Strana 36 - 37

14.12.2025 16:03

Zipser dokončuje splavovanie dreva a popisuje mestský cukrovar, ktorý je podľa neho technicky vyspelý. Začína popisovať aj miesta oddychu.

...

Nemecký text (Strana 36):

schäftigt, dauert im Durchschnitt 12 Wochen. Mit der jährlichen 30—40,000 Stabel großen Triftholz-Erzeugung, wovon 12,000 Stabel für Neusohl fallen, sind 80 Küren zu 8 Mann, mithin 640 Arbeiter in Thätigkeit. Jede Kür hat die Aufgabe 40—50 Meiler Holz zusammen in mehreren Forsten zu erzeugen. (Ein Meiler Holz enthält zehn Stabel.) Das Triftholzauslegen in den Neusohler Rechenkohlungen wird nach festgesetzten Preisen durch Liptscher Bergkammeral-Unterthanen und durch Fremde besorgt.

Weil das Lokale nicht überall so beschaffen ist, daß das Holz ausgetriftet werden könnte, so erzeugt man auch Wald- und Körbelkohl in großer Quantität, welches kräftiger ist, als die Kohlen des Triftholzes, daher jenes, obwohl theurer, dennoch viel lieber von den Werkern angenommen wird.

Ganz in der Nähe der königl. Silberhütte steht die großartige Neusohler Runkelrübenzuckerfabrik und Raffinerie. Sie wurde nach den besten Mustern französischer Etablissement im Jahre 1829 durch eine Aktiengesellschaft, der sie bis nun gehört, begründet und mit den nöthigen Maschinen versehen, welche man theils von Helette und Sohn in Arras, theils von Schöll und Lutz in Brünn bezog. Aus 8000 Zentner Rüben produzirt diese Fabrik gegen 500 Zentner rohen Zucker und daraus bei 300 Ztr. guten, im Handel beliebten raffinirten Zucker. Die Fabrikations-Methode in dieser Fabrik ist auf einer so hohen Stufe der Vollkommenheit, daß sich — wie dieß mehrere europäische Reisende bestätigten — wenige Fabriken dergleichen Einrichtungen erfreuen, selbst die großartigsten nicht, obwohl sie nach einer der ältesten Methoden mit Reiben und Pressen arbeitet. So wie die Fabrik jetzt besteht, können jährlich 25,000 Zentner Rüben zu Zucker verarbeitet werden. Manches Unglück in den ersten fünf Jahren hatte dieses Unternehmen finanziell sehr erschüttert, besonders war der Anfang oft schadenbringend, denn die vielen Cholera-Kordons der deutschen Staaten waren Ursache, daß die aus

Slovenský preklad (Strana 36):

...trvá v priemere 12 týždňov. Pri ročnej produkcii plaveného dreva 30 – 40 000 štôsov, z čoho 12 000 štôsov pripadá na Banskú Bystricu, je v činnosti 80 partií po 8 mužov, teda 640 robotníkov. Každá partia má za úlohu vyťažiť spolu 40 – 50 milierov dreva vo viacerých lesoch. (Jeden milier dreva obsahuje desať štôsov.) Vykladanie plaveného dreva v banskobystrických uhoľných hrabliach obstarávajú za stanovené ceny poddaní Liptovskej banskej komory a cudzí robotníci.

Pretože terén nie je všade taký, aby sa drevo dalo splaviť, vyrába sa vo veľkom množstve aj lesné a košové uhlie, ktoré je silnejšie ako uhlie z plaveného dreva, preto robotníci to prvé, hoci drahšie, prijímajú oveľa radšej.

