Strana 20 - 21

4.12.2025 16:19 Aktualizované 16:20

Zipser dokončuje popisy odevov a začína novú kapitolu o Banskej Bystrici. Popisuje príchod do mesta popri dymiacej hute a začínajúci úpadok baníctva.

...

Nemecký text (Strana 20)

Band mit einer Schleife, und ein zusammengelegtes Tischtuch darf nicht fehlen, wenn man in die Kirche geht. Dieses tragen sie unter dem Arm für den Fall eines Regens, in welches sie sich dann einhüllen. Auch hierin sucht des Landes Eitelkeit einen Vorzug. Je feiner und reicher es mit rothem, türkischem Garne gestickt ist, desto mehr bringt es die Besitzerin zur Schau.

Der Winteranzug der Weiber und Mädchen vom Lande besteht in einer bis über die Hüfte langen Pelzjacke von kornblauem und nicht anderm Tuche, rundum mit schwarzem Lammfell gebrämt. Eine Reihe von sechs ungarischen Knöpfen dient zum Schließen. Dieses Kleidungsstück gehört zur vorzüglichsten Mitgift eines Mädchens, wenn es heiraten soll, daher wird auf dessen Anschaffung vorzügliche Rücksicht genommen.

Das Sohler Komitat ist in zwei Gerichtsbarkeiten oder Prozesse, in den unteren und oberen, diese wieder in vier Distrikte eingetheilt. In jedem Prozesse ist ein Ober- und Unterstuhlrichter. Der obere Prozess enthält zwei königliche freie Bergstädte Neusohl und Libethen, eine königl. freie Stadt Bries, zwei königl. priv. Marktflecken Liptsch und Poinik, wovon der erste den königl. freien Städten ähnliche Privilegien besitzt und keinen Grundherrn erkennt; beide haben außerdem das jus gladii; — ferner 1 Marktflecken, 50 Dörfer und 53 größere, der königlichen Neusohler Kammer und Stadt Neusohl angehörige Holz- und Berghandlungen. — Die gesammte Bevölkerung des Sohler Komitats beläuft sich auf 97,430 Seelen.

Die Wohnplätze der Sohler Provinz beschränken sich auf 5 königliche Freistädte, 8 Marktflecken, 95 Dörfer und 53 Prädien und Weiler.

Slovenský preklad (Strana 20)

Stuha s mašľou a poskladaný obrus nesmú chýbať, keď sa ide do kostola. Tento nosia pod pazuchou pre prípad dažďa, do ktorého sa potom zahalia. Aj v tomto hľadá márnivosť tohto kraja určitú prednosť. Čím je jemnejší a bohatšie vyšívaný červenou tureckou priadzou, tým viac ho majiteľka vystavuje na obdiv.

Zimný odev žien a dievčat z vidieka pozostáva z kožušinového kabátika siahajúceho vyše bokov, z nevädzovomodrého a nie iného súkna, dookola lemovaného čiernou jahňacou kožušinou. Na zapínanie slúži rad šiestich uhorských gombíkov. Tento kus odevu patrí k najvznešenejšej výbave dievčaťa, keď sa má vydávať, preto sa na jeho zaobstaranie berie obzvlášť veľký ohľad.

Zvolenská stolica je rozdelená na dve súdne právomoci alebo okresy (Prozesse), na dolný a horný, a tie sú opäť rozdelené na štyri dištrikty. V každom okrese je jeden hlavný slúžny a podslúžny. Horný okres obsahuje dve kráľovské slobodné banské mestá Banská Bystrica (Neusohl) a Ľubietová (Libethen), jedno kráľovské slobodné mesto Brezno (Bries), dve kráľovské privilegované mestečká Slovenská Ľupča (Liptsch) a Poniky (Poinik), z ktorých prvé vlastní privilégiá podobné kráľovským slobodným mestám a neuznáva žiadneho zemepána; obe majú okrem toho právo meča (jus gladii); — ďalej 1 mestečko, 50 dedín a 53 väčších drevárskych a banských osád patriacich kráľovskej Banskobystrickej komore a mestu Banská Bystrica. — Celkové obyvateľstvo Zvolenskej stolice predstavuje 97 430 duší.

Sídla vo Zvolenskej provincii sa obmedzujú na 5 kráľovských slobodných miest, 8 mestečiek, 95 dedín a 53 osád a samôt.

Nemecký text (Strana 21)

Neusohl.

Nicht Wien allein, auch unser Städtchen hat
Merkwürdigkeiten aufzuweisen.
A. St. in der Wiener Zeitschr. f. Mode.

