Strana 24 - 25

6.12.2025 06:57 Aktualizované 7.12.2025 21:53

Zipser dopĺňa informácie o školstve, náboženskom živote a konkrétnych historických budovách. Skromne spomína aj školu, na ktorej pracuje.

...

Nemecký text (Strana 24):

les Kreuzbild von dem vaterländischen Künstler Dunayszky in Holz gearbeitet ziert, und als Kunstwerk gesehen zu werden verdient.

In demselbem Schloßraume findet man das seit 1804 eingerichtete katholische Gymnasium, an welchem 6 Professoren, größtentheils Weltpriester arbeiten, und unter einem Direktor, zugleich Domkapitular stehen. Es führt folgende Inschrift: Hanc Sedem Themidis, demto squalore Jubente Francisco Rege et Caesare Pallas habet. Anno MDCCCIV.

In früheren Zeiten diente dieses Gebäude zum Rathhause und gab, lange Jahre verödet, zu verschiedenen Märchen Anlaß, die zum Theil in ungerechten Urtheilssprüchen der alten Justiz ihre Quelle fanden. Man ließ Meineidige und unschuldig Verurtheilte in der Geisterstunde aufmarschiren, Kettengeklirre ertönen u. dgl. mehr. Seitdem aber die Räumlichkeit den Musen gewidmet ist, verschwanden alle bösen Geister.

Unter dem zweiten Schloßthore steht der mit Kupfer gedeckte hohe Thurm mit seinem harmonischen Geläute, wovon die schwerste Glocke 99 Zentner wiegt. Man genießt von diesem Standpunkte einen angenehmen, wohlthuenden Ueberblick der Stadt und seiner Umgebung, welche ringsum hohe Gebirge begrenzen, die mit ihrem reichen Waldwuchs bei kluger Verwaltung noch lange den Bedarf sichern.

Die Kapitular- oder Domkirche mit der Fronte gegen den Platz ist eine schmale Räumlichkeit, welche bei größern Feierlichkeiten die Gläubigen kaum fassen kann. Sie schreibt sich aus der Jesuitenzeit her, in dessen Wohnlichkeiten sich seit 1776 sechs Domherrn des Neusohler Domkapitels befinden, dessen erster Großprobst Nikolaus Muszka aus dem aufgehobenen Jesuiter-Orden 1771 gewählt, im Jahre 1783 gestorben ist.

Slovenský preklad (Strana 24):

...lny kríž vypracovaný v dreve domácim umelcom Dunajským, ktorý si zaslúži byť videný ako umelecké dielo.

V tom istom priestore hradu sa nachádza katolícke gymnázium zriadené v roku 1804, na ktorom pôsobí 6 profesorov, väčšinou svetských kňazov, a stoja pod vedením riaditeľa, ktorý je zároveň členom dómskej kapituly. Nesie tento nápis: Hanc Sedem Themidis, demto squalore Jubente Francisco Rege et Caesare Pallas habet. Anno MDCCCIV. (V preklade: Toto sídlo Themis, zbavené špiny, z príkazu kráľa a cisára Františka, vlastní Pallas. Roku 1804.)

V skorších časoch slúžila táto budova ako radnica a dlhé roky spustnutá dávala podnet k rôznym rozprávkam, ktoré mali svoj prameň sčasti v nespravodlivých rozsudkoch starej justície. Nechávali sa tu počas hodiny duchov mašírovať krivoprísažníci a nevinne odsúdení, znieť rinčanie reťazí a podobne. Odkedy sú však tieto priestory zasvätené Múzám, zmizli všetci zlí duchovia.

Pod druhou hradnou bránou stojí meďou pokrytá vysoká veža so svojím harmonickým zvonením, z ktorého najťažší zvon váži 99 centov. Z tohto stanoviska si človek vychutná príjemný, blahodarný prehľad mesta a jeho okolia, ktoré dookola ohraničujú vysoké hory, ktoré svojím bohatým lesným porastom pri rozumnej správe ešte dlho zabezpečia potrebu (dreva).

Kapitulský alebo Dómsky kostol s priečelím otočeným k námestiu je úzky priestor, ktorý pri väčších slávnostiach veriacich sotva pojme. Pochádza z jezuitských čias; v jeho obytných priestoroch sa od roku 1776 nachádza šesť kanonikov banskobystrickej kapituly, ktorej prvý veľprepošt Mikuláš Muška zo zrušeného rádu jezuitov, zvolený v roku 1771, zomrel v roku 1783.