Celkom v blízkosti kráľovskej striebornej huty stojí veľkolepý banskobystrický cukrovar na kŕmnu repu a rafinéria. Bol založený podľa najlepších vzorov francúzskych podnikov v roku 1829 akciovou spoločnosťou, ktorej patrí dodnes, a vybavený potrebnými strojmi, ktoré sa odoberali čiastočne od Helette a syna v Arrase, čiastočne od Schölla a Lutza v Brne. Z 8000 centov repy vyprodukuje táto továreň okolo 500 centov surového cukru a z toho asi 300 centov dobrého, v obchode obľúbeného rafinovaného cukru. Výrobná metóda v tejto továrni je na takom vysokom stupni dokonalosti, že – ako to potvrdili viacerí európski cestovatelia – máloktoré továrne sa tešia podobným zariadeniam, dokonca ani tie najväčšie nie, hoci pracuje podľa jednej z najstarších metód strúhaním a lisovaním. Tak ako továreň teraz stojí, môže sa ročne spracovať na cukor 25 000 centov repy. Mnohé nešťastia v prvých piatich rokoch tento podnik finančne veľmi otriasli, obzvlášť začiatok bol často stratový, lebo mnohé cholerové kordóny nemeckých štátov boli príčinou, že...

Nemecký text (Strana 37):

Arras bezogenen Dampfapparate anstatt im Monate August 1831 erst im April 1832 an ihrer Bestimmung anlangten, zu einer Zeit, in welcher die ganze Fechsung des ersten Jahres unverschuldet ganz zu Grunde gegangen war; dazu gesellten sich einige Mißjahre, mitunter auch Mangel an praktisch-gebildeten Menschen — dieß Alles bedrohte schon im Jahre 1835 dieses Unternehmen mit einem gänzlichen Ruin. Da jedoch die Mehrzahl der Aktionäre aus Kaufleuten besteht, welche die Ueberzeugung hegen, daß nicht so leicht ein Zweig in unserem Vaterlande gefunden werden kann, der unserer Landwirthschaft eine festere Basis geben und die Aktivität unseres Handels sichern kann, entschlossen sie sich zur Fortsetzung der Opfer und hoffen wieder durch größtmöglichste Ausdauer das vorgesteckte Ziel zu erreichen.

Dem unermüdeten Fleiße und praktischer Erfahrung des jetzigen Direktors Herrn K. B. Liedemann ist der jetzige günstige Stand dieser Fabrik zu verdanken, welche zur Erzeugung des Spodiums eine eigene sehr gut eingerichtete Beinschwarzfabrik besitzt. Es bleibt nur zu wünschen übrig, daß die vielen Aufmunterungen unserer höchsten und hohen Hof- und Landesstellen für Einführung des Runkelrübenbaues zur Zuckerfabrikation verdientermaßen gewürdigt würden.

Zu den Spaziergängen in und außer der Stadt gehören:

1.) die Promenade

neben der Schloßkirche im sogenannten Pfarrhofe mit dreifachen Alleen und Ruhesitzen. Sie entstand auf Anregung des würdigen Stadtrichters Edlen v. Glabitsch durch milde Beiträge mehrerer Neusohler, verdrängte den durch seine Ausdünstungen höchst unangenehmen, zur Aufbewahrung von Wasserröhren bestimmten kleinen Teich, und dient gegenwärtig zu Zusammenkünften, wohl auch zu manchem sehnsuchtsvollen Stelldichein.

2.) die Wiese

gleich außerhalb dem Silberthore, ein großer durch Gärten

Slovenský preklad (Strana 37):

...parné prístroje objednané z Arrasu dorazili na miesto určenia namiesto v mesiaci august 1831 až v apríli 1832, v čase, keď celá úroda prvého roku vyšla bez cudzieho zavinenia úplne navnivoč; k tomu sa pridružilo niekoľko neúrodných rokov, občas aj nedostatok prakticky vzdelaných ľudí – to všetko ohrozovalo tento podnik už v roku 1835 úplným krachom. Keďže však väčšina akcionárov pozostáva z obchodníkov, ktorí prechovávajú presvedčenie, že v našej vlasti sa tak ľahko nenájde odvetvie, ktoré by mohlo dať nášmu poľnohospodárstvu pevnejší základ a zaistiť aktivitu nášho obchodu, rozhodli sa pokračovať v obetiach a dúfajú, že prostredníctvom čo najväčšej vytrvalosti opäť dosiahnu vytýčený cieľ.

