Strana 34 - 35

14.12.2025 15:36 Aktualizované 15:39

Zipser veľmi podrobne popisuje činnosť striebornej huty a neuveriteľnú spotrebu dreva, ktorá bola na túto činnosť potrebná.

Nemecký text (Strana 34):

• die k. k. Schießpulver-Inspektorats-Administration,
• und das k. f. Postamt.

Neusohl ist von fünf Vorstädten umgeben. In der Bader-Vorstadt oder dem sogenannten Hammer stehen ein königl. gewerkschaftlicher Eisen- und ein königl. Kupferhammer im Betriebe. In letzterem werden Kupferplatten und vertiefte Waare verfertigt.

Zwischen der Stadt und dem Marktflecken Radwan steht die immer thätige königliche Silberhütte. Sie hat mehrere Schacht-, Rost- und Treiböfen, die fast immer im Betriebe sind, und bezieht ihre Erze, so wie die Schliche von Schemnitz, Windschacht, Dille, Eisenbach, Hodritsch und Magurka. Das Schmelzen der Erze und Schliche geschieht in den Schachtöfen nach den gegenwärtig schon vorwärts schreitenden metallurgischen Erfahrungen: das Rösten der Steine in offenen Rostfeldern und jenes der Bleierze und Schliche in geschlossenen Rostöfen.

Jeder Freitag ist der Trieb und wöchentlich werden im Durchschnitte 250 Mark göldisches Silber erzeugt. Es besteht kein festgesetzter Maaßstab, der den eigentlichen Bleibedarf bei den wöchentlichen Silbertrieben unabweichlich festsetzte. Die Stärke eines Triebes besteht gewöhnlich aus 100 bis 120 Zentner Reichblei auf einem gut geschlagenen Heerde mit natürlichem Kalkmergel. Bei dem Treiben wird nebst dem göldischen Silber, Glätte und Heerd gewonnen oder die Glätte in den Vernaul'schen Reduktionsofen geleitet und dieselbe zu Blei gleich reduzirt. Ein Trieb dauert bei 30—36 Stunden. Das Blicksilber 1) erhält gewöhnlich eine Feine

Poznámka pod čiarou: Blick wird die Erscheinung beim Silbertreiben genannt, wenn das Silber ganz gereinigt von Blei zu gerinnen anfängt; das Blei trennt sich nemlich wie eine abgezogene Haut durch Einwirkung der Gebläseluft von Silber und in diesem Augenblicke entsteht ein schönes Farbenspiel, welches alsdann von einer anderen Erscheinung des Silberkornes, die der Klarheit eines Spiegels ähnlich ist, vertrieben wird. Blicksilber nennt man mithin jenes Silber, welches auf dem Treibheerde fast ganz rein vom Blei abgetrieben wird.

Slovenský preklad (Strana 34):

• c. k. inšpektorátna správa pušného prachu,
• a c. k. poštový úrad.

Banskú Bystricu obklopuje päť predmestí. V Kúpeľnom predmestí alebo v takzvanom Hámri sú v prevádzke kráľovský ťažiarsky železný hámor a kráľovský medený hámor. V tom druhom sa vyrábajú medené platne a hlboký (tepaný) tovar.

Medzi mestom a trhovým mestečkom Radvaň stojí stále činná kráľovská strieborná huta. Má viacero šachtových, pražiacich a odháňacích pecí, ktoré sú takmer stále v prevádzke, a odoberá svoje rudy, ako aj šlichy z Banskej Štiavnice, Vindšachty, Belej (Dille), Vyhní (Eisenbach), Hodruše a Magurky. Tavenie rúd a šlichov sa deje v šachtových peciach podľa v súčasnosti už pokročilých metalurgických skúseností: praženie kamienkov na otvorených pražiacich poliach a praženie olovených rúd a šlichov v uzavretých pražiacich peciach. Každý piatok je odháňanie (Trieb) a týždenne sa vyrobí v priemere 250 mariek zlatonosného striebra. Neexistuje žiadne pevne stanovené meradlo, ktoré by neodvratne určovalo skutočnú potrebu olova pri týždennom odháňaní striebra. Sila jedného odháňania pozostáva zvyčajne zo 100 až 120 centov bohatého olova na dobre ubitej nisteji s prírodným vápenným slieňom. Pri odháňaní sa popri zlatonosnom striebre získava glejt a nistej, alebo sa glejt vedie do Vernaulovej redukčnej pece a hneď redukuje na olovo. Jedno odháňanie trvá 30 – 36 hodín. Blysktavé striebro (Blicksilber) 1) získa zvyčajne rýdzosť...

