Strana 58 - 59

25.12.2025 09:09 Aktualizované 09:15

Zipser podrobne popisuje Ľupčiansky hrad a jeho rôznych majiteľov.

...

Nemecký text (Strana 58):

darin Geld geprägt habe, weshalb es noch heut zu Tage unter dem Namen Mincsrna (Prägzimmer) bekannt ist. Indessen ist es historisch nicht erwiesen, daß die Königin Maria veranlaßt gewesen wäre, hier Geld zu prägen, da dieß ihr Besteller, Bernhard Böheimb, in Kremnitz leichter thun konnte.

Ueber einem zweiten Gemache liest man die Worte: Dominvs Devs Protector mevs. Pavlvs Rvbigallvs. an. 1573. Dazwischen ist ein großer Ochsenkopf angebracht, von dem die Sage berichtet, daß, als dem Burgherren auf dem Gange zur Kirche im Thiergarten ein wilder Ochse entgegenkam und Rubigall in Lebensgefahr schwebte, er mit seinem Hirschfänger oder Säbel den Kopf des wilden Thieres mit einem Hiebe abgeschlagen. Zur Erinnerung an solche Riesenkraft habe man ihn bis jetzt inne habenden Platz angewiesen.

Der im Schloßgarten 1749 aufgefundene Denkstein verewigt den Heldentod einiger Vertheidiger dieser Veste. Die Inschrift lautet:

Condita sub tumulo hoc requiescant ossa virorum Quos letho objecit sors truculenta fero. Arcem belligerae quando cinxere cohortes, Deflevitque Suam Pannona terra vicem. Sed tamen ista cavis inclusa cadavera tumbis Ad vitam surgent voce jubente Dei. Anno Christi 1605 personae sequentes in constanti Arcis Liptsensis defensione pulchram per vulnera mortem opetiverunt, quorum memoria sit in benedictione: Egregius Georg Siroky de Siroka. Mathias Gracza. John Iszka. Joannes Schmitz. Joannes Laky. Isthic militibus posuit monumenta Tribeli Caspari Tribel cura paterna fuit.

Dieser Kaspar Tribel war Pfandinhaber des Schlosses Liptsch und weigerte sich, jener Bedingniß des Wiener Friedens Genüge zu leisten, welche festgesetzt hatte: daß — (veľmi voľne nadväzuje na str. 59)

Slovenský preklad (Strana 58):

...v nej {v miestnosti} razili peniaze, kvôli čomu je ešte i dnes známa pod menom Mincsrna (Mincovňa). Medzitým však nie je historicky dokázané, že by kráľovná Mária dala podnet k razbe peňazí práve tu, keďže jej správca, Bernhard Böheimb (Beheim), tak mohol ľahšie učiniť v Kremnici.

Nad druhou komnatou možno čítať slová: Dominvs Devs Protector mevs. Pavlvs Rvbigallvs. an. 1573. (Pán Boh je môj ochranca. Pavol Rubigall. Roku 1573). Medzi nimi je umiestnená veľká volská hlava, o ktorej povesť hovorí, že keď hradnému pánovi pri ceste do kostola v zvernici skrížil cestu divý vôl a Rubigall sa ocitol v nebezpečenstve života, svojím tesákom či šabľou jednou ranou odťal hlavu divého zvieraťa. Na pamiatku takejto obrovskej sily mu {volu} vykázali miesto, ktoré zaujíma dodnes.

Pamätný kameň nájdený v hradnej záhrade roku 1749 zvečňuje hrdinskú smrť niekoľkých obrancov tejto pevnosti. Nápis znie:

Nech pod týmto hrobom odpočívajú kosti mužov, ktorých krutý osud vystavil divej smrti. Keď vojnové kohorty obkľúčili hrad, a panónska zem oplakávala svoj údel. Avšak tieto mŕtve telá uzavreté v dutých hrobkách, vstanú k životu na Boží rozkaz. Roku Pána 1605 nasledujúce osoby pri vytrvalej obrane Ľupčianskeho hradu našli krásnu smrť skrze rany, nech je ich pamiatka požehnaná: Urodzený Juraj Široký zo Širokého (Georg Siroky de Siroka), Matej Grác (Mathias Gracza), Ján Iszka, Ján Schmitz, Ján Laky. Tu vojakom pamätník postavil Tribel, bola to otcovská starosť Gašpara Tribela.

