Strana 16 - 17

3.12.2025 20:59 Aktualizované 22:48

Zipser popisuje pestovanie ovocných stromov, upozorňuje na svoju mineralogickú knihu a averziu voči Židom a Cigánom.

...

Nemecký text (Strana 16):

Unter den Obstgarten stehen verschiedene Gattungen von Aepfeln, Birnen und Pflaumen oben an. Letztere werden theils getrocknet, theils der bekannte Sliwowitz-Branntwein daraus gebrannt. Nüsse pflanzt man stärker als sonst. Unter den Pflaumen zeichnen sich an Geschmack und Süßigkeit vorzüglich die sogenannte Duranzer und die Neusohler Pflaume aus.

Weinbau wird nur bei Karpfen an der Grenze des Honther Komitats betrieben.

Vorzüglich reich an seltenen botanischen Pflanzen sind die Sohler und Brieser Alpen. Mit vielen wird Handel im Großen getrieben.

Bei den Produkten des Mineralreiches verweise ich den geneigten Leser auf mein „topogr. mineral. Taschenbuch von Ungarn“, das bald einem neuen orykto-geognostischen Handbuche von Ungarn und Siebenbürgen Platz machen wird. Als mineralogische Seltenheiten kommen im Sohler Komitate einige interessante Kupfererze vor und zwar krystallisirtes und faseriges phosphorsaures Kupfer, der Euchroit, Brochentit und der Erinit, so wie krystallisirter Cölestin und Arragonit. In paläontologischer Beziehung verdient die Knochenhöhle mit den vorweltlichen Ueberresten des ursus spelaeus und priscus im Hermanezer Thale, so wie die Elephanten- und Rhinozerosknochen bei Rohnitz erwähnt zu werden.

Außerdem ist das Sohler Komitat noch überaus reich an Mineralquellen und Säuerlingen. Die bekanntesten finden sich bei Mitschine, Jaraba, Bazuch, Bries, Neusohl, Brusno, Bukoretz, Csatschin, Cserény, Detwa, Karpfen, Wlkanowa, Jessene, Kalinka, Klokotsch, Libethen, Moschtenitz, Lukawitza, Groß-Szalathna, Otschowa, Poinik, Végles, Liesskocz, Altsohl, Szrnko, Zolna, Miklossalva, Riba, Balogh u. s. w., die zum Theil durch Herrn Professor Tognio, zum Theil durch Herrn Dr. Wagner in Pesth analysirt worden sind.

Slovenský preklad (Strana 16):

Medzi ovocnými sadmi stoja na čele rôzne druhy jabĺk, hrušiek a sliviek. Tie posledné sa sčasti sušia, sčasti sa z nich páli známa slivovica. Orechy sa vysádzajú viac než inokedy. Medzi slivkami sa chuťou a sladkosťou vyznačujú najmä takzvané duranzie a banskobystrická slivka.

Vinohradníctvo sa prevádzkuje len pri Krupine na hranici Hontianskej stolice.

Obzvlášť bohaté na vzácne botanické rastliny sú Zvolenské a Breznianske hole. S mnohými sa vedie obchod vo veľkom.

Pri produktoch nerastnej ríše odkazujem láskavého čitateľa na moju „Topogr. minerál. vreckovú knihu Uhorska“, ktorá čoskoro uvoľní miesto novej orykto-geognostickej príručke Uhorska a Sedmohradska. Ako mineralogické vzácnosti sa vo Zvolenskej stolici vyskytujú niektoré zaujímavé medené rudy, a to kryštalizovaná a vláknitá fosforečná meď, euchroit, brochantit a erinit, ako aj kryštalizovaný celestín a aragonit. V paleontologickom ohľade si zaslúži zmienku kostná jaskyňa s pravekými pozostatkami ursus spelaeus a priscus (medveď jaskynný) v Harmaneckom údolí, ako aj kosti slonov a nosorožcov pri Hronci.

Okrem toho je Zvolenská stolica ešte nadmieru bohatá na minerálne pramene a kyselky. Najznámejšie sa nachádzajú pri Mičinej, Jarabej, Bacúchu, Brezne, Banskej Bystrici, Brusne, Bukovci, Čačíne, Čeríne, Detve, Krupine, Vlkanovej, Jasení, Kalinke, Klokoči, Ľubietovej, Moštenici, Lukavici, Zvolenskej Slatine, Očovej, Ponikách, Vígľaši, Lieskovci, Zvolene, Srnkovej, Zolnej, Miklovej, Rybároch, Balogoch atď., ktoré boli sčasti analyzované pánom profesorom Togniom, sčasti pánom Dr. Wagnerom v Pešti.

