Strana 18 - 19

3.12.2025 21:04 Aktualizované 22:56

Zipser popisuje odevy miestnych obyvateľov.

...

Nemecký text (Strana 18):

das Innigste verbunden. Wehe daher jener friedlichen Hütte, aus welcher die alten, guten Gebräuche gewichen sind.

Die Kleidung des Bauers im Sohler Komitate besteht im Sommer in leinenen Unterbeinkleidern (Gattye), in einem kurzen Hemde mit weiten Aermeln und Bundschuhen, doch mehr in groben Zischmen, Buoti genannt. Den fast 10—12 Zoll hohen Gürtel von rothem Leder sucht besonders der Bauernjunge mit blanken Knöpfen so viel möglich zu verzieren. Die messingenen Schnallen fordert die Mode groß und nach vorne zu gekehrt. Ein solcher Gurt ersetzt dem Bauer die fehlenden Taschen. Er verwahrt sein Geld, sein Feuerzeug, sein Messer, seinen Tabak und was ihm sonst Noth thut. Fuhrmannsknechte binden auf denselben noch messingene Ringe, worauf eine vorräthige zusammengedrehte Peitsche, wenigstens ein Stückchen Riemen hängt.

Die Winterbekleidung besteht in Beinkleidern und einer kurzen Jacke von grobem, weißem Tuche — Surovica oder Kubanica — oder in einer mantelartigen Bekleidung, Schirika genannt, oder in Schafpelzen, die nur die Hüfte bedecken. Die Dorfbewohner der Neusohler Nähe, wie z. B. von Podlawitz, Sachsendorf und Rudolphsdorf wählen seit mehreren Jahren die dunkelbraune Farbe. Der Schnitt ihres Kleidungsstückes, woran man die Zimmerleute erkennt, gleicht den Bonjour-Jacken aus der neuesten Zeit. Ein runder Hut macht die Kopfbedeckung aus. Mit wenigen Ausnahmen tragen die Bauern aus der Gegend von Hrochot und Otschova, zumal die Libertiner 1) hohe Hüte, die keine Krempen haben und der persischen Kopfzierde gleichen.

Poznámka: 1) Libertiner oder Freisassen — Slobodaschi — auch Freigelassene, weil sie von allen Zugfrohndiensten, denen die übrigen unterliegen, ganz frei sind. Diese Freiheitsbriefe, deren vorzüglich das große Dorf Mnotyowa mehrere aufzuweisen hat, rühren von den früheren Königen her, namentlich auch von Mathias Korvinus, der in dieser Gegend seiner Lieblingszerstreuung der Jagd nachging und diese Leute als Jäger und Treiber brauchte, die er dann

Slovenský preklad (Strana 18):

...čo najužšie spojená. Beda preto onej pokojnej chalupe, z ktorej vymizli staré, dobré zvyky.

Odev sedliaka vo Zvolenskej stolici pozostáva v lete z plátenných spodných nohavíc (Gattye - gate), z krátkej košele so širokými rukávmi a krpcov (Bundschuhe), no častejšie z hrubých čižiem, nazývaných „Buoti“. Takmer 10 až 12 palcov vysoký opasok z červenej kože sa najmä sedliacky mládenec snaží čo možno najviac vyzdobiť lesklými gombíkmi. Mosadzné pracky si móda žiada veľké a obrátené dopredu. Takýto opasok nahrádza sedliakovi chýbajúce vrecká. Uschováva si v ňom peniaze, kresadlo, nôž, tabak a čo iné ešte potrebuje. Paholci furmanov si naň priväzujú ešte mosadzné krúžky, na ktorých visí do zásoby stočený bič, aspoň kúsok remeňa.

Zimný odev pozostáva z nohavíc a krátkeho kabátika z hrubého bieleho súkna — Surovica alebo Kubanica — alebo z plášťového odevu, nazývaného Širica (Schirika), alebo z ovčích kožuchov, ktoré zakrývajú len boky. Obyvatelia dedín v blízkosti Banskej Bystrice, ako napr. z Podlavíc, Sásovej a Rudlovej, volia už viacero rokov tmavohnedú farbu. Strih ich odevu, podľa ktorého poznať tesárov, sa podobá na kabátiky „Bonjour“ z najnovšej doby. Okrúhly klobúk tvorí pokrývku hlavy. S malými výnimkami nosia sedliaci z okolia Hrochote a Očovej, najmä slobodníci 1), vysoké klobúky, ktoré nemajú striešku a podobajú sa perzskej pokrývke hlavy.