Kommt der Wanderer von Schemnitz, so sieht er diese freundliche Stadt erst außerhalb Radwan, weil sie von dem vorliegenden Berge Urpin verdeckt wird, dessen felsigen Fuß die Gran bespühlt. Die königliche Silberhütte mit ihren Gebäuden, mit ihren Rostheerden und Kohlbrennereien liegen zwischen der Stadt und dem Marktflecken Radwan so nahe beisammen, daß man verleitet wird, letzteren für eine Vorstadt Neusohls zu halten. Den Fremden überrascht — sobald er sich der Silberhütte nähert — der Anblick des Rechens mit seiner spiegelhellen Wasserfläche; Häuser schließen sich an, die immer größer werden, je mehr sich sein Blick nach dem Innern der Stadt verliert, aus welcher hohe Thürme emporsteigen, während den Hintergrund majestätische Gebirge schließen, durchflochten von fruchtbaren Strichen und kornwogenden Feldern.

Der Hauptnahrungszweig dieser königl. freien Bergstadt war einst der Bergbau, der aber leider in bedeutender Abnahme steht. Jetzt sind allerlei bürgerliche Erwerbe an seine Stelle getreten, die sich in lukrativer Beziehung ärmlich herausstellen; das beweisen die häufig besuchten Jahrmärkte, die kleinen Nutzen, oft sogar Schaden bringen. Der Leinwandhandel, durch welchen früher viele tausend Stück aus dem Teschen'schen weiß eingeführt und hier blau gedruckt oder bloß blau gefärbt in die unteren Gegenden bis in die Türkei verführt wurden, liegt ganz darnieder, weil ihn der Luxus der niedern Klasse durch den Ankauf wohlfeiler, wenn auch schlechterer Perkaile verdrängte, daher kennt man in Neusohl die sonst berühmten Schönfärber kaum nur noch

Slovenský preklad (Strana 21)

Banská Bystrica (Neusohl).

Nielen Viedeň, aj naše mestečko má
pozoruhodnosti, ktoré môže ukázať.
A. St. vo Wiener Zeitschr. f. Mode.

Ak prichádza pútnik od Banskej Štiavnice (Schemnitz), uvidí toto prívetivé mesto až za Radvaňou, pretože ho zakrýva pred ním ležiaci vrch Urpín, ktorého skalnaté úpätie obmýva Hron. Kráľovská strieborná huta so svojimi budovami, pražiacimi pecami a uhliarňami leží medzi mestom a mestečkom Radvaň tak tesne pri sebe, že to zvádza k tomu, aby sme to druhé považovali za predmestie Banskej Bystrice. Cudzinca prekvapí — len čo sa priblíži k striebornej hute — pohľad na hrable (Rechen) s ich zrkadlovočistou vodnou plochou; pripájajú sa domy, ktoré sú tým väčšie, čím viac sa jeho pohľad stráca smerom do vnútra mesta, z ktorého sa týčia vysoké veže, zatiaľ čo pozadie uzatvárajú majestátne hory, prepletené úrodnými pásmi a vlniacimi sa obilnými poľami.

Hlavným zdrojom obživy tohto kráľovského slobodného banského mesta bolo kedysi baníctvo, ktoré je však žiaľ v značnom úpadku. Teraz na jeho miesto nastúpili všelijaké meštianske zárobkové činnosti, ktoré sa z hľadiska lukratívnosti javia ako biedne; to dokazujú hojne navštevované jarmoky, ktoré prinášajú malý úžitok, často dokonca škodu. Obchod s plátnom, prostredníctvom ktorého sa predtým dovážali mnohé tisíce kusov bieleho plátna z Tešínska a tu sa modrotlačou potlačili alebo len na modro ofarbili a vyvážali do dolných krajov až do Turecka, celkom upadol, pretože ho luxus nižšej triedy vytlačil nákupom lacnejšieho, hoci aj horšieho perkálu, preto v Banskej Bystrici kedysi slávnych farbiarov jemných látok (Schönfärber) poznajú už sotva len...

Poznámky k prekladu:

Tu sú vysvetľujúce poznámky k historickým pojmom a reáliám, ktoré sa vyskytujú na stranách 20 a 21 Zipserovho textu. Tieto poznámky pomôžu súčasnému čitateľovi lepšie pochopiť dobový kontext Banskej Bystrice a Zvolenskej stolice v prvej polovici 19. storočia.