Za súčasný priaznivý stav tejto továrne, ktorá na výrobu spódia vlastní osobitnú, veľmi dobre zariadenú továreň na kostné uhlie, vďačíme neúnavnej usilovnosti a praktickým skúsenostiam terajšieho riaditeľa pána K. B. Liedemanna. Ostáva si len priať, aby mnohé povzbudenia našich najvyšších a vysokých dvorských a krajinských úradov na zavedenie pestovania cukrovej repy na výrobu cukru boli zaslúžene ocenené.

K prechádzkam v meste a mimo neho patria:

1.) Promenáda

vedľa hradného kostola v takzvanom Farskom dvore s trojitými alejami a lavičkami. Vznikla na podnet dôstojného mestského richtára Edla von Glabitscha vďaka milodarom viacerých Banskobystričanov, vytlačila malý rybník určený na uskladnenie vodovodných rúr, ktorý bol pre svoje výpary veľmi nepríjemný, a v súčasnosti slúži na stretnutia, možno aj na mnohé túžobné dostaveníčka.

2.) Lúka

hneď za Striebornou bránou, veľká, záhradami...

Poznámky k prekladu:

Tu sú doplňujúce poznámky k historickým pojmom a geografickým názvom pre strany 36 a 37:

Strana 36

Priemysel a technológie:

  • Liptscher Bergkammeral-Unterthanen (Ľupčianski komorskí poddaní): Obyvatelia obcí patriacich pod panstvo Slovenská Ľupča (Zámok Ľupča). Toto panstvo bolo v majetku kráľovskej komory a jeho poddaní mali povinnosť pracovať pre štátne lesy a bane (napr. pri ťažbe dreva alebo pálení uhlia).
  • Rechenkohlungen (Uhoľné hrable): Ide o tzv. Hrable – technické zariadenie na rieke Hron (v Banskej Bystrici v časti Uhlisko/Srbka, ale známe boli aj nižšie v Hronseku). Boli to drevené koly zatlčené do dna rieky, ktoré zachytávali plavené drevo. Na brehu sa drevo vyťahovalo a v milieroch pálilo na drevené uhlie pre huty.
  • Wald- und Körbelkohl (Lesné a košové uhlie):
    • Lesné uhlie (Waldkohl): Pálené priamo v horách z čerstvého dreva.
    • Košové uhlie (Körbelkohl): Názov pravdepodobne odvodený od predaja/distribúcie v košoch, alebo išlo o výberové kvalitné uhlie.
    • Text zdôrazňuje, že toto uhlie je „silnejšie“ (výhrevnejšie) než uhlie z plaveného dreva (Triftholz), ktoré dlhým pobytom vo vode strácalo na kvalite.
  • Runkelrübenzuckerfabrik (Cukrovar na kŕmnu repu): Banskobystrický cukrovar bol významným priemyselným podnikom. Nachádzal sa v časti Hušták (približne v priestoroch neskoršej Slovenky/Strieborného námestia). Bol jedným z prvých v Uhorsku, ktorý spracúval repu na cukor (dovtedy sa cukor dovážal alebo vyrábal z trstiny).
    • Strojové vybavenie: Dovážané z Arrasu (Francúzsko) a Brna (Schöll a Lutz). To ukazuje, že továreň využívala špičkové európske technológie tej doby (parné stroje).

Udalosti:

  • Cholera-Kordons (Cholerové kordóny 1831): Počas veľkej epidémie cholery v roku 1831 boli hranice miest a žúp uzavreté vojenskými strážami (kordónmi). Nikto nesmel prejsť, čo totálne paralyzovalo obchod a spôsobilo krach mnohých podnikov, vrátane problémov novovzniknutého cukrovaru, ktorý nemohol doviezť stroje.