Poznámka pod čiarou: Zábleskom (Blick) sa nazýva jav pri odháňaní striebra, keď striebro celkom očistené od olova začína tuhnúť; olovo sa totiž vplyvom vzduchu z dúchadla oddeľuje od striebra ako stiahnutá koža a v tomto okamihu vzniká krásna hra farieb, ktorá je vzápätí vystriedaná iným javom strieborného zrna, ktoré je podobné jasnosti zrkadla. Blysktavým striebrom (Blicksilber) sa teda nazýva to striebro, ktoré je na odháňacej nisteji takmer celkom zbavené olova.

---

Nemecký text (Strana 35):

von 15 Loth 16 Grän und haltet im Durchschnitte im Gold 5—7 Denär. Nebstbei wird beim Treiben erzeugt:

• an reicher Glätte 15 Zentner,
• an armer " 60 "
• am Heerd . . . 25 "

Die reiche Glätte kommt im Blei auf 86 Pfund, im Silber auf 4 Loth; die arme hingegen im Blei auf 86 Pf. und im Silber auf 2—3 Quintl.

Der Halt des Heerdes an Blei auf 56 Pf., an Silber auf 5 Loth. Wird beim Treiben die Glätte in den Vernaul'schen Kasten gleich reduzirt, so haltet das dabei gewonnene Blei 1 Quintl bis 2 Loth im göldischen Silber.

Es werden ferner bei einem Trieb verbraucht 12 Maaß Kohlen, 2 Stabel oder Kubikklafter Holz und 400 Stück Gebünde. Der Silberabgang beträgt 1%, jener des Bleies 10%. Der Treiberlohn wird für 1 Zentner Blei mit Abschlag des Silbers mit 5 kr. vergütet, und für das Heerdschlagen eines Triebes zahlt man 20 kr.

Daß ein solches Etablissement ein ungeheures Kohlenquantum verbraucht, liegt klar am Tage; daher sind in den beiden Rechenkohlungen 36 Kohlenmeiler durch 6 Küren (jede aus 6 Mann bestehend) in Thätigkeit gesetzt. Die italienische Meilerverkohlung wird nach stehender Art, unter einem Höhenwinkel von 65° konstruirt, und jeder einzelne mit 24 Stabel Kluftenholz eingerichtet. Wenn die Witterung günstig ist, dauert die Verkohlung eines Meilers 20 bis 22 Tage, und gibt 20 Maaß Kohlen pr. Stabel, mithin 480 Maaß pr. Meiler, welches Quantum nach dem 6 324/1728 Kubikfuß enthaltenden scharnowitzer Kohlmaaß abgenommen wird.

Das dazu nöthige Holz wird aus den Brieser Waldungen herabgetriftet. Dieß geschieht jährlich im März oder April, je nachdem das Thauwetter früher oder später eintritt. Die Trift, welche das Brieser Holzhandlungspersonale nebst Weibern, Kindern und aufgenommenen Leuten be-

Slovenský preklad (Strana 35):

...15 lótov 16 grénov a v priemere obsahuje 5 – 7 denárov zlata. Okrem toho sa pri odháňaní vyprodukuje:

• bohatého glejtu 15 centov,
• chudobného " 60 "
• nisteje . . . 25 "

Bohatý glejt obsahuje v olove 86 libier, v striebre 4 lóty; chudobný naproti tomu v olove 86 libier a v striebre 2 – 3 kventlíky.

Obsah nisteje je 56 libier olova a 5 lótov striebra. Ak sa pri odháňaní glejt vo Vernaulovej skrini hneď zredukuje, takto získané olovo obsahuje 1 kventlík až 2 lóty zlatonosného striebra.

Ďalej sa pri jednom odháňaní spotrebuje 12 mier uhlia, 2 štôsy (Stabel) alebo kubické siahy dreva a 400 kusov otepí. Strata striebra činí 1 %, strata olova 10 %. Mzda odháňača (treibera) za 1 cent olova s odpočítaním striebra je odmenená 5 grajciarmi a za ubitie nisteje jedného odháňania sa platí 20 grajciarov.