Poznámky k strane 20

  • Sohler Komitat (Zvolenská stolica): Zipser používa nemecký názov Sohl (Zvolen), čo sa prenáša aj na názov stolice. Hoci sídlom stolice bola v tom čase Banská Bystrica, historický názov ostal podľa Zvolenského hradu. V texte sa spomína počet obyvateľov 97 430, čo odráža stav v prvej tretine 19. storočia.
  • Gerichtsbarkeiten oder Prozesse (Súdne právomoci alebo okresy): Ide o administratívne členenie stolice. Stolice sa delili na tzv. slúžnovské okresy (latinsky processus). Na čele každého stál slúžny (Iudex nobilium).
  • Ober- und Unterstuhlrichter (Hlavný slúžny a podslúžny): Úradníci, ktorí spravovali tieto okresy. Mali na starosti administratívu, súdnictvo v menších sporoch a vyberanie daní.
  • Jus gladii (Právo meča): Hrdelné právo. Bolo to právo mesta alebo zemepána súdiť ťažké zločiny a vykonávať popravy (sťať mečom alebo obesiť). Zipser zdôrazňuje, že mestečká Slovenská Ľupča a Poniky toto právo mali, čo bolo znakom ich vysokej autonómie, hoci neboli "slobodnými kráľovskými mestami" v plnom zmysle ako Bystrica, Brezno či Ľubietová.
  • Neusohler Kammer (Banskobystrická komora): Kľúčová inštitúcia v regióne (známa aj ako Komorský úrad). Spravovala kráľovské majetky, bane, huty a lesy na strednom Slovensku (vrátane Horehronia). Podliehala priamo Viedni, nie stolici. Bola hlavným zamestnávateľom a hýbateľom ekonomiky.
  • Prädien (Prediá): Z latinského praedium. Označovali sa tak poľnohospodárske usadlosti, majere alebo samoty, ktoré neboli samostatnými obcami, ale patrili k nejakému panstvu alebo mestu.
  • Turecká priadza (Türkisches Garn): Kvalitná, sýto farbená (často červená) bavlnená priadza dovážaná z Orientu, ktorá bola v ľudovom odeve veľmi cenená a drahá. Zipser tu naráža na "márnivosť", pretože ženy míňali veľa peňazí na túto výšivku.

Poznámky k strane 21

  • Radvaň (Marktflecken Radwan): V Zipserovej dobe bola Radvaň samostatným mestečkom, známym svojimi jarmokmi. Dnes je to mestská časť Banskej Bystrice.
  • Silberhütte (Strieborná huta): Významný priemyselný komplex na spracovanie rúd (najmä medi a striebra), ktorý sa nachádzal v časti mesta dodnes nazývanej Strieborné námestie a priľahlom Huštáku. V tej dobe to bola "továrenská štvrť" oddelená od historického centra.
  • Rostheerden (Pražiace pece/hromady): Miesta, kde sa ruda pred samotným tavením pražila na otvorenom ohni alebo v peciach, aby sa zbavila síry. Tento proces bol spojený s veľkým množstvom dymu, čo dotváralo atmosféru vstupu do mesta.
  • Rechen (Hrable): Išlo o Banskobystrické hrable – technické zariadenie na rieke Hron (v miestach dnešného parku pod Pamätníkom SNP a koryta Hrona). Slúžili na zachytávanie dreva, ktoré sa plavilo (splavovalo) z lesov na Horehroní pre potreby huty a baní. Vytvárali veľkú vodnú plochu ("zrkadlovocistú"), ktorú Zipser opisuje.
  • Teschen'schen (Tešínsko): Región Sliezska (dnešný Cieszyn na hranici Poľska a Česka). Odkazuje na starú obchodnú cestu. Z Tešína sa dovážalo surové biele plátno, ktoré sa v Banskej Bystrici zušľachťovalo.
  • Schönfärber (Farbiari / Modrotlačiari): Banská Bystrica bola v 18. a na začiatku 19. storočia centrom farbiarstva a modrotlače. Text spomína úpadok tohto remesla. "Schönfärber" boli špecialisti na jemné farbenie, na rozdiel od bežných farbiarov (Schwarzfärber).
  • Perkaile (Perkál): Jemná, husto tkaná bavlnená látka. Zipser vysvetľuje ekonomickú zmenu: lacnejšia, priemyselne vyrábaná bavlna (perkál) začala vytláčať tradičné, ručne vyrábané a farbené ľanové plátno, čo zničilo bystrických remeselníkov.
  • Vorstadt (Predmestie): V tom čase sa "mestom" chápalo len to, čo bolo vnútri hradieb. Všetko mimo (ako Hušták alebo spomínaná Radvaň) bolo vnímané ako predmestie alebo samostatná obec.