Strana 37

Pojmy a lokality:

  • Spodium (Beinschwarz): Kostné uhlie. Vyrábalo sa zuhoľnatením zvieracích kostí a používalo sa v cukrovaroch na bielenie a čistenie cukrového sirupu. To, že cukrovar mal vlastnú výrobňu spódia, svedčí o jeho sebestačnosti.
  • Die Promenade (Promenáda): Ide o park v areáli Mestského hradu (okolo Barbakanu a kostola).
    • Schloßkirche (Hradný kostol): Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Nemecký kostol).
    • Pfarrhof (Farský dvor): Priestor opevneného areálu hradu.
    • Edlen v. Glabitsch: Šľachtic a mestský richtár (Ján Glabits), ktorý sa zaslúžil o skrášlenie mesta. Zmenil zapáchajúci močiar/rybník (pôvodne požiarnu nádrž alebo súčasť priekopy) na park.
  • Silberthor (Strieborná brána): Toto nie je názov jednej z hlavných stredovekých mestských brán (ktoré boli Dolná, Horná, Hronská).
    • S najväčšou pravdepodobnosťou ide o bránu v opevnení alebo ohrade smerom k Striebornej hute (na Huštáku).
    • Dnešné Strieborné námestie nesie názov práve podľa tejto lokality (blízkosť Striebornej huty a cesty k nej). "Wiese" (Lúka) za touto bránou boli nezastavané plochy smerom k Radvani, ktoré slúžili na oddych.

Zapáchajúci rybník a ukladanie rúr

Pojem „Wasserröhren“ (vodovodné rúry) v kontexte Banskej Bystrice v roku 1840 neznamená kovové alebo keramické potrubie, ale drevené rúry (po nemecky nazývané Deichel alebo Teuchel).

Tu sú dôvody, prečo sa museli skladovať vo vode (v tom spomínanom zapáchajúcom rybníku):

1. Prevencia proti praskaniu (Vysychanie)

Drevené potrubie sa vyrábalo z dlhých kmeňov stromov (najčastejšie borovice alebo smreka), ktoré sa pozdĺžne prevŕtali dlhým vrtákom.

  • Ak by sa takto prevŕtaný kmeň nechal na vzduchu, drevo by začalo vysychať.
  • Pri vysychaní sa drevo zmršťuje nerovnomerne, čo by spôsobilo vznik pozdĺžnych prasklín.
  • Prasknutá rúra je pre vodovod nepoužiteľná, pretože by tiekla. Ponorenie do vody udržiavalo drevo nasýtené a stabilné.

2. Tesnosť spojov (Napučanie)

Drevené potrubia sa spájali zasúvaním do seba (koniec jedného kmeňa sa zúžil a vrazil do rozšíreného konca druhého), často spevnené železnou obručou.

  • Aby tento spoj tesnil, drevo muselo byť napučané.
  • Ak by skladovali rúry na suchu a potom ich zrazu napustili vodou, prudká zmena by mohla potrubie roztrhnúť alebo by spoje netesnili, kým by drevo nenapučalo. Skladovanie vo vode zaručovalo, že sú „pripravené na použitie“.

3. Konzervácia dreva

Paradoxne, drevo, ktoré je trvalo a celkom ponorené pod vodou, hnije oveľa pomalšie ako drevo, ktoré je vystavené striedaniu vlhka a sucha na vzduchu. Pod vodou nie je prístup vzduchu (kyslíka), čo bráni rozvoju drevokazných húb a hniloby.

Prečo ten rybník smrdel? („Ausdünstungen“)

Zipser píše, že rybník bol odstránený pre „veľmi nepríjemné výpary“. Takéto technické nádrže na máčanie dreva (volali sa aj močidlá) boli v podstate stojaté vody plné organického materiálu.

  • Z dreva sa do vody vyluhovali živice a triesloviny.
  • Do vody padala kôra a iný organický odpad, ktorý tam hnil.
  • V stojatej vode bez prítoku dochádzalo k hnilobným procesom, ktoré uvoľňovali metán a sírovodík (zápach skazených vajec).

Záver: Ten „rybník“ v hradnom areáli teda nebol okrasným prvkom, ale čisto technickým skladom („sklad náhradných dielov“) pre mestský vodovod a banské diela. Keďže mesto v 19. storočí začalo dbať na estetiku a hygienu (vznik promenády), takýto zapáchajúci priemyselný prvok v centre mesta musel ustúpiť.