Poznámka: 1) Libertiner alebo slobodníci — Slobodaschi — aj prepustení na slobodu, pretože sú celkom oslobodení od všetkých poťahových robôt, ktorým podliehajú ostatní. Tieto výsostné listy, ktorých najmä veľká obec Môťová (Mnotyowa) môže vykázať viacero, pochádzajú od skorších kráľov, menovite aj od Mateja Korvína, ktorý sa v tomto kraji oddával svojej obľúbenej zábave, poľovačke, a týchto ľudí potreboval ako poľovníkov a honcov, ktorých potom...

Nemecký text (Strana 19):

Die Bauernweiber huldigen der weißen Farbe. Ein großes, weißes Tuch hüllt ihren Kopf so ein, daß Stirn und Wangen frei bleiben; das feine Hemd mit breiten Aermeln, eigentlich ein zweites kurzes Hemd, ein Ueberwurf, das ein zweites längeres Hemd von groberer Leinwand (Stock genannt) überdeckt, ist in der Achselgegend gestickt; — der weiße, an hohen Festtagen wohl auch grüne Rock in vielen Falten zusammengelegt und Zischmen von schwarzem Korduan sind die Fußbekleidung. Mädchen und Weiber gefallen sich in bunten Korsets ohne Aermeln, sogenannten Leibchen, und huldigen vorzugsweise der hochroten Farbe. Wohlhabendere wählen Seidenstoff; immer wird es mit einem breiten, himmelblauen Bande rundum eingefaßt. Die Schürze ist in der Regel blau und dann entweder glatt oder geblümt gedruckt, nur an Sonn- und Feiertagen wird eine weiße, von Baumwolle oder einem feinern weißen Stoffe gewählt. Die Mädchen zieren ihre Köpfe mit einem 2—3 Zoll hohen goldgestickten Reif, Parta genannt, der sich nach hinten zu in eine Rose von Bändern schließt, von welchen die vielen bunten Bänder so herabhängen, daß sie fast den ganzen Rücken bedecken. Je bunter und mannigfaltiger die Farben, desto mehr gefällt sich das Mädchen, das als Braut ein kleines Kränzchen von Rosmarin geflochten, auf die Bandrose des Reifes anzuheften pflegt. Sonst werden die Haare eines Sohler Bauernmädchens glatt gekämmt und hinten in einen langen Zopf geflochten, an dessen äußerstem Ende eine Bandschleife hängt. Den Sommer hindurch gehen Weiber und Mädchen ohne Jacke einher. Bei dieser ziert an hohen Festtagen die Mitte des weiten Hemdärmels noch ein breites

Pokračovanie poznámky: für die ihm geleisteten Dienste mit Freiheiten bedachte. Für die nicht zu leistenden Frohnen werden sie, so wie auch Hrochoter und Poiniker Libertiner, als Boten gebraucht und mit Briefen von Seiten des Komitats und der Herrschaft verschickt. Auch leisten sie Dienste sowohl im Komitatshause, als auch beim ersten Vicegespan.

Slovenský preklad (Strana 19):

Sedliacke ženy holdujú bielej farbe. Veľká biela šatka zahaľuje ich hlavu tak, že čelo a líca ostávajú voľné; jemná košeľa so širokými rukávmi, vlastne druhá krátka košeľa, prikrývka, ktorá zakrýva druhú dlhšiu košeľu z hrubšieho plátna (nazývanú Stock - stánka?), je v oblasti ramien vyšívaná; — biela, vo veľké sviatky azda aj zelená sukňa zložená do mnohých záhybov a čižmy z čierneho kordovánu sú obuvou. Dievčatá a ženy sa páčia samy sebe v pestrých korzetoch bez rukávov, takzvaných lajblíkoch, a holdujú prednostne jasnocervenej farbe. Zámožnejšie volia hodvábnu látku; vždy je dookola lemovaná širokou, nebesky modrou stuhou. Zástera je spravidla modrá a potom buď hladká, alebo s kvetinovou potlačou, len v nedele a sviatky sa volí biela, z bavlny alebo jemnejšej bielej látky. Dievčatá si zdobia hlavy 2—3 palce vysokým zlatom vyšívaným kruhom, nazývaným Parta, ktorý sa vzadu uzatvára do ružice zo stúh, z ktorých visí toľko pestrých stúh, že zakrývajú takmer celý chrbát. Čím pestrejšie a rozmanitejšie farby, tým viac sa páči dievča, ktoré si ako nevesta zvykne pripnúť malý venček upletený z rozmarínu na stuhovú ružicu party. Inak sú vlasy zvolenského sedliackeho dievčaťa hladko učesané a vzadu zapletené do dlhého vrkoča, na ktorého samom konci visí stuha. Po celé leto chodia ženy a dievčatá bez kabátika. Pri tom (kabátiku) zdobí vo veľké sviatky stred širokého rukáva košele ešte široká...

