Strana 52 - 53

19.12.2025 20:25 Aktualizované 20:40

Zipser popisuje zaujímavosti na Španej Doline. Texty sa zaoberajú baníckymi technickými pamiatkami a unikátnym prírodným javom v Španej Doline (Herrengrund), ako aj procesom získavania medi z banských vôd (cementáciou).

...

Nemecký text (Strana 52):

  1. der über 2000 Klafter lange Kronprinz Ferdinandi-Erbstollen im Ratzengrund, welcher die Herrengrunder und Altgebirger Bauten unterteuft und in Verbindung bringt.
  2. der Eisstollen, dessen Wasser mit eintretendem Frühjahre sich immer mehr in Eis verwandelt und erst im Oktober wieder schmilzt, so daß dieser Stollen im Winter Wasser, im Sommer aber Eis enthalte. Möge die Ansicht des französischen Marschalls Marmont, Herzogs von Ragusa, welcher auf seiner Reise durch Ungarn auch Neusohl und Herrengrund im Jahre 1831 besuchte, über diese Erscheinung hier Platz finden. „Oberhalb des Stollens, in derselben Lage, wie die Einfahrt d. i. gegen Südwest, befindet sich eine Erhöhung, die einzig und allein durch die Steine entstand, welche man während der unterirdischen Arbeiten aus den Schächten herauswarf. Diese Steine sind klein, bilden aber einen ziemlich großen Haufen, dessen einzelne Theile unter einander nur schlecht verbunden sind. Während des Winters dringt Regen und geschmolzener Schnee in den Stollen und füllt ihn mit Wasser, im Frühling hingegen haucht bei der Hitze der Sonne die aufgehäufte Steinmasse alle Feuchtigkeit aus, oder die Ausdünstung geschieht, wie man zu sagen pflegt, auf Kosten der in der Nähe befindlichen Körper, und da die Ausdünstung sehr stark ist, so geht dadurch so viel Wärmestoff verloren, daß das Wasser in dem unteren Theile bald in einen gefrornen Zustand übergeht. Es findet hier derselbe Prozeß statt, nach welchem die Orientalen sich poröser Vasen dazu bedienen, um darin Wasser frisch zu erhalten. In unserm Falle können die obenliegenden, schlecht in einander gefügten Steine mit den Poren der Vasen verglichen werden, und die große Dicke dieser Schichte verhindert eines Theils im Sommer die Wärme bis in das Innere zu dringen, und hemmt anderen Theils im Winter die gehörige Ausdünstung. So wird die Kälte immer strenger, bis endlich festes, dickes Eis sich bildet.“ (Voyage de M. le Marechal Duc de Ragusa en Hongrie et Transylvanie etc. Paris, 1837.)

Slovenský preklad (Strana 52):

  1. Viac ako 2000 siah dlhá Dedičná štôlňa korunného princa Ferdinanda v Ratzengrunde, ktorá podfárala a spája banské diela Španej Doliny (Herrengrund) a Starých Hôr (Altgebirge).
  2. Ľadová štôlňa, ktorej voda sa s prichádzajúcou jarou čoraz viac mení na ľad a rozmŕza až v októbri, takže táto štôlňa v zime obsahuje vodu, no v lete ľad. Nech tu nájde miesto opis tohto javu od francúzskeho maršala Marmonta, vojvodu z Ragusy, ktorý počas svojej cesty po Uhorsku navštívil v roku 1831 aj Banskú Bystricu (Neusohl) a Španu Dolinu (Herrengrund). „Nad štôlňou, v rovnakej polohe ako vchod, t. j. smerom na juhozápad, sa nachádza vyvýšenina, ktorá vznikla výhradne z kameňov vyhadzovaných zo šácht počas podzemných prác. Tieto kamene sú malé, ale tvoria pomerne veľkú kopu, ktorej jednotlivé časti sú navzájom len voľne spojené. Počas zimy preniká dážď a roztopený sneh do štôlne a napĺňa ju vodou, na jar však pod vplyvom slnečnej páľavy nahromadená kamenná masa odparuje všetku vlhkosť; k tomuto vyparovaniu dochádza, ako sa zvykne hovoriť, na úkor telies nachádzajúcich sa v blízkosti. Keďže je toto vyparovanie veľmi silné, stráca sa ním toľko tepelnej látky, že voda v spodnej časti čoskoro prechádza do zmrznutého stavu. Prebieha tu rovnaký proces, aký využívajú obyvatelia Orientu, keď používajú pórovité nádoby, aby v nich udržali vodu čerstvú. V našom prípade možno tie navrchu ležiace, nedokonale priliehajúce kamene prirovnať k pórom nádob a veľká hrúbka tejto vrstvy na jednej strane zabraňuje letnému teplu preniknúť do vnútra a na druhej strane bráni v zime náležitému odparovaniu. Tak sa chlad stáva čoraz intenzívnejším, až sa napokon vytvorí pevný, hrubý ľad.“ (Cesta pána maršala vojvodu z Ragusy po Uhorsku a Sedmohradsku atď. Paríž, 1837.)