Tento Gašpar Tribel bol záložným držiteľom Ľupčianskeho zámku a zdráhal sa podriadiť oným podmienkam Viedenského mieru, ktoré stanovovali, že...

Nemecký text (Strana 59):

alle Fremden gegen Erlag der guthabenden Gelder, was sie in Besitz genommen, zurückerstatten verpflichtet seyn sollten. Indeß scheint dieser Beschluß weit später in Erfüllung gegangen zu seyn; denn ein anderer Tribel (Trübel), vielleicht ein Bruder Kaspar's, kam in den Besitz des Schlosses, wenigstens deutet die Inschrift auf dem Denkmal der Pfarrkirche im Markt darauf; denn sie lautet: Andreas Trübel von Jarisch und Iwanowitz, Sr. kais. Majestät Rath, Beisitzer und Herr von Liptsch, habe diesen Denkstein seiner Gemahlin Rosine Gelhornin und seinen Söhnen Gregor und Kaspar gesetzt im J. 1618.

Nach Trübel's Tode kam das Schloß Liptsch an Georg Széchy von Rima-Széch, Obergespan des Gömörer Komitats und Herr auf Murány. Er hatte zwei Töchter: Katharina und Marie. Der ersteren fiel nach seinem Tode (er wurde unter dem Schlosse Barko am 1. September 1625 erschossen) Liptsch zu, das sie aber wenig bewohnt haben mag, da ihr Gemahl Johann Listhius, einer der ausgezeichnetsten Räthe des Königs, dessen Fertigung in öffentlichen und Privaturkunden häufig vorkommt, am Hofe, oder wenn es ihm vergönnt war, zeitweise ihn zu verlassen, auf dem ihm eigenen, der Hauptstadt viel näheren Schlosse Kittsee sich aufhielt. Dieser Umstand mag vielleicht Katharinen bewogen haben, ihr Eigenthumsrecht auf Liptsch an ihre Schwester Marie (Franz Wesselény's, nachmaligen Palatinus, berühmte Gemahlin) zu übertragen, die auch sogleich auf neue Außenwerke und Befestigungsbauten bedacht, das Meiste in jenen Stand versetzte, in dem es sich noch größten Theils erhalten hat. Von ihr soll auch die Erfindung jener Aufzugmaschine herrühren, durch die allein es möglich war, in das obere Schloß zu gelangen.

Der letzte Besitzer des Schlosses Liptsch war Franz Wesselény, Palatin von Ungarn, der in die bekannte Verschwörung verwickelt und verrathen durch Gift starb. Noch bewahrt das Archiv des Marktes ein eigenes Schreiben von ihm, dd. 27. Febr. 1667, in welchem er dem Richter des — (pokračuje na str. 60)

Slovenský preklad (Strana 59):

...všetci cudzinci sú povinní vrátiť to, čo prevzali do držby, oproti vyplateniu prináležiacich peňazí. Zdá sa však, že toto rozhodnutie sa naplnilo oveľa neskôr; lebo iný Tribel (Trübel), snáď brat Gašpara, sa dostal do držby zámku; aspoň na to poukazuje nápis na pamätníku vo farskom kostole v mestečku, ktorý znie: Andrej Trübel z Jariša a Ivanovíc, radca Jeho cisárskeho Veličenstva, prísediaci a pán Ľupče, nechal tento pamätný kameň postaviť svojej manželke Rosine Gelhornovej a svojim synom Gregorovi a Gašparovi v roku 1618.

