Strana 12 - 13

3.12.2025 20:47 Aktualizované 26.12.2025 11:15

Zipser popisuje históriu medeného baníctva v kraji. Okrajovo spomína ryžovanie zlata.

...

Nemecký text (Strana 12):

Zustande erhielten, welche die Kommerzialstraße konstituiren. So lange der Grund der Fahrstraßen nicht schulgerecht gelegt und gepflastert, mit zerkleinerten Steinmaterial nach der Mac Adam'schen Methode überführt und überschottert wird, so lange ist keine Hoffnung auf gute Straßen.

Der Bergbau dieser Landschaft beschränkt sich außer Eisen auf silberhältiges Kupfer. Die Blätter der Geschichte sagen darüber Folgendes: Laut Annalen des berühmten Albinus fällt der Anfang des Neusohler Bergbaues in das VIII. Jahrhundert. Der Ort selbst hieß damals nowa wes, auch bistrica. Durch die unter Stephan dem Heiligen und Geiza eingewanderten Deutschen hat sich der Bergbau durch eifriges Bestreben der Einwohner Neusohl's im XI., XII. und XIII. Jahrhundert auf der ganzen Alpenkette des Sohler Komitats ausgebreitet. Als nach dem Grauen erregenden Einfalle der Tartaren das Königreich Ungarn verwüstet und bei dieser Gelegenheit auch Neusohl entvölkert wurde, berief Bela IV. namhafte Kolonien aus den Rheingegenden und Meißen, von denen sich ein Theil in Neusohl, der andere hingegen in den übrigen Bergstädten Niederungarns ansiedelte. Die neuen Ankömmlinge (novi hospites de villa Bistricia) erhielten bald darauf von Bela IV. im Jahre 1255 ein herrliches Privilegium, welches durch die nachfolgenden Könige bestätigt und erneuert wurde. Kraft dieses Privilegiums, wodurch ihnen ein Terrain von 5 Quadratmeilen Flächeninhalt verliehen wurde, erlangten dieselben unter anderen glänzenden Freiheiten und Bevorrechtigungen das Recht der eigenen Gerichtsbarkeit und die Befreiung von dem Gerichtszwange des Komitats; ferner das Recht: nicht nur im eigenen Weichbilde, sondern auch im Bereiche des ganzen Sohler Komitats Bergwerke auf Gold, Silber und andere Metalle zu bauen und zu eröffnen; endlich das Recht: bei ihren Duellen und Turniren das sächsische Schild zu gebrauchen, wie auch die Befreiung von sämmtlichen Abgaben und Kontributions-Lasten, doch mit Ausnahme der von den erzeugten Metallen der Krone

Slovenský preklad (Strana 12):

...stave, ktoré tvoria obchodnú cestu. Kým sa základ vozoviek nepoloží a nevydláždi odborne, neprekryje a nezaštrkuje rozdrveným kamenným materiálom podľa Mac Adamovej metódy, dovtedy nie je nádej na dobré cesty.

Baníctvo tohto kraja sa okrem železa obmedzuje na meď s obsahom striebra. Listy dejín o tom hovoria nasledovné: Podľa letopisov slávneho Albína spadá začiatok banskobystrického baníctva do 8. storočia. Samotné miesto sa vtedy volalo „nowa wes“ (Nová Ves), aj „bistrica“. Vďaka Nemcom, ktorí sa prisťahovali za čias Štefana Svätého a Gejzu, sa baníctvo usilovným snažením obyvateľov Banskej Bystrice v 11., 12. a 13. storočí rozšírilo po celej reťazi hôľ Zvolenskej stolice. Keď po hrôzu budiacom vpáde Tatárov bolo Uhorské kráľovstvo spustošené a pri tejto príležitosti aj Banská Bystrica vyľudnená, povolal Belo IV. významné kolónie z Porýnia a Míšne, z ktorých sa časť usadila v Banskej Bystrici, druhá naopak v ostatných banských mestách Dolného Uhorska. Noví prisťahovalci (novi hospites de villa Bistricia) dostali čoskoro nato od Bela IV. v roku 1255 nádherné privilégium, ktoré nasledujúci králi potvrdili a obnovili. Na základe tohto privilégia, ktorým im bolo udelené územie s rozlohou 5 štvorcových míľ, získali okrem iných skvelých slobôd a výsad právo vlastného súdnictva a oslobodenie od súdnej právomoci stolice; ďalej právo: nielen vo vlastnom chotári, ale aj na území celej Zvolenskej stolice budovať a otvárať bane na zlato, striebro a iné kovy; nakoniec právo: pri svojich dueloch a turnajoch používať saský štít, ako aj oslobodenie od všetkých poplatkov a daňových bremien, avšak s výnimkou tých (daní), ktoré z vyťažených kovov (prislúchajú) korune...

