Denná cisárska štôlňa
Denná štôlňa patrí k najstarším banským stavbám v Španej Doline. Vstup je pekne zrekonštruovaný. Do štôlne sa dá vstúpiť, ale prístupných je len pár metrov. Vo vnútri nájdete permoníka.
Ako sa sem dostať
Autom zastanete na námestí na platenom parkovisku a vyberiete sa na východ povedľa Klopačky. Prejdete 100 metrov a ste na mieste.
História
Cisárska štôlňa je neodmysliteľnou súčasťou bohatého baníckeho dedičstva Španej Doliny. Tento historický objekt, ktorý sa nachádza v centre obce, bol kedysi jednou z hlavných vstupných štôlní v celom revíri. Jeho význam presahuje rámec samotnej ťažby rudy, keďže sa stal svedkom mnohých udalostí a formoval život celej komunity.
Štôlňa je dlhá 960 metrov a spája Španiu Dolinu so Starými Horami. Pred vstupom do štôlne sa baníci zvykli zhromaždiť na spoločnú modlitbu, čo svedčí o hlbokej úcte k práci a o vzájomnej solidarite. Dnes je Cisárska štôlňa prístupná verejnosti a ponúka jedinečnú možnosť nahliadnuť do podzemného sveta a spoznať ťažké podmienky, v ktorých baníci pracovali.
Okrem svojej historické hodnoty má Cisárska štôlňa aj veľký turistický potenciál. Je súčasťou viacerých náučných trás a ponúka návštevníkom nezabudnuteľný zážitok. Vďaka svojej polohe a spojeniu s inými zaujímavosťami v okolí je ideálnym cieľom pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o históriu, prírodu a technické pamiatky.
Návšteva synov Márie Terézie
Špania Dolina, malebná banícka obec neďaleko Banskej Bystrice, bola v minulosti významným centrom ťažby medi. Jej história je spojená s mnohými zaujímavými udalosťami, medzi ktoré patrí aj návšteva synov Márie Terézie v júli 1764. Korunný princ Jozef s bratom Leopoldom a vojvodom Albertom Sasko-Tešínskym, zavítali do Španej Doliny v rámci inšpekčnej cesty po Banskobystrickom regióne.
Ich návšteva nebola len formálnou záležitosťou. Princovia prejavili záujem o baníctvo a život baníkov, a preto sa rozhodli sfárať do jednej z najstarších štôlní v revíri – do Dennej cisárskej štôlne.
Podľa historických záznamov, sprevádzali princov miestni baníci, ktorí im ochotne ukazovali útroby bane. Vstupovali do podzemia práve cez Dennú cisársku štôlňu a ich cesta viedla až do Starých Hôr. Celá trasa im trvala približne 45 minút. Bol to pre nich nepochybne silný zážitok, ktorý im umožnil získať reálnu predstavu o náročnej práci baníkov.
Zaujímavosťou je, že si jeden zo synov Márie Terézie, Leopold, viedol denník, do ktorého si zaznamenával dojmy z ciest. Napísal ho vo francúzštine a nemčine a denník sa našiel v Archíve vo Viedni. Z knihy vyberám chronológiu návštevy.
- 28.7.1764 - Odcestovali do Banskej Bystrice (s. 85). Navštívili huty v Tajove (s. 88). Večer im v meste na námestí urobili akési veľkolepé predstavenie (s. 89-91), v ktorom napodobňovali banícku prácu.
- 29.7.1764 - Vojenské cvičenie baníkov a Medený hámor (s. 92). Zachytávanie dreva na hrabliach (s. 95). Asi sa jedná o lokalitu dnešného rybníka. Večer absolvovali ďalšie predstavenie na námestí (s. 95-97).
- 30.7.1764 - Špania Dolina. Výrