šácht a vyrazených 5 vetracich komínov. Realizovaním zvislých vetracích diel bol zabezpečený dostatočný prísun čerstvých vetrov do čelby a využitím dopravných šachiet jednoduchší prísun potrebného materiálu, hlavne dreva na výstuž. Keďže chodba bola razená v málo pevných horninách, dochádzalo k závalom a potrebe vyraziť nové tzv. obchádzkové chodby. Najdlhšia (650 m) začína 10 m od ústia. Priaznivé podmienky pre ručnú razbu (mäkké hominy - rýchly postup) sa negativne prejavili v potrebe tzv. zrubovej výstuže. Na dĺžke cca 3 km štôlne bolo na výstuž použité 4 640 verají, 1 452 polovičných verají, 36 vencov, 611 rozpier a 98 stojok. Spotreba banského dreva na uvedenú výstuž predstavovala 20 000 ks 2 m dlhej guľatiny.

Hlboká dedičná štôlňa mala veľký význam na rozvoj ťažby. Umožnila dobývať dovtedy nedotknuté zásoby rudy tým, že z hĺbky pod Hornou dedičnou štôlňou odviedla vodu. Podľa A. Pecha, štôlňou pretekalo 40 000 vedier vody za deň (23 l/s), čo bolo nezvládnuteľné s čerpacou technikou. Okrem toho pri razení štōlne boli presledované geologické pomery horninového masívu, objavené žily (pri šachte Spitaler) a snáď aj 2. žilný systém (pri šachte Trojkráľová).

Vetracie komíny boli dielami, ktoré po postúpení čelby štôlne za šachtu Gericht stratili význam a pravdepodobne boli zlikvidované.

• Mundloch (č. 1, 70 m od ústia, h= 5 m),
• Einfahrt (č. 2, 190 m, h=11m),
• Fördernis na obchvatnej chodbe (č. 3, 340 m, h= 23 m),
• Stein (č. 4, 400m, h=17 m) a
• Trocken (č. 5, 600m, h=28 m)

Šachty mali význam dopravný a vetrací. Z nich len dve (Spitaler, Trojkráľová) aj prieskumný (otvárka žíl). Pravdepodobne celá ťažba materiálu z razenia bola dopravovaná na ústie. Dopravné šachty mali význam pre zásobovanie podzemia banským drevom a pomocným materiálom, možno aj pre fáranie mužstva.

Vetracie šachty :

• Gericht (č. 6, 700 m od ústia, 37 m hlboká),
• Daniel (č. 7, 990 m, 37 m) ešte v roku 1881 bola používaná na dopravu materiálu na Hlbokú dedičnú štôlňu. Šachtová budova bola z dreva ošalovaná doskami a zvislá doprava sa uskutočňovala ozubeným vrátkom. K šachte bola vyrazená od potoka krátka štôlňa (Daniel), možno na odvedenie vody z ťažného zariadenia (vodné koleso ?).
• Legentl (č. 9, 1250 m, h= 43 m),
• Spital (aj Spitaler č. 11, 1 650 m, h= 51 m) nachádza sa na ulici Dolnej medzi domami č. 95 a 96. Šachta bola podľa stanoviska Štátneho banského riaditeľstva z roku 1943 už viac ako pred 50 rokmi zasypaná, avšak povrch sa stále mierne prepadával. V 70 rokoch 20. storočia bola ohlbeň zabezpečená betónovou platňou, na ktorej niekoľko rokov stál stánok poštovej novinovej služby zlikvidovaný v roku 2003. Vplyvy banskej činnosti na povrch sa potom už neprejavili. Zo šachty, na úrovni Hlbokej dedičnej štôlne bol vyrazený prekop na západ (115 m dlhý) a z neho rozfárané sledné chodby na sever a juh (celková dĺžka =30 m) na presledovanie žilnej štruktúry. Podľa rozsahu rozfárania výsledok prieskumu bol negatívny.
• Kornmühl (aj Könmüller, č. 12, 1 850m, h= 56 m) ešte v roku 1881 existovala šachtová budova z dreveného skeletu obmurovaná tehlami a pokrytá šindľami. Slúžila na vetranie a spúšťanie dreva do podzemia pomocou ozubeného vrátku.
• Roth (č. 13, 2 090 m ?, h= 65 m) na dostupných mapách nebola zakreslená. Lokalizácia bola urobená na základe popisu v literatúre a uvádzanej hĺbky. Správa z roku 1641 a skutočnosť, že na mapȧch nie je (najstaršie okolo roku 1750), môže znamenať, že jej význam bol dočasný.
• Sonnabend (č. 14, 2340 m ?, h= 75 m). Platí o nej rovnaká informácia ako o šachte Roth.
• Trojkráľová (aj Kráľová, Drei König, König, Troch kráľov, č. 16, 2610 m, h= 133 m) nachádza sa pod štátnou cestou 1/65, neďaleko bývalého kultúrneho domu (teraz reštaurácia Rybárska bašta, SV od šachty Ferdinand). V prvej fáze bola vetracou a dopravnou šachtou Hlbokej dedičnej štôlne. Začiatok hĺbenia okolo roku 1555. V roku 1641 uvádzaná len ako vetracia šachta. Roku 1739 udržovaná na dopravu a čerpanie. Je však možné predpokladať, že už bola šachtou, z ktorej sa realizovalo dobývanie na severnom okraji žil 2. žilného systému. V Zlatej knihe baníctva (r. 1764) sú uvedené 4 obzory (Horný, Hlboká dedičná štôlňa, Stredný, Žumpový). Doprava sa zabezpečovala gáplom (vodné koleso priemeru 6,3 m) a čerpanie banských vôd kývavým pákovým prevodom a kľukovým hriadeľom s vodným kolesom (priemeru 4,6 m). Predtým existoval konský gȧpel. V roku 1902 bola opustená, zalomená a zasadená. Tým bolo opustené aj banské pole! V 40. rokoch 20.storočia bola zlikvidovaná (prekrytá betónovou platňou).
• Wasser (aj Kunst, č. 17, 3 000 m od ústia, h= 149 m). Spomína sa roku 1560 ako vetracia na Hlbokej dedičnej štōlni. Na mapách, aj novších je zakreslená, avšak jej význam bol pravdepodobne len v súvislosti s razením Hlbokej dedičnej štôlne.

Fotografie