Že takýto podnik spotrebuje obrovské množstvo uhlia, je nad slnko jasnejšie; preto je v oboch hrabliach na uhlie v činnosti 36 milierov prostredníctvom 6 partií (každá pozostáva zo 6 mužov). Talianske uhoľné miliere sa konštruujú stojatým spôsobom pod výškovým uhlom 65° a každý jeden je vybavený 24 štósmi štiepaného dreva. Ak je priaznivé počasie, trvá zuhoľnatenie jedného miliera 20 až 22 dní a dáva 20 mier uhlia na štôs, teda 480 mier na milier, ktoréžto množstvo sa odoberá podľa žarnovickej miery uhlia obsahujúcej 6 324/1728 kubických stôp.

Na to potrebné drevo sa splavuje z Breznianskych lesov. Deje sa tak každoročne v marci alebo apríli, podľa toho, či odmäk nastane skôr alebo neskôr. Splavovanie, ktoré zamestnáva brezniansky personál obchodu s drevom spolu so ženami, deťmi a najatými ľuďmi, ...

Poznámky k prekladu:

Tu sú doplňujúce poznámky k historickým pojmom a geografickým názvom pre strany 34 a 35, ktoré pomôžu lepšie pochopiť text v kontexte doby a regiónu:

Strana 34

Miestopis a lokality:

• Bader-Vorstadt (Kúpeľné predmestie): V Zipserovom kontexte ide o oblasť dnešného Medeného hámra. Táto oblasť je prístupná smerom na sever, čo korešponduje s vyústením Lazovnej ulice (smerom na Kostiviarsku/Jakub).
• Radwan (Radvaň): Dnes mestská časť Banskej Bystrice, v 19. storočí samostatné trhové mestečko a sídlo šľachtického rodu Radvanských.
• Königliche Silberhütte (Kráľovská strieborná huta): Významný priemyselný komplex na spracovanie rúd, ktorý stál medzi mestom a Radvaňou (v oblasti dnešného Huštáku/Štadlerovho nábrežia). Bola to jedna z najmodernejších hút v Uhorsku.
• Pôvod rúd (lokality):
  • Schemnitz: Banská Štiavnica.
  • Windschacht: Vindšachta (dnes súčasť obce Štiavnické Bane).
  • Dille: Historický nemecký názov pre Banskú Belú (častejšie Dilln).
  • Eisenbach: Vyhne (známe nielen kúpeľmi, ale aj železiarňami a ťažbou).
  • Hodritsch: Hodruša (dnes Hodruša-Hámre).
  • Magurka: Banská osada v Nízkych Tatrách (pod Chabencom), známa ťažbou zlata a antimónu.

Technické pojmy:

• Treiben (Odháňanie / Kupelácia): Metalurgický proces, pri ktorom sa oddeľuje drahý kov (striebro, zlato) od olova. Tavenina sa oxiduje prúdom vzduchu, pričom olovo sa mení na oxid (glejt) a čisté striebro ostáva na nisteji.
• Schachtöfen (Šachtové pece): Vysoké pece na tavenie rudy.

---

Strana 35

Technické pojmy a procesy:

• Blicksilber (Blysktavé striebro): Surové striebro získané bezprostredne po procese odháňania. Názov je odvodený od momentu „záblesku“ (Silberblick), kedy sa povrch roztaveného kovu vyčistí od vrstvy oxidov a zrkadlovo sa leskne. Obsahovalo ešte malé množstvo nečistôt.
• Glätte (Glejt): Oxid olovnatý, vedľajší produkt pri odháňaní striebra. Používal sa ďalej v hutníctve alebo sa predával (napr. na výrobu glazúr). Text rozlišuje „bohatý glejt“ (so zvyškami striebra) a „chudobný glejt“.
• Heerd (Nistej): Spodná časť pece, kde sa hromadí roztavený kov. V kontexte odháňania ide o misovitú priehlbinu vytvorenú z pórovitého materiálu (popol, kostná múčka, v texte „Kalkmergel“ – vápenný slieň), ktorá nasáva oxidy olova.
• Vernaul'schen Reduktionsofen: Špecifický typ redukčnej pece nazvaný pravdepodobne podľa jej konštruktéra alebo vylepšovateľa (Vernaul). Slúžila na spätné získavanie olova z glejtu.
• Rechenkohlungen (Uhoľné hrable): „Hrable“ boli drevené konštrukcie naprieč riekou Hron, ktoré slúžili na zachytávanie splaveného dreva. V Banskej Bystrici boli tieto hrable kľúčové pre zásobovanie hút drevným uhlím. Drevo sa tu vytiahlo a v milieroch (Meiler) pálilo na uhlie.
• Trift (Plavenie/Splavovanie): Doprava dreva vodným tokom. Drevo sa rúbalo v lesoch okolo Brezna (Brieser Waldungen) a na jar sa pri vysokej vode plavilo dole Hronom až do Banskej Bystrice.