Nemecký text (Strana 17):

Die Einwohner dieser Provinz, deren Flächeninhalt nach Lipsky auf 50 51/100, nach Lichtenstein auf 48 64/100 Quadratmeilen angegeben wird, wovon 200,759 Joch den Waldungen 1), 11,732 Joch dagegen den Wiesen und Hutweiden zufallen, sind zum größten Theile wohl durchgängig Slawen, die sich zur römisch-katholischen und evangelischen Kirche bekennen. In den Städten wird häufig slawisch, so wie deutsch und in der neuesten Zeit auch ungarisch gesprochen. Juden duldet man in dieser Gespanschaft nicht, dagegen finden sich viele Ziegeuner vor. Sie leben in schmutzigen Hütten gewöhnlich außer den Dörfern, ernähren sich von Schmiedearbeit, Musik und gefallenem oder krankem Vieh. Kaum scheint ein Volksstamm so vielen Ungemächlichkeiten ausgesetzt zu seyn, wie die Ziegeuner. In der größten Hitze liegen ihre Kinder nackt in der Sonne, und in der strengsten Kälte sieht man sie kaum mit leinenen Lumpen bedeckt, von einem Dorfe zum anderen ziehen.

Sitten und Gebräuche stellen sich bei jeder Nation, bei jedem Volksstamme als besondere Eigenheiten heraus, so auch hier. Ich verweise den geneigten Leser in dieser Beziehung auf meine frühere Arbeiten im Hesperus 1814 oder im topogr. statist. Archiv des Königreiches Ungarn 1. Band, bemerke indessen hier, daß unter den Slawen des Sohler Komitats viel Aberglaube herrscht.

In den Volkstrachten einzelner Provinzen widerspiegelt sich der Vorzeit Art und Sitte, Kraft und Einfachheit. Je treuer ein Volk jenen anhängt, desto kräftiger ist der moralische Einfluß auf dasselbe, desto besser stellt sich sein Haus und Wohlstand heraus. Mit der Einfachheit vererbter Trachten ist Sitteneinfachheit und Zufriedenheit auf

Poznámka: 1) Diese dem Stocz'schen Werke: „das Königreich Ungarn“ entlehnte Angabe ist höchst falsch; denn der bloße Waldkörper, welcher unter der Administration des Neusohler königl. Waldamtes steht, enthält an 145,000 Joch Waldungen.

Slovenský preklad (Strana 17):

Obyvatelia tejto provincie, ktorej rozloha sa podľa Lipského udáva na 50 51/100, podľa Lichtensteina na 48 64/100 štvorcových míľ, z čoho 200 759 jutier pripadá na lesy 1), 11 732 jutier naproti tomu na lúky a pasienky, sú z najväčšej časti celkom Slovania, ktorí sa hlásia k rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi. V mestách sa často hovorí slovensky (slawisch), ako aj nemecky a v najnovšej dobe aj maďarsky. Židov v tejto stolici nestrpia, naproti tomu sa tu nachádza veľa Cigáňov. Žijú v špinavých chatrčiach zvyčajne mimo dedín, živia sa kováčskou prácou, hudbou a uhynutým alebo chorým dobytkom. Sotva sa zdá byť nejaký kmeň vystavený toľkým nepohodliam ako Cigáni. V najväčšej horúčave ležia ich deti nahé na slnku a v najtuhšej zime ich vidieť sotva zakryté plátennými handrami tiahnuť z jednej dediny do druhej.

Mravy a zvyky sa pri každom národe, pri každom kmeni prejavujú ako zvláštne osobitosti, tak aj tu. Odkazujem láskavého čitateľa v tomto ohľade na moje skoršie práce v Hesperus 1814 alebo v topogr. štatist. archíve Uhorského kráľovstva 1. zväzok, podotýkam tu však, že medzi Slovanmi Zvolenskej stolice panuje veľa povier.

V ľudových krojoch jednotlivých provincií sa zrkadlí spôsob a mrav, sila a jednoduchosť dávnoveku. Čím vernejšie národ na nich lipne, tým silnejší je morálny vplyv naň, tým lepšie sa javí jeho dom a blahobyt. S jednoduchosťou zdedených krojov je mravná prostota a spokojnosť...

Poznámka: 1) Tento údaj prevzatý zo Stoczovho diela „Uhorské kráľovstvo“ je nanajvýš chybný; lebo len samotné lesné teleso, ktoré stojí pod správou banskobystrického kráľovského Lesného úradu, obsahuje okolo 145 000 jutier lesov.

