25.12.2025 09:57 Aktualizované 10:05
Zipser odhaľujú nielen fascinujúce technické detaily o spracovaní plechu a drôtu, ale aj dobovú „senzáciu“ – hydrogeologickú záhadu medzi Bystrou a Valaskou.
Die Sturzblech-Manipulation verarbeitet Blechflammeln nebst Streckeisen und liefert Bleche von 2 bis 7, von 8 bis 19, von 20 bis 25, von 26 bis 30 Tafeln im Zentner, wovon der Preis mit 10 fl. 30 kr. bis 11 fl. 30 kr. C. M. festgesetzt ist.
Die Drahterzeugung ist seit Kurzem nach dem Jakobsdorfer Kupferhammer bei Neusohl verlegt und neu eingerichtet worden. Bei vollem Betriebe kann dieses Werk 25 Individuen beschäftigen, worunter 14 Drahtzieher. Man verfertigt nebst feinem und ordinärem Schlingendraht feinen und groben Nadler-, feinen, mittleren und groben Strickdraht, feinen Riemer- und Kesseldraht, auch gemeinen und feinen Seildraht von 1—5 Linien Dicke, der statt der Grubenseile bei den Bremsmaschinen verwendet wird.
Der Stahlhammer erzeugt jährlich an 1420 Ztr. rohen und 800 Ztr. ordinären Rohstahl. Die Stahlflossen werden größtentheils in Theißholz erblasen, aus einer Beschickung von 40% roher, 10% gerösteter Nadabulver, 4% gerösteter Ober-Szlaner und 10% roher Ober-Szlaner Spaten unter Zuschlag von 6% Thon. Die Qualität des Produktes ist vorzüglich und findet guten Absatz. Ein Zentner fein Stahl von 1—9 Stäben kostet 1841. 11 fl. 30 kr., jener von 36—40 Stäben 13 fl. 36 kr. C. M.
Die in freudiger Thätigkeit blühenden Eisenwerke lieferten im Jahre 1840 gegen 65,000 Zentner Eisen, die Hochöfen in Rohnitz, Mittelwald, Theißholz, Libethen, Polnik gaben 14,000 Zentner Guß- und Pocheisen. Das Material dazu kam aus 32 Eisensteingruben und 10 Kohlungen. Im Betriebe stehen 6 Hochöfen, 4 einförmige und 16 zweiförmige Frischfeuer, 22 Streckhammer, 2 Zainhammer, 1 Pudlingsofen, 1 Schweißfeuer, 1 Bohrgußwerk u. Modelltischlerei, 1 große und 1 kleine Zeugschmiede, 1 Nagelschmiede, 1 Blechwalzwerk, 1 Stahlhammer, 1 Feilhauerei, die zusammen genommen 939 Menschen beschäftigen, welchen 15 Beamte vorstehen.
Spracovanie plechu (Sturzblech-Manipulation) spracúva plechové polotovary spolu s vyťahovaným železom a dodáva plechy v počte od 2 do 7, od 8 do 19, od 20 do 25 a od 26 do 30 tabúľ na jeden cent, pričom cena je stanovená od 10 zl. 30 kr. do 11 zl. 30 kr. k. m.
Výroba drôtu bola nedávno preložená do Jakubovského medeného hámra pri Banskej Bystrici (Neusohl) a nanovo zariadená. Pri plnej prevádzke môže tento závod zamestnať 25 osôb, z toho 14 drôtoplatníkov. Vyrába sa tu okrem jemného a bežného viazacieho drôtu aj jemný a hrubý ihliarsky drôt, jemný, stredný a hrubý pletací drôt, jemný remenársky a kotlársky drôt, ako aj obyčajný a jemný lanový drôt s hrúbkou 1—5 čiarok, ktorý sa namiesto banských lán používa pri brzdných strojoch.
Oceľový hámor vyprodukuje ročne približne 1420 centov surovej a 800 centov bežnej surovej ocele. Oceľové lupy sa zväčša vytavujú v Tisovci (Theißholz) z návsady pozostávajúcej zo 40% surovej a 10% praženej rudy z Nadabuly, 4% praženej a 10% surovej rudy z Vyšnej Slanej (Ober-Szlaner Spaten) s prísadou 6% ílu. Kvalita produktu je vynikajúca a nachádza dobrý odbyt. Jeden cent jemnej ocele v počte 1—9 tyčí stál v roku 1841 11 zl. 30 kr., a cent s 36—40 tyčami 13 zl. 36 kr. k. m.
Tieto v radostnej činnosti kvitnúce železiarne dodali v roku 1840 takmer 65 000 centov železa; vysoké pece v Hronci (Rohnitz), Medveďove (Mittelwald), Tisovci (Theißholz), Ľubietovej (Libethen) a Ponikách (Polnik) vyprodukovali 14 000 centov liatiny a drviaceho železa. Materiál na to pochádzal z 32 rúdnych baní a 10 uhlísk. V prevádzke je 6 vysokých pecí, 4 jednoduché a 16 dvojitých skujňovacích vyhní, 22 vyťahovacích hámrov, 2 predlžovacie hámre, 1 pudlovacia pec, 1 zváracia pec, 1 zlievareň s vŕtačkou a modelárskou dielňou, 1 veľká a 1 malá nástrojárska kováčska dielňa, 1 klincovňa, 1 valcovňa plechu, 1 oceľový hámor a 1 pilnikáreň, ktoré spolu zamestnávajú 939 ľudí pod vedením 15 úradníkov.