Nemecký text (Strana 13):

gebührenden Urbur (Frohne). Außer der Urbur-Leistung wurden diese neuen Ansiedler Neusohl's durch dasselbe Privilegium verpflichtet, den König in Kriegszeiten bewaffnet zu begleiten.

Die neuen Ankömmlinge ernährten sich vorzüglich durch Gewinnung des Goldes und Silbers bis auf die Zeiten des Königs Sigismund, und achteten die Kupfererze wenig, bis sich mehrere Unterhändler einstellten, die diese silberreichen Kupfererze aufkauften und nach Krakau, Breslau und Warschau verführten, wo man das Silber vom Kupfer schied. Schon unter Bela IV. hatte sich durch Industrie der Neusohler Waldbürger — cives montani, Gewerken — die Erzeugung des Goldes und Silbers durch ausgebreitete Goldwäschereien und Bergwerke so sehr vermehrt, daß Bela der IV. im Jahre 1263 durch eine neue Schenkungsurkunde dem Stadtrichter von Neusohl Andreas aus dem einzigen Grunde, daß unter seinem Stadtrichteramte sehr viel Gold und Silber erzeugt und der Bergbau namhaft gehoben wurde, ein beträchtliches zwischen den Territorien der Stadt Neusohl, Liptsch und Poinik gelegenes und aus lauter Waldungen bestehendes Gebiet zu verleihen und denselben auf königliche Weise zu belohnen, sich bewogen fand 1).

Der älteste Bergbau, den die Neusohler Waldbürger noch unter den slawischen Königen Pannoniens betrieben haben, war der Haliarer-Bau im Altgebirg und Richtergrund, der sich so ziemlich im Mittelpunkte des städtischen Gebietes befindet, und in der größten Tiefe auch jetzt noch mittelst des Ratzengrunder Erbstollens fortgesetzt wird.

Nachdem viel später, nemlich im Jahre 1200, durch die Neusohler Waldbürger auch der sogenannte Herrengrunder Gang entdeckt...

Poznámka: 1) Die meisten Goldwäschereien dieser Epoche waren in dem Liptscher, jetzt Moschtenizer Thale, dann in der Bukowezer, Sosbotnizer, Jessenaer, Jarabaer und Bozaer Thälern, in welchen sich reiche Goldsandlager befanden, die so rein durchgewaschen wurden, daß in den zurückgebliebenen Waschwerkshalden gegenwärtig kaum einige Goldkörner gefunden werden können.

Slovenský preklad (Strana 13):

...prislúchajúcej urbury (banská daň). Okrem plnenia urbury boli títo noví osadníci Banskej Bystrice tým istým privilégiom zaviazaní sprevádzať kráľa v časoch vojny ozbrojení.

Noví prisťahovalci sa živili predovšetkým získavaním zlata a striebra až do čias kráľa Žigmunda a medených rúd si málo všímali, kým sa neobjavili viacerí sprostredkovatelia, ktorí tieto na striebro bohaté medené rudy skupovali a vyvážali do Krakova, Vratislavi a Varšavy, kde sa striebro odlučovalo od medi. Už za Bela IV. sa priemyslom banskobystrických „lesných mešťanov“ (Waldbürger) — cives montani, ťažiarov — produkcia zlata a striebra cez rozšírené ryžoviská zlata a bane tak veľmi rozmnožila, že sa Belo IV. v roku 1263 cítil pohnutý novou darovacou listinou udeliť banskobystrickému mestskému richtárovi Andreasovi z toho jediného dôvodu, že počas jeho richtárovania sa vyprodukovalo veľmi veľa zlata a striebra a baníctvo sa značne pozdvihlo, značné územie ležiace medzi teritóriami mesta Banská Bystrica, Ľupča a Poniky a pozostávajúce zo samých lesov, a kráľovsky ho odmeniť 1).

Najstaršia ťažba, ktorú banskobystrickí ťažiari (Waldbürger) prevádzkovali ešte za slovanských kráľov Panónie, bola Haliarska baňa na Starých Horách a v Richtárovej, ktorá sa nachádza dosť presne v strede mestského územia a v najväčšej hĺbke sa v nej aj teraz pokračuje pomocou dedičnej štôlne v Polkanovej (Ratzengrund).

Potom, čo oveľa neskôr, menovite v roku 1200, banskobystrickí ťažiari objavili aj takzvanú špaňodolinskú (Herrengrunder) žilu...

Poznámka: 1) Väčšina ryžovísk zlata tej epochy bola v Ľupčianskej, teraz Moštenickej doline, potom v Bukoveckej, Sopotnickej, Jasenskej, Jarabskej a Bocianskej doline, v ktorých sa nachádzali bohaté ložiská zlatonosného piesku, ktoré boli tak čisto preprané, že v zanechaných haldách ryžovísk sa v súčasnosti dajú nájsť sotva nejaké zrnká zlata.