Nemecký text (Strana 25):

Außer den erwähnten Kirchen gibt es noch zwei kleinere, nemlich die h. Geistkirche in der Obergasse und die h. Elisabethkirche in der Untergasse, an welcher Mathias Bél (gebürtig aus Otschowa im Sohler Komitat) als letzter evangel. Prediger im Jahre 1708 und 1709 angestellt war. In einem slawischen Buche: „rayska zahrada“, das im J. 1720 in Pressburg gedruckt wurde, nennt er sich selbst in der Vorrede „gewesenen Prediger beider Nationen an der St. Elisabethkirche, jetzt Prediger in Pressburg.“

Die Evangelischen — etwa die Hälfte der Einwohner — hatten außer dem Baderthore eine sogenannte Artikularkirche, ein großes hölzernes Gebäude, welches nach 120jährigem Bestehen einer im Jahre 1803 gemauerten weichen mußte. Ueber dem Portale liest man folgende Schrift: Francisco Secundo Aug. Pio Optimo Regnante Ligneam CXX annis stantem aedem sacram Huic novae cedere iussit Ecclesia. Evang. Novisoliensis MDCCCIII.

Die Orgel, von Podkoniczky konstruirt, gehört unter die nicht gewöhnlichen Kunstwerke dieses vaterländischen Orgelbauers.

Seitdem Schemnitz zum Distriktual-Gymnasium und in der jüngsten Zeit zum evangel. Lyceum erhoben wurde, besteht in Neusohl nur ein Progymnasium, woran 3 Lehrer arbeiten. Außerdem sind die deutsche und slawische Mädchenschule stark besucht. Jene erfreut sich vieler fremder Mädchen und steht in gutem Rufe. Mit ihr ist zugleich eine öffentliche Lehr- und Erziehungsanstalt für Mädchen verbunden, welcher Professor Dr. Zipser vorsteht.

Die Kleinkinder-Bewahranstalt, die erste, welche nach der Ofner in Ungarn unter Mitwirkung des weiland Herrn Nikolaus Edlen v. Zmeskal, Hofsekretärs bei der ungr. Hofkanzlei, welcher zu diesem edlen Zwecke 1000 Gulden...

Slovenský preklad (Strana 25):

Okrem spomenutých kostolov sú tu ešte dva menšie, a to Kostol sv. Ducha v Hornej ulici a Kostol sv. Alžbety v Dolnej ulici, v ktorom bol Matej Bel (rodák z Očovej vo Zvolenskej stolici) zamestnaný ako posledný evanjelický kazateľ v rokoch 1708 a 1709. V jednej slovenskej (slovanskej) knihe: „rayska zahrada“, ktorá bola vytlačená v r. 1720 v Bratislave (Pressburg), nazýva sám seba v predslove „bývalým kazateľom oboch národov pri Kostole sv. Alžbety, teraz kazateľom v Bratislave.“

Evanjelici — asi polovica obyvateľov — mali mimo Dolnej brány (Baderthor - Kúpeľná brána) takzvaný artikulárny kostol, veľkú drevenú budovu, ktorá po 120-ročnom trvaní musela ustúpiť murovanej v roku 1803. Nad portálom sa číta nasledujúci nápis: Francisco Secundo Aug. Pio Optimo Regnante Ligneam CXX annis stantem aedem sacram Huic novae cedere iussit Ecclesia. Evang. Novisoliensis MDCCCIII. (V preklade: Za vlády Františka II. Vznešeného, Zbožného a Najlepšieho, banskobystrická evanjelická cirkev nariadila, aby tento drevený svätostánok, stojaci 120 rokov, ustúpil tomuto novému. 1803.)

Organ, skonštruovaný Podkonickým, patrí medzi neobyčajné umelecké diela tohto domáceho staviteľa organov.

Odkedy bola Banská Štiavnica povýšená na dištriktuálne gymnázium a v najnovšom čase na evanjelické lýceum, existuje v Banskej Bystrici len progymnázium, na ktorom pracujú 3 učitelia. Okrem toho sú nemecká a slovenská dievčenská škola silne navštevované. Tá prvá sa teší mnohým cudzím dievčatám a má dobrú povesť. S ňou je zároveň spojený verejný vyučovací a výchovný ústav pre dievčatá, ktorý vedie profesor Dr. Zipser.

Opatrovňa pre malé deti (škôlka), prvá, ktorá po tej budínskej v Uhorsku za spoluúčasti nebohého pána Mikuláša šľachtica Zmeškala, dvorného tajomníka pri uhorskej dvorskej kancelárii, ktorý na tento šľachetný účel (daroval) 1000 guldenov...

Poznámky k prekladu:

Tu sú vysvetľujúce poznámky k stranám 24 a 25. Tieto strany sú obzvlášť bohaté na informácie o školstve, náboženskom živote a konkrétnych historických budovách, ktoré v meste stoja dodnes.