Als eine Merkwürdigkeit führt Herr Chalupka im Pesther Tageblatte die Mühle bei Wallaska in der Nähe von Rohnitz an. Bei der Kammeralherrschaft Bistra — heißt es dort — versenkt sich ein Theil des gleichnamigen Flusses (eigentlich nur Wildbaches) Bistra durch mehrere nahe bei einander liegende Oeffnungen in das Innere des Berges, der sich an der linken Seite des Flusses erhebt, und strömt auf der entgegengesetzten südlichen Seite im Dorfe Wallaska aus zwei verschiedenen Felsenquellen wieder hervor, deren eine so ergiebig ist, daß sie die unweit ihres Ausflusses liegende Mühle treibt. Weiter unten, ganz nahe am Dorfe, mündet dieser Mühlbach in die Gran und theilt ihr eine solche Wärme mit, daß diese eine weite Strecke unterhalb der Mündung auch im strengsten Winter offen ist, während sich oberhalb, wahrscheinlich bis an die Quelle der Gran, eine feste Decke bildet. Das Merkwürdigste dabei ist, daß der unterirdische Bach den kurzen Weg von Bistra bis Wallaska, den ein Fußgänger selbst über den steilen Berg in einer Stunde zurücklegen kann, erst in einem Zeitraume von 12 und mehreren Stunden vollenden soll. Der Müller muß, wenn er das Wasser nach seinem jedesmaligen Bedarf entweder ableiten, oder bei eingetretenem Mangel in größerer Menge seiner Mühle zuführen will, jedes Mal von Wallaska nach Bistra spazieren, und da geschieht es, daß im ersten Falle die Mühle, nachdem man das Wasser abgeleitet, auch noch den folgenden Tag hinlängliches Wasser hat, und im zweiten Falle das Wasser erst spät in der Nacht anlangt, nachdem der Müller oben am Damme die nöthigen Vorrichtungen getroffen hat, um das Wasser in den unterirdischen Gang einzuleiten. Es ist möglich, daß sich dieses Wasser im Inneren des Berges in geräumigen Bassins sammelt, deren Abfluß eine lange Zeit erfordert, wenn man durch den angestellten Versuch nicht genöthigt wäre, anzunehmen, daß der Bach seiner Krümmungen wegen so viele Stunden zur Vollendung des sonst so kurzen Weges braucht. Es heißt nemlich, man habe an der Stelle, wo
Ako zaujímavosť uvádza pán Chalupka v peštianskom denníku (Pesther Tageblatt) mlyn pri Valaskej (Wallaska) v blízkosti Hronca. Na komorskom panstve Bystrá — píše sa tam — sa časť rovnomennej rieky (vlastne len dravého potoka) Bystrá prepadá cez viaceré blízko seba ležiace otvory do vnútra vrchu, ktorý sa týči na ľavej strane toku, a vyviera znova na opačnej, južnej strane v obci Valaská z dvoch rôznych skalných prameňov. Jeden z nich je taký výdatný, že poháňa mlyn ležiaci neďaleko jeho výtoku. Nižšie, celkom blízko obce, ústi tento mlynský náhon do Hrona (Gran) a odovzdáva mu takú teplotu, že Hron zostáva na dlhom úseku pod ústím aj v najtuhšej zime nezamrznutý, zatiaľ čo vyššie, pravdepodobne až k prameňu Hrona, sa vytvára pevná ľadová pokrývka.
Najpozoruhodnejšie na tom je, že podzemnému potoku trvá prekonanie krátkej cesty z Bystrej do Valaskej — ktorú chodec aj cez strmý vrch prejde za jednu hodinu — celých 12 a viac hodín. Mlynár, ak chce vodu podľa svojej aktuálnej potreby buď odkloniť, alebo pri jej nedostatku priviesť k svojmu mlynu vo väčšom množstve, sa musí zakaždým prejsť z Valaskej do Bystrej. Stáva sa tak, že v prvom prípade má mlyn dostatok vody ešte aj nasledujúci deň po jej odklonení a v druhom prípade voda dorazí až neskoro v noci po tom, čo mlynár hore na hrádzi vykonal potrebné opatrenia na jej zavedenie do podzemnej chodby. Je možné, že sa táto voda zhromažďuje vo vnútri vrchu v priestranných nádržiach, ktorých vytekanie vyžaduje dlhý čas, ak by sme na základe vykonaného pokusu neboli nútení predpokladať, že potok potrebuje kvôli svojim kľukatým cestám toľko hodín na prekonanie inak takej krátkej vzdialenosti. Hovorí sa totiž, že na mieste, kde
Geografické a lokálne názvy:
Staré miery a technické pojmy:
Zaujímavosť: Zipserov postreh o „teplej vode“ v Hrone pod ústím bystrianskeho náhonu je veľmi presný. Voda prechádzajúca podzemím (v jaskynných systémoch) si udržiava konštantnú teplotu (okolo 7-9 °C), čo v zime pôsobí v porovnaní s mrazivým vzduchom „teplo“ a skutočne bráni zamŕzaniu toku na určitom úseku.