Poznámky k prekladu:

Tu sú vysvetlivky a poznámky k historickým, geografickým a odborným pojmom zo strán 12 a 13, ktoré Zipser v texte použil:

1. Osobnosti a historické udalosti

  • Albinus (Johann Georg Albinus): Zipser sa odvoláva na "slávneho Albína". Ide pravdepodobne o kronikára alebo historika, ktorý zaznamenal dejiny baníctva, no Zipserov údaj o "8. storočí" a "slovanských kráľoch Panónie" je dnes považovaný za mýtus alebo romantickú predstavu. Prvá písomná zmienka o Banskej Bystrici je až z roku 1255.
  • Stephan der Heilige und Geiza (Štefan Svätý a Gejza): Prví uhorskí panovníci (Gejza vládol 972–997, Štefan I. 997–1038). Zipser im pripisuje prvé pozývanie nemeckých baníkov, čo je historicky podložené (najmä za Štefana), hoci masívna kolonizácia nastala až neskôr.
  • Einfall der Tartaren (Vpád Tatárov): Mongolský vpád do Uhorska v rokoch 1241–1242, ktorý spustošil krajinu a viedol k potrebe nového osídľovania (tzv. nemecká kolonizácia).
  • Bela IV.: Uhorský kráľ, ktorý po tatárskom vpáde obnovoval krajinu a v roku 1255 udelil Banskej Bystrici mestské privilégiá.
  • Mestský richtár Andreas: Historická postava, prvý známy richtár Banskej Bystrice (po latinsky villicus), ktorému kráľ daroval rozsiahle pozemky za zásluhy o rozvoj ťažby.

2. Odborné banské a právne pojmy

  • Mac Adam'sche Methode (Makadam): Technológia výstavby ciest, ktorú vynašiel škótsky inžinier John Loudon McAdam okolo roku 1820. Spočívala vo vrstvení utlačeného drveného kameniva rôznej frakcie, čo zabezpečilo pevný a odvodnený povrch.
  • Urbur (Frohne): Banská daň, ktorú museli ťažiari odvádzať kráľovi (zvyčajne osminu alebo desatinu z vyťaženej rudy).
  • Waldbürger (Lesní mešťania / Cives montani): Pôvodní majitelia baní, banskí podnikatelia. Termín Waldbürger (doslova "lesní mešťania") odkazuje na to, že vlastnili podiely v lesoch a baniach, ktoré sa v nich nachádzali. Často išlo o bohaté rody (napr. Karlovci, Jungovci), ktoré tvorili mestský patriciát.
  • Haliarer-Bau (Haliarska baňa): Jedna z najstarších a najvýznamnejších ťažobných lokalít v Starých Horách (časť Haliar).
  • Ratzengrunder Erbstollen (Dedičná štôlňa v Polkanovej): Dedičná štôlňa slúžila na odvádzanie vody z hlbších častí bane.
  • Herrengrunder Gang (Špaňodolinská žila): Hlavná rudná žila v Španej Doline (Herrengrund), známa bohatstvom medi a striebra.

3. Geografické názvy (súčasné ekvivalenty)

  • Niederungarn (Dolné Uhorsko): V historickom kontexte 19. storočia sa termín Niederungarn používal pre oblasť dnešného stredného a západného Slovenska (kde boli banské mestá), na rozdiel od Oberungarn (Horné Uhorsko), čo bola skôr východná časť. V staršom období to bolo naopak, no Zipser tu zjavne myslí stredoslovenské banské mestá.
  • Liptsch: Slovenská Ľupča.
  • Poinik: Poniky.
  • Moschtenizer Thal: Moštenická dolina.
  • Bukowez: Bukovec (pri Banskej Bystrici).
  • Sosbotniz: V kontexte zlatých ryžovísk ide najskôr o Sopotnicu (Sopotnická dolina v Nízkych Tatrách, susediaca s Bukoveckou).
  • Jessena: Jasenie (Jasenská dolina v Nízkych Tatrách, známa výskytom zlata a antimónu).
  • Jaraba: Jarabá (na južnej strane Nízkych Tatier).
  • Boza: Vyšná/Nižná Boca (Bocianska dolina), historicky významná zlatokopecká oblasť.
  • Richtergrund: Richtárová (osada pri Starých Horách).

4. Merné jednotky

  • 5 Quadratmeilen (5 štvorcových míľ): Uhorská míľa merala cca 8,3 km. Rozloha "5 štvorcových míľ" neznamená štvorec 5x5, ale plošnú mieru (cca 5 x 69 km² = 345 km²?). Údaj je však potrebné brať s rezervou, išlo o vymedzenie obrovského územia tzv. "banského obvodu", kam siahala právomoc mesta.
  • Saský štít (Sächsisches Schild): Právo používať saské právne zvyklosti a symboly, keďže nemeckí kolonisti ("Sasi") si priniesli svoje právo (Ius Theutonicum).