Pokračovanie poznámky: ...odmenil slobodami za služby, ktoré mu preukázali. Namiesto roboty, ktorú nemusia vykonávať, sa oni, ako aj hrochotskí a ponickí slobodníci, využívajú ako poslovia a posielajú sa s listami zo strany stolice a panstva. Vykonávajú služby aj v stoličnom dome, ako aj u prvého vicišpána.

Poznámky k prekladu:

Tu sú poznámky k historickým a etnografickým pojmom zo strán 18 a 19, ktoré Zipser v tomto texte používa. Tieto strany sú obzvlášť cenné pre detailný opis ľudového odevu (kroja).

1. Časti ľudového odevu (Terminológia)

Zipser v nemeckom texte používa fonetické prepisy slovenských názvov alebo nemecké ekvivalenty, ktoré si žiadajú vysvetlenie:

  • Gattye (Gate): Plátenné nohavice, spodná časť mužského odevu v lete.
  • Bundschuhe (Krpce): Doslova „viazané topánky“. Obuv z jedného kusa kože, ktorá sa upevňovala remencami okolo členka.
  • Zischmen, Buoti (Čižmy, Boty): Slávnostnejšia alebo zimná obuv.
  • Surovica / Kubanica: Vrchné mužské odevy.
    • Surovica: Kabát z hrubého, nevalchovaného (surového) súkna.
    • Kubanica (Kabanica): Krátky súkenný kabát, často bohato zdobený, prehodený cez plecia.
  • Schirika (Širica): Špecifický druh veľmi širokého pastierskeho plášťa z plstenej vlny (súkna), ktorý slúžil na ochranu pred nepriaznivým počasím aj na spanie.
  • Stock: Zipser používa tento výraz pre spodnú košeľu z hrubšieho plátna. V kontexte slovenského ženského kroja ide o rubáš (spodník).
  • Leibchen (Živôtik/Pruclek): Vesta bez rukávov, ktorú nosili ženy a dievčatá, často z drahších materiálov (hodváb, zamat).
  • Parta: Ozdobná čelenka, ktorú nosili slobodné dievčatá (vydaté ženy nosili čepiec alebo šatku). Zipserov opis „2–3 palce vysoký zlatom vyšívaný kruh“ presne zodpovedá honosným partám z Podpoľania.
  • 10–12 Zoll hohen Gürtel (10–12 palcový opasok): Ide o typický široký detviansky/ľudový opasok (cca 26 – 31 cm). Zipser správne poznamenáva, že nahrádzal vrecká – nosili sa v ňom peniaze, kresadlo (Feuerzeug) či tabak.

2. Lokality a geografické názvy

  • Podlawitz: Podlavice (dnes časť Banskej Bystrice).
  • Sachsendorf: Sásová (dnes časť Banskej Bystrice). Nemecký názov odkazuje na pôvodných saských osadníkov.
  • Rudolphsdorf: Rudlová (dnes časť Banskej Bystrice).
  • Mnotyowa: S najväčšou pravdepodobnosťou ide o Môťovú (dnes časť Zvolena pri priehrade). Môťová bola historicky známa ako obec kráľovských poľovníkov a slobodníkov, čo presne sedí do kontextu poznámky pod čiarou.
  • Hrochot: Hrochoť.
  • Otschova: Očová.
  • Poinik: Poniky.

3. Historické a spoločenské pojmy

  • Libertiner / Slobodaschi (Slobodníci): Zipser venuje veľkú poznámku pod čiarou tzv. slobodníkom. Išlo o špecifickú vrstvu obyvateľstva v obciach okolo Zvolena a Vígľaša (Môťová, Hrochoť, Poniky). Neboli to nevoľníci; boli oslobodení od roboty na panskom (Zugfrohndienste) a platenia daní výmenou za špeciálne služby.
    • Pôvod: Zipser spomína kráľa Mateja Korvína (Mathias Korvinus), ktorý mal tieto výsady udeliť za pomoc pri poľovačkách (naháňači zveri).
    • Povinnosti v 19. storočí: V Zipserových časoch už nepoľovali s kráľom, ale slúžili ako posli (Boten) pre stolicu a panstvo, doručovali úradné listy a vykonávali služby na stoličnom úrade (Komitatshaus).
  • Bonjour-Jacken (Bonjourky): Zipser prirovnáva strih kabátov tesárov zo Sásovej a Rudlovej k „bonjourkám“. Išlo o typ mužského denného kabáta (žaket), ktorý bol módny v mestskej spoločnosti v období biedermeiera (prvá pol. 19. stor.). Autor tým chcel nemeckému čitateľovi priblížiť vzhľad kroja pomocou známej módy.

4. Merné jednotky

  • Zoll (Palec): Cca 2,6 cm.
    • Výška opasku: 26 – 31 cm.
    • Výška party: 5 – 8 cm.