Po Tribelovej smrti pripadol Ľupčiansky zámok Jurajovi Séčimu z Rimavskej Seči (Georg Széchy von Rima-Széch), županovi Gemerskej stolice a pánovi na Muráni. Mal dve dcéry: Katarínu a Máriu. Prvej z nich pripadla Ľupča po otcovej smrti (bol zastrelený pod hradom Barkov /Barko/ 1. septembra 1625), no zrejme v nej málo bývala, keďže jej manžel Ján Listius (Johann Listhius), jeden z najvynikajúcejších kráľovských radcov, ktorého podpis sa často vyskytuje na verejných i súkromných listinách, sa zdržiaval na dvore, alebo, ak mu bolo dožičené ho opustiť, na svojom vlastnom zámku Kittsee (Kopčany), ktorý ležal oveľa bližšie k hlavnému mestu. Táto okolnosť zrejme primäla Katarínu preniesť svoje vlastnícke právo na Ľupču na svoju sestru Máriu (slávnu manželku Františka Vešeléniho /Franz Wesselény/, neskoršieho palatína), ktorá ihneď dbala na nové vonkajšie opevnenia a fortifikačné stavby a uviedla väčšinu do stavu, v akom sa dodnes zväčša zachovala. Od nej má pochádzať aj vynález oného výťahového stroja, pomocou ktorého jediného bolo možné dostať sa do horného hradu.

Posledným majiteľom Ľupčianskeho zámku bol František Vešeléni, palatín Uhorska, ktorý bol zapletený do známeho sprisahania a po prezradení zomrel na otravu. Archív mestečka ešte uchováva ním podpísaný list z 27. februára 1667, v ktorom richtárovi...

Poznámky pre súčasného čitateľa:

K strane 58:

  • Mincsrna: Skomolenina slovenského slova „Mincovňa“. Tradícia hovorí o razbe peňazí na hrade za čias kráľovnej Márie Habsburskej (manželky Ľudovíta II. Jagelovského), ktorej hrad patril ako svadobné veno.
  • Bernhard Böheimb: Ide o Bernarda Beheima, významného kremnického mincmajstra.
  • Pavol Rubigall (Pavlvs Rvbigallvs): Významný humanistický básnik a vzdelanec, ktorý v 16. storočí vlastnil Ľupčiansky hrad a výrazne ho prestaval v renesančnom slohu.
  • Viedenský mier (1606): Mierová zmluva medzi Štefanom Bočkajom a cisárom Rudolfom II., ktorá okrem iného riešila majetkové pomery šľachty po povstaní.
  • 1605 - Obrana hradu: Zipser spomína mená obrancov, ktorí padli počas Bočkajovho povstania. Rodina Široký (Siroky de Siroka) patrila k nižšej šľachte v regióne.

K strane 59:

  • Gašpar a Andrej Tribelovci: Gašpar Tribel bol banský podnikateľ a kráľovský radca, ktorý získal hrad do zálohu koncom 16. storočia.
  • Juraj Séči (Széchy): Významný magnát, otec slávnej Márie Séčiovej. Miesto jeho úmrtia „Barko“ sa vzťahuje na hrad Barkov (dnes v Maďarsku ako Berkesz alebo pravdepodobnejšie Brekov v inom kontexte, no tu ide o udalosť spojenú s jeho vojenským a politickým pôsobením).
  • Kittsee: Obec a zámok pri Bratislave, slovensky známe ako Kopčany (dnes v Rakúsku).
  • Mária Séčiová (Marie Széchy): Známa ako „Muránska Venuša“. Zipser jej pripisuje technický unikát – výťah na Ľupčianskom hrade. Išlo o mechanické zariadenie na dopravu osôb a materiálu do horného hradu, čo bolo v tom čase technickou raritou.
  • František Vešeléni (Wesselényi): Uhorský palatín, vodca protihabsburského sprisahania. Zipser spomína verziu o jeho smrti otravou, hoci oficiálne zomrel prirodzenou smrťou v roku 1667 (sprisahanie bolo odhalené a potlačené až po jeho smrti).