Štefan Kordoš 13.6.2026 07:27 Aktualizované 07:41
Preklad článku. Pochádza z knihy Merkwürdigkeiten des Königreiches Ungern, oder: historisch-statistisch-topographische Beschreibung aller in diesem Reiche befindlichen zwei und vierzig königlichen Freistädte, sechzehn Zipser Kronstädte, Jazygiens, Gross- und Klein-Kumaniens, der privilegirten Hayducken-Städte, strana 234. Článok je upravenou verziou textu od J. C. von Thieleho.
Carl von Szepesházy (Károly Szepesházy) (cca 1779/1780 Levoča – 1829) Bol uhorský úradník, vojak a spisovateľ nemeckého pôvodu pochádzajúci zo Spiša (narodil sa v Levoči).
Ľubietová (Libeth-Bánya, Libetova), kráľovské voľné banské mesto vo Zvolenskej stolici, vzdialené 2 hodiny od Banskej Bystrice (Neusohl), leží medzi horami pri potoku pod vrchom Vysoká (Visoka). Prví obyvatelia pozostávali zo Sasov, ktorí prišli z Krušných hôr a iných saských oblastí do Banskej Bystrice, Ľubietovej, Španej Doliny (Herrengrund) atď. a usadili sa tu; tí však už dávno vymreli a v súčasnosti ich miesto zastupujú Slovania (Slováci). Niektoré nemecké mená, ako Messerschmied, Neiderdörfer, a pomenovania mnohých nástrojov potrebných pri baníctve stále pripomínajú pôvodných obyvateľov, rovnako ako list, ktorý mal doktor Luther napísať mestskému magistrátu v Ľubietovej, kde odporúča jedného zo svojich príbuzných do osobitnej starostlivosti a ochrany magistrátu.
Originál tohto listu vraj vlastní istý pán S—y. Isté je len to, že doteraz žijú traja bratia a hrnčiarski majstri, ktorí nosia mená Martin Luther, Johann Luther a Paul Luther.
V roku 1382 kráľ Ľudovít I. povýšil Ľubietovú z banskej osady na slobodné kráľovské mesto a obdaril ho všetkými tými právami, aké mala Banská Štiavnica (Schemnitz). Slová privilégia o tom znejú takto: („ktoré má navždy podliehať právu a zvyklostiam mesta Banská Štiavnica a zostať v nich atď.“). Mnoho ďalších nových privilégií a potvrdení tých starých dostalo mesto od Márie, Žigmunda, Barbory, Mateja, Vladislava, Ľudovíta II., Ferdinanda I., II., III., ako aj od Leopolda.
V dávnych časoch dávali bane pri Ľubietovej (Libethen) bohaté výnosy zlata, teraz sa tu však neťaží nič okrem železa a medi. Baníctvo bolo vo všeobecnosti niekoľko rokov veľmi utlmené, sčasti preto, že sa nenarážalo na drahé žily, a sčasti pre veľkú drahotu, počas ktorej museli banské ťažiarstva platiť za všetky potreby tri až štyrikrát viac než zvyčajne. Teraz necháva kráľovská komora prevádzkovať medené bane na vlastné náklady a odvtedy existuje opodstatnená nádej na významný výnos. Už tu objavili viaceré vzácne minerály, ako: medený smaragd (euchroit), medenú sklenú rudu (chalkozín) a kobalt. Získava sa tu aj cementačná voda, pričom zariadenie na jej zachytávanie bolo vybudované podľa vzoru Smolníka (Schmölnitz) a Španej Doliny (Herrengrund).
Mimo mesta sú pripravené dve novovybudované stupy (drviarne rudy) a všetko úsilie smeruje k tomu, aby sa mestu Ľubietová vrátila jej stará banská sláva, ktorú mala už okolo roku 1370. Milovníci mineralógie tu môžu zbierať nasledujúce minerály: kvapľový a vláknitý malachit, medenú zeleň (chryzokol) mimoriadnej krásy, chalcedón, avšak v malých kusoch, obyčajné granáty, ktoré sa veľmi približujú drahým a sú vyplavované z jedného prameňa, obyčajný a drevný opál, medený smaragd, ílovitú bridlicu, azurit, atď. Železo sa tu v hojnom množstve ťažilo ešte pred niekoľkými rokmi, obzvlášť bohaté boli bane pri Troch Vodách (Tri Wody), v ktorých sa nachádzal hnedý limonit (hnedý opál) s modrokvapľovým chalcedónom, a to mimoriadnej krásy.
Uprostred mesta stojí starý hrad vybavený 4 štvorbokými vežami, ktorý dal postaviť kráľ Matej a v ktorom sa v súčasnosti konajú zasadnutia rady.
Tamojšie kúpele museli byť kedysi veľmi slávne, keďže mesto na ne dostalo osobitné privilégium od...kráľovnej Barbory, ktorým sa môže preukázať. Pri vpáde husitov bolo mesto ohňom a mečom takmer úplne zničené a zotavovalo sa len veľmi pomaly.
Mesto nepočíta viac ako 280 domov a 1400 obyvateľov, ktorí žijú z baníctva, remesiel, chovu dobytka a pestovania ľanu, pričom posledne menovanému sa tu vďaka hornatému kraju mimoriadne darí. Obilia je tu však veľký nedostatok a obyvatelia sú nútení nakupovať ho pre svoju potrebu na týždenných trhoch v Banskej Bystrici (Neusohl) alebo si ho zaobstarávať výmenným obchodom. Naložia totiž niekoľko vozov rôznym dreveným kuchynským a domácim riadom, odvezú ho do oblastí, ktoré majú nedostatok dreva, a namiesto neho si domov privezú žito, strukoviny a iné potraviny.
Podľa jednej povesti vraj obyvatelia pri predpísaní dane vo výške sto a neviemkoľkých toliarov (Thaler) rozumeli pod týmto slovom taniere (Teller) a tie aj skutočne odovzdali. Toto nedorozumenie sa zapáčilo natoľko, že Ľubietovčania museli odvtedy namiesto požadovaných toliarov odovzdávať do kráľovskej kuchyne vždy len rovnaký počet tanierov. Domy tohto banského mesta sú postavené veľmi nízke; okrem katolíckeho farského kostola, ktorý je peknou, masívnou budovou, a radnice, ktorá stojí uprostred mesta a v dávnych časoch slúžila ako pevnosť na obranu. Mestom pretekajú dva potoky, Hutná a Vôdka (Uwodka).
Historik Bek spomína jedného bohatého muža, ktorý kvôli baníctvu prišiel o celý svoj majetok. Neostalo mu nič iné, len zlatý prsteň a dlhy. Šťastena sa však s ním zahrala tak podivne, že vďaka tomuto prsteňu zdedenému po predkoch, ktorý dal do zálohu, a tým znova začal s baníctvom, sa opäť vyšvihol k veľkému majetku.
Protestanti tu majú od roku 1783 modlitebňu.
Erb v dávnych časoch znázorňoval obraz pápeža Klementa, odkedy však kráľovná Mária dala postaviť farský kostol zasvätený svätej Magdalene, pôvodný obraz bol zamenený za vyobrazenie tejto svätice. Na oboch stranách štítu sú 2 menšie, z ktorých jeden je pozdĺžne rozštiepený a v jednom poli nesie 5 hviezd, v druhom 4 priečne pruhy; druhý obsahuje skrížené banské kladivo a hrable.
Mesto platí na ročnej dani (kontribúcii) 1565 zlatých (fl.) a 42 6/8 grajciarov (kr.).