Poznámky k prekladu:

Tu sú poznámky k textu zo strán 16 a 17, ktoré vysvetľujú botanické, mineralogické a etnografické pojmy použité Zipserom:

1. Poľnohospodárstvo a ovocinárstvo

  • Duranzer (Durancie): Zipser spomína odrodu sliviek, ktorá je na Slovensku dodnes známa ako durancie (alebo byštrické slivky, hoci durancie sú špecifické tým, že sa kôstka ťažko oddeľuje od dužiny). Sú vysoko cenené pre svoju cukornatosť a sú ideálne na výrobu lekváru a slivovice.
  • Sliwowitz-Branntwein: Slivovica. Pálenie ovocných destilátov má v regióne dlhú tradíciu.
  • Weinbau bei Karpfen (Vinohradníctvo pri Krupine): Krupina (Karpfen) leží na južnom okraji stredoslovenských vrchov a susedí s Hontianskou stolicou (Honther Komitat). Vďaka teplejšej klíme sa tu ako v jedinej časti Zvolenskej stolice darilo viniču.
  • Sohler und Brieser Alpen (Zvolenské a Breznianske hole): Opäť odkaz na Nízke Tatry, ktoré boli známe bohatstvom liečivých rastlín (čaje, oleje), s ktorými miestni obyvatelia (najmä olejkári) obchodovali.

2. Mineralógia a paleontológia (Zipserova špecializácia)

Zipser bol uznávaný mineralóg, preto sú tieto pasáže veľmi odborné:

  • Euchroit, Brochentit, Erinit: Ide o vzácne sekundárne minerály medi. Zipser je hrdý na ich výskyt, pretože Ľubietová (Libethen) je pre euchroit a libethenit (ktorý tu síce priamo nemenuje, ale patrí sem) tzv. typovou lokalitou – miestom, kde boli tieto minerály prvýkrát na svete opísané.
  • Cölestin (Celestín) a Arragonit (Aragonit): Minerály, ktoré sa vyskytovali v dutinách hornín, často v Španej Doline (aragonit - železný kvet) alebo v vápencových lomoch.
  • Knochenhöhle im Hermanezer Thale (Kostná jaskyňa v Harmaneckom údolí): Odkaz na jaskyňu Izbica (súčasť systému Harmaneckej jaskyne), ktorá bola známa nálezmi kostí jaskynných medveďov (Ursus spelaeus) dávno pred sprístupnením kvapľovej časti pre turistov.
  • Elephanten- und Rhinozerosknochen bei Rohnitz: Nálezy kostí mamutov a srstnatých nosorožcov pri Hronci (Rohnitz). Tieto fosílie sa často nachádzali v riečnych náplavoch Hrona pri zemných prácach.

3. Minerálne pramene (Säuerlingen)

Zipser vymenúva množstvo lokalít s kyselkami. Väčšina názvov je fonetickým prepisom slovenských mien:

  • Bazuch: Bacúch.
  • Bukoretz: Bukovec (pri Myjave? Nie, tu ide o Pohronský Bukovec pri Brusne).
  • Csatschin: Čačín.
  • Karpfen: Krupina.
  • Riba: Rybáre (Sliač).
  • Balogh: Čierny Balog.
  • Szrnko: Pravdepodobne minerálny prameň v oblasti obce Zolná alebo Sampor (miestny názov, dnes možno zaniknutý alebo premenovaný).

4. Obyvateľstvo a etnografia

  • Joch (Jutro): Plošná miera (cca 0,57 hektára). Zipser v poznámke pod čiarou opravuje štatistiku Andreasa von Stocza ohľadom rozlohy lesov, čím dokazuje svoju znalosť miestnych pomerov (bol školským inšpektorom a geológom, takže krajinu mal zmapovanú).
  • Ziegeuner (Cigáni / Rómovia): Zipser podáva dobový, stereotypný opis Rómov. Spomína ich tradičné remeslá: kováčstvo (Schmiedearbeit) a hudbu. Poznámka o konzumácii uhynutého dobytka odráža vtedajšiu extrémnu chudobu a sociálne vylúčenie tejto skupiny, ktorá žila "mimo dedín".
  • Juden (Židia): Zipser uvádza, že v banských mestách Zvolenskej stolice sa Židia "netrpia" (nesmú usádzať). Toto bolo dôsledkom starých privilégií banských miest, ktoré zakazovali pobyt nekatolíkom (resp. neskôr ne-kresťanom) v určitej vzdialenosti od baní, čo sa v 19. storočí ešte sčasti dodržiavalo, hoci sa to začínalo uvoľňovať.
  • Hesperus: Významný časopis pre vzdelancov v habsburskej monarchii, do ktorého Zipser prispieval svojimi prvými etnografickými a prírodovednými článkami.