Táto dedičná štôlňa sa začínala na Pieskoch a končila v Polkanovej. Nazývala sa Dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda. Starí baníci neboli veľmi kreatívni vo vymýšľaní názvov a tak je toto jedna z desiatok dedičných štôlní, ktoré sa takto volajú. Vchod je zachovaný, aj keď je jasné, že je to novodobejšia konštrukcia z betónu. Po dvadsiatich metroch sa betón končí a ocitnete sa pred kopou kameňa, ktorá siaha skoro až k vrchu. Ďalej vedie uzučký otvor, čo je už pravdepodobne pôvodná kresaná chodba.
Zo štôlne vyteká silný prameň vody, ktorý vytvára malý potok. Bez čižiem je to tam dosť náročné, ale po kraji sa ako-tak dá preskákať.
Podľa historickej mapy smerovala štôlňa na Piesky a odtiaľ až ku šachte Ludovika v Španej Doline. V blízkosti Polkanovej bola pravdepodobne napojená na štôlňu Michal. Na Pieskoch pokračovala pravdepodobne aj na sever k šachte František a Tereza.
V skutočnosti by mala byť štôlňa v nejakej vzdialenosti zavalená a hrozí tu dosť veľké nebezpečenstvo zo zvýšeného výskytu oxidu uhličitého. To je pravdepodobne dôsledok toho závalu.
Z Banskej Bystrice je to blízko, keď sa vyberiete smerom na Staré Hory a Donovaly. Polkanová je obec s pár domami, ktorú ľahko prehliadnete. Na jej konci je odbočka do prava a po prejdení zákruty sa ocitnete na mieste, kde sa pohybujú mechanizmy Slovenskej správy ciest. Majú tam štrk, ktorým posýpajú cesty. Ja som sa tam normálne opýtal robotníkov, kde tam môžem zastať v areáli. Potom sa poberiete po jedinej štrkom vysypanej ceste a asi po 100 metroch hľadajte štôlňu medzi dvomi polozbúranými domami.