Poznámky k strane 24

  • Vavrinec Dunajský (Dunayszky): Významný slovenský sochár (1784 – 1833), rodák z Ľubietovej. Jeho diela zdobia mnohé kostoly na strednom Slovensku. Spomínaný drevený kríž v Slovenskom kostole (Kostol sv. Kríža) je jedným z dôkazov jeho majstrovstva.
  • Hanc Sedem Themidis... (Nápis na gymnáziu): Tento nápis kľúčovo identifikuje budovu. Ide o Pretórium (starú radnicu) v areáli mestského hradu.
    • Themis bola bohyňa spravodlivosti (odkaz na to, že budova bola súdom a radnicou).
    • Pallas (aténa) je bohyňa múdrosti (odkaz na to, že sa zmenila na školu).
    • Zipser opisuje premenu funkcie budovy z miesta "temného stredovekého práva" na miesto vzdelania.
  • Weltpriester (Svetskí kňazi): Kňazi, ktorí nepodliehajú rehoľným pravidlám (nežijú v kláštore), ale podliehajú priamo biskupovi (diecézni kňazi). V tom čase bolo školstvo často doménou reholí (piaristov, jezuitov), preto Zipser zdôrazňuje tento fakt.
  • Príbehy o duchoch a mučení: Pretórium skutočne slúžilo ako sídlo mestskej správy a súdu, ktorého súčasťou bolo aj väzenie a mučiareň. Zipser ako osvietenec tieto legendy zaznamenáva, ale s istým odstupom ("zmizli zlí duchovia").
  • Druhý hradný vstup a veža: Myslí sa tým Barbakan a jeho veža, cez ktorú sa vchádzalo do opevneného areálu kostola.
  • 99 Zentner (Centov): Viedenský cent vážil 56 kg. Zvon teda vážil vyše 5,5 tony. Ide o úctyhodnú váhu, ktorá dokladá bohatstvo mesta, ktoré si taký zvon mohlo dovoliť odliať.
  • Kapitulský alebo Dómsky kostol (Katedrála sv. Františka Xaverského): Tu sa Zipser presúva z hradného areálu na hlavné námestie. Tento kostol bol pôvodne jezuitský (postavený podľa vzoru Il Gesù v Ríme).
  • Rok 1776 a zrušenie jezuitov: Rád jezuitov bol pápežom zrušený v roku 1773. O tri roky neskôr, v roku 1776, Mária Terézia zriadila Banskobystrické biskupstvo a pridelila mu tento bývalý jezuitský kostol ako katedrálu. Biskupstvo vzniklo vyčlenením z obrovskej Ostrihomskej arcidiecézy.

Poznámky k strane 25

  • Kostol sv. Alžbety (H. Elisabethkirche): Ide o špitálsky kostol na konci Dolnej ulice. Historicky slúžil najmä pre chudobných a chorých zo špitála.
  • Kostol sv. Ducha (H. Geistkirche): Tento kostol stál na Hornej ulici (približne v miestach dnešného vyústenia do Námestia slobody/Partizánskej cesty), no neskôr zanikol/bol prestavaný a zmenil funkciu.
  • Matej Bel (Mathias Bél): Zipser hrdo pripomína, že "Veľká ozdoba Uhorska" (Magnum decus Hungariae), polyhistor Matej Bel, pôsobil v Banskej Bystrici. Bol rektorom evanjelického gymnázia a nemeckým i slovenským kazateľom. Zipser cituje z jeho slovenskej knihy Rajská záhrada, čo dokazuje Belovo slovenské povedomie ("kazateľ oboch národov").
  • Baderthor (Kúpeľná brána / Dolná brána): Jedna z hlavných mestských brán, ktorá stála na konci Dolnej ulice pri potoku Bystrica (v tých miestach boli kúpele, odtiaľ názov). Evanjelici museli mať svoj kostol "mimo hradieb" mesta.
  • Artikulárny vs. Tolerančný kostol:
    • Artikulárny: Podľa šopronských artikulov (1681) mohli evanjelici stavať len drevené kostoly bez veže a klincov, mimo hradieb. Taký bol ten pôvodný, ktorý Zipser spomína.
    • Nový kostol (1803): Po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. (1781) si mohli evanjelici postaviť murovaný kostol (dnešný Evanjelický kostol na Lazovnej ulici). Nápis nad vchodom oslavuje cisára Františka II., ktorý stavbu povolil.
  • Lyceum vs. Progymnasium: Banská Štiavnica mala v tom čase slávne evanjelické lýceum (vyššie vzdelanie s právom a teológiou). Banská Bystrica mala "len" progymnázium (nižšie ročníky), čo znamenalo, že študenti za vyšším vzdelaním odchádzali do Štiavnice alebo Bratislavy.
  • Professor Dr. Zipser: Autor knihy tu píše sám o sebe v tretej osobe. Christian Andreas Zipser bol nielen geológ, ale aj významný pedagóg, ktorý viedol dievčenskú školu ("ústav"). Vzdelávanie dievčat v tej dobe nebolo samozrejmosťou.
  • Mikuláš Zmeškal (Nikolaus v. Zmeskal): Významný hudobný skladateľ a violončelista, priateľ Ludwiga van Beethovena, rodák z Oravy. Jeho dar na zriadenie škôlky (opatrovne) ukazuje jeho filantropiu. Zipser zdôrazňuje, že išlo o jednu z prvých škôlok v Uhorsku (po Budíne/Budapešti), čo svedčí o kultúrnej vyspelosti Banskej Bystrice.