Štôlne Michal a Ján v Polkanovej
Cez víkend sme si urobili výlet za históriou baníctva do Malej zelenej doliny. Navštívili sme staré štôlne Michal a Ján. Obe štôlne sa nachádzajú kúsok od Dedičnej štôlne korunného princa Ferdinanda. Nachádzajú sa na začiatku doliny a dnes ich pripomínajú dve staré haldy a prepadliny v mieste ústia štôlne.
Výpravu sme začali pred dedičnou štôlňou v Pokanovej. Tam sa dá bez problémov zaparkovať pred Slovenskou správou ciest, len si dajte pozor, aby ste neblokovanie niektorý z posýpačov, ktoré odtiaľ vyrážajú na Donovaly. To miesto, na ktorom sme parkovali je v skutočnosti halda z dedičnej štôlne. Je ale tak veľká a na vrchu zrovnaná, že si to ani neuvedomíte. Priestor pred štôlňou bol tentoraz bez množstva podivných balíkov, ktoré som tam videl naposledy. Ale tam sme si len zbežne vysvetlili, kam tá štôlňa vedie a obdivovali sme silný prúd vody, ktorý z nej vytekal. Napriek tomu, že bola táto zima suchá, zo štôlne vytekalo viac vody ako v zime.
Malá zelená dolina sa začína asi 100 metrov za štôlňou a na začiatku treba prekonať drobné násypy z posypového materiálu. Len čo ste za nimi, už vidíte mohutné čelo prvej haldy. Patrí ku štôlni Michal. Dnes je už porastené stromami a dá sa obísť cestičkou po pravej strane. Vrch haldy je opäť rovný a po pravej strane vidíte drobné údolie alebo skôr roklinku s nezreteľným potôčikom. Porovnaním s historickou mapou od Adolfa Zechentera ale nachádzame rozdiely. On umiestnil vstup do štôlne až poriadny kus za odbočku. Táto halda ale logicky nemá k čomu inému patriť, než ku štôlni Michal. Ale prepadlinu, ktorá by naznačovala vstup do štôlne sme nedokázali v teréne nájsť.
Keďže som bol na výprave so synom a našou kamarátkou, ktorá chcela vidieť pátranie po starých štôlňach, nezdržovali sme sa a postupovali k druhej halde, ktorá bola opäť dobre viditeľná. Cesta na jej vrchol bola dobrodružnejšia. Opäť ju po pravej strane obtekal potok, ale na tomto mieste bol taký mohutný, že jeho korytom sa nedalo postupovať a museli sme ako tanky vyliezť priamo na haldu. Jarné suché lístia sa poriadne šmýkalo. Na vrchole sa do všetkých strán rozlieval potok a na tej strane, kde obtekal haldu bol asi 2 metre zarezaný medzi haldu a stranu kopca. Na tom mieste sme trochu kopali, ale skaly, ktoré sme našli, boli pokryté iba stopami sľudy.
Potok sme prekonali a za ním nás čakalo prekvapenie. Na prvý pohľad sme uvideli veľkú prepadlinu, pri ktorej bolo jasné, že toto je štôlňa Ján. Keby sme boli na pochybách, na mieste prepadliny sme objavili vykopanú ryhu, ktorá smerovala od úrovne terénu až po horný okraj prepadliny. Vyzerala dosť profesionálne. Bola široká a 10 metrov dlhá. Vyškriabali sme sa povedľa nej a kladivom som v teréne očistil improvizované schodíky, aby sa aj syn bezpečne dostal k výkopu. Hlina v ňom bola úplne mäkká, na vrchu zasypaná lístím z poslednej jesene. Odhadoval som, že vznikla asi počas predchádzajúceho leta. Na vrchu výkopu sme nakukovali dovnútra, ale bolo to zasypané hlinou až po vrch.
Pri návrate dolu som si všimol smerom k haldám ďalšie miesto, kde niekto kopal. Dokonca odtiaľ vytekala voda. Tam sme to len zbežne popozerali, lebo tam bol terén dosť podmočený. Viac sme sa venovali hrabaniu v potoku, kde bolo množstvo očistených kameňov. Ale na všetkých tie krásne lesklé miesta boli pod lupou iba kúsky sľudy. Iba na jednom mieste som našiel miniatúrny kúsok chalkopyritu.
Po návrate domov som sa zahĺbil do historickej mapy a usúdil som, že tie dve miesta, kde bolo kopané, patria obe k štôlni Ján. Miesto odkiaľ vytekala voda muselo byť pôvodným ústím. A to miesto vyššie v údolí muselo byť nejaký novší prekop do štôlne, pretože podľa mapy ide štôlňa najprv rovnobežne s údolím a potom prudko zahne doprava. Na tom mieste sa mapa neuveriteľne zhodovala s terénom a rozbočku na tri údolia aj s potokom zakreslil Zechenter veľmi verne. Stále ale ostáva nezodpovedaná otázka ústia štôlne Michal. V tejto chvíli je pre mňa záhadou. Je tam zopár nádejných miest, ale to by chcelo trochu prekopať povrch a zistiť, čo je prirodzený terén a čo umelo nasypaný materiál.
Pozri
Fotografie
Mapy