Nemecký text (Strana 53):

  1. das Zement- oder Berggrünwasser. Beide entstehen durch Auslaugung der alten Verhaue. Das eine enthält schwefelsaures Kupfer, das andere kohlensaures Kupfer. Beide werden sorgfältig in den Gruben aufgefangen; das eine schwefelsaure durch viele hölzerne Gerinne geleitet und nach der Verschiedenheit seiner Menge eine verhältnißmäßige Quantität alter Eisenabfälle hineingelegt; dann setzt sich das Kupfer im metallischen Zustande als eine mehr oder weniger feste Rinde an das Eisen an, oder es fällt in Gestalt eines Schlammes zu Boden, womit sich auch der Rost des alten Eisens verbindet. Alle 14 Tage wird das Eisen einmal abgekehrt oder von dem Kupferansatz gereinigt und wieder eingelegt, damit es der Einwirkung des Wassers stets eine frische Oberfläche darbiete; alle Monate einmal wird der Kupferschlamm aus seinen Behältnissen, welche nach Gelegenheit der Lokalität bald in einem Gerinne, bald in einem hölzernen Kasten oder auch in einem ausgehauenen Sumpfe, auf der Sohle eine Strecke bestehen, herausgenommen und bis zur Ablieferung an die Hütte aufbewahrt, welche ihn auf 50—70 Pfund Garkupfer im Zentner benützt; die festeren Kupferrinden aber werden unter dem Namen des Zementkupfers besonders gesammelt und enthalten 90 Pfund Garkupfer. Auf diese Art gewinnt man jährlich zwischen 40—50 Zentner Kupfer. Früher wurden aus diesem Zementkupfer Becher, Dosen u. dgl. Dinge in Neusohl verfertigt, mit Reimen verziert und als Andenken mitgenommen oder verschickt. Das Berggrünwasser wird bei seinem Ursprung in Rinnen aufgefangen, durch den sogenannten Farbstollen zu Tage geführt und in eine verhältnißmäßige Zahl von neben einander stehenden Kästen geleitet, in denen dann beim Rückstand des Wassers der freiwillige Niederschlag erfolgt. — Die vorzüglichste Vorrichtung zur Erzeugung des Berggrüns befindet sich über Tag, wo das kohlensaure, übrigens ganz klare Wasser in 29 vorgerichteten Kästen so geleitet wird, daß es aus einem in den andern oder in meh-

Slovenský preklad (Strana 53):