Miery a váhy:

• Zentner (Cent): Váhová jednotka, cca 56 kg (viedenský cent).
• Loth (Lót): Jednotka hmotnosti (cca 17,5 g) aj rýdzosti. Pri striebre znamenala rýdzosť 16 lótov 100 % čistotu (čiže 15 lótov je veľmi vysoká rýdzosť).
• Grän (Grén): Menšia jednotka, 1 lót = 18 grénov.
• Maaß (Miera): Objemová jednotka, v texte pre uhlie.
• Stabel (Štôs/Siaha): Priestorová miera pre drevo.
• Klafter (Siaha): Dĺžková miera (cca 1,9 m), tu myslená ako kubická siaha dreva.

5 a 20 grajciarov dnes:

Prepočet historických mien na dnešné eurá je ošemetná záležitosť, pretože štruktúra cien bola v 19. storočí úplne iná (jedlo bolo drahé, ľudská práca lacná, priemyselné výrobky luxus).

Najlepším spôsobom, ako pochopiť hodnotu 5 a 20 grajciarov (v texte značené ako kr.), je pozrieť sa na to cez mzdy (ktoré Zipser uvádza na strane 29) a ceny základných potravín tej doby.

Vychádzame z predpokladu, že ide o Viedenskú menu (W.W. - Wiener Währung), ktorú Zipser explicitne spomína pri mzdách pltníkov.

1. Porovnanie cez mzdu (Koľko museli pracovať)

Toto je najpresnejší ukazovateľ. Na strane 29 Zipser píše, koľko zarobil nádenník pri splavovaní dreva za celý deň ťažkej práce:

• Muž: 30 grajciarov / deň
• Žena: 24 grajciarov / deň
• Dieťa: 18 grajciarov / deň

Čo to znamená pre naše sumy:

• 20 grajciarov:

  • Je to mzda za 2/3 dňa ťažkej fyzickej práce dospelého chlapa.
  • Alebo takmer celodenná mzda ženy.
  • Dnešný ekvivalent: Ak by sme rátali dnešnú minimálnu čistú mzdu na deň (povedzme cca 40 – 50 €), tak 20 grajciarov by malo kúpnu silu dnešných zhruba 30 €. Bola to slušná suma, ktorú ste v krčme len tak neminuli.

• 5 grajciarov:

  • Je to mzda za cca 2 hodiny práce muža.
  • Dnešný ekvivalent: Približne 7 – 8 €.

2. Porovnanie cez tovar (Čo si kúpili)

V 40. rokoch 19. storočia boli ceny v Uhorsku približne takéto (ceny kolísali podľa úrody):

Za 5 grajciarov ste si mohli kúpiť:

• Veľký peceň chleba (cca 0,5 – 1 kg, podľa kvality múky).
• Žejdlík (cca 0,3 – 0,5 l) obyčajného vína alebo piva v hostinci.
• Pár vajec.
• Záver: 5 grajciarov boli „drobné“ na prežitie – stačilo to na jedlo na pol dňa.

Za 20 grajciarov ste si mohli kúpiť:

• Asi 0,5 kg hovädzieho mäsa (mäso bolo vtedy drahé a chudobní ho jedli len v nedeľu).
• Kvalitný obed v hostinci aj s vínom.
• Nocľah v jednoduchšom hostinci.
• Záver: 20 grajciarov bol peniaz, s ktorým sa dalo urobiť rodinný nákup na nedeľný obed.

Kontext k strane 35 (Hutníci vs. Pltníci)

Na strane 35 sa píše, že hutník dostal 5 grajciarov za 1 cent (56 kg) olova. Text zároveň hovorí, že jedna várka (Trieb) mala 100 až 120 centov.

• Ak by jeden hutník spracoval celú várku, zarobil by 500 až 600 grajciarov (čo je 8 až 10 zlatých).
• Aj keď sa o to delila partia, hutníci (Treiber) boli elitní robotníci. Kým pltník drel celý deň vo vode za 30 grajciarov, špecializovaný hutník si mohol zarobiť násobne viac.

Zhrnutie:

• 5 grajciarov = Dnešná cena veľkého chleba alebo piva (cca 7 € v prepočte na cenu práce).
• 20 grajciarov = Dnešná cena veľkého nedeľného nákupu mäsa alebo denná gáža brigádnika (cca 30 €).