  1. Cementačná alebo horská zelená voda (Berggrünwasser). Obe vznikajú vylúhovaním starých banských dobývok. Jedna obsahuje síran meďnatý (skalicu modrú), druhá uhličitan meďnatý. Obe sa v baniach starostlivo zachytávajú; tá so síranom sa vedie mnohými drevenými korytami a podľa množstva vody sa do nej vkladá primerané množstvo starého železného šrotu; vtedy sa meď v kovovom stave usadzuje na železe ako viac-menej pevná kôra, alebo padá na dno v podobe kalu, s ktorým sa mieša aj hrdza zo starého železa. Každých 14 dní sa železo raz očistí alebo zbaví medeného nánosu a znova vloží späť, aby pôsobeniu vody vždy vystavovalo čerstvý povrch; raz mesačne sa medený kal vyberá z nádrží, ktoré sú podľa miestnych pomerov buď v koryte, v drevenej debne alebo aj vo vytesanej nádrži (sumpfe) na počve chodby, a uchováva sa až do odovzdania do huty. Tá ho využíva na získanie 50 – 70 libier čistej medi (Garkupfer) z jedného centa; pevnejšie medené nánosy sa však zbierajú osobitne pod názvom cementačná meď a obsahujú až 90 libier čistej medi. Týmto spôsobom sa ročne získa 40 – 50 centov medi. Kedysi sa z tejto cementačnej medi v Banskej Bystrici (Neusohl) vyrábali poháre, dózy a podobné predmety, zdobené rýmami, ktoré sa brávali ako pamiatka alebo posielali ako dar. Horská zelená voda sa zachytáva pri svojom prameni do žľabov, vyvádza sa na povrch cez takzvanú Farbiarsku štôlňu (Farbstollen) a privádza sa do primeraného počtu vedľa seba stojacich kadí, v ktorých potom po ustálení vody dochádza k samovoľnému usadzovaniu. — Najlepšie zariadenie na výrobu horskej zelene (Berggrün) sa nachádza na povrchu, kde sa táto uhličitanová, inak celkom číra voda vedie do 29 pripravených kadí tak, že z jednej do druhej alebo vo via-

Poznámky pre súčasného čitateľa:

K strane 52:

  • Kronprinz Ferdinandi-Erbstollen: Ide o významné banské dielo – Ferdinandovu dedičnú štôlňu. Jej razenie začalo už v roku 1821 a jej cieľom bolo odvodnenie a prepojenie revírov Španej Doliny a Starých Hôr.
  • Ratzengrund: Historický názov pre Polkanovú.
  • Eisstollen (Ľadová štôlňa): Zipser tu popisuje známy prírodný fenomén „ľadovej diery“. Nešlo o skutočný ľadovec, ale o fyzikálny jav (Marmontov popis adiabatického chladenia a vyparovania), kde sa v suti a starých banských dielach vďaka špecifickému prúdeniu vzduchu udržiaval ľad aj počas leta.
  • Maršal Marmont (Vojvoda z Ragusy): Auguste de Marmont bol významný napoleonský maršal. Po páde Napoleona cestoval a písal memoáre, jeho návšteva v stredoslovenských banských mestách v roku 1831 je doloženým faktom.
  • Klafter (Siaha): Viedenská siaha predstavovala približne 1,89 metra. Štôlňa dlhá 2000 siah mala teda takmer 3,8 km.

K strane 53:

  • Zementwasser (Cementačná voda): V Španej Doline bol tento proces svetovým unikátom. Voda s obsahom rozpustenej medi reagovala so železom (vytlačila ho z roztoku), čím vznikala čistá meď. Tento jav viedol k legende o „premene železa na meď“.
  • Berggrün (Horská zeleň): Malachitové a azuritové pigmenty získavané z banských vôd, ktoré sa v Španej Doline vyrábali ako vysoko cenené farbivo pre maliarov.
  • Zentner (Cent): Viedenský cent mal cca 56 kg.
  • Pfund (Libra): Viedenská libra mala cca 0,56 kg.
  • Garkupfer (Čistá meď): Meď po poslednom štádiu tavenia, zbavená všetkých nečistôt.
  • Suveníry z cementačnej medi: Zipser spomína výrobu drobností (pohárov, medailónov) priamo v Bystrici. Boli známe tým, že na nich boli vyryté verše typu: „Bol som železom, meďou som, zlato ma kryje.“ (Isern war ich, Kupfer bin ich, Gold bedeckt mich.) – meď bola totiž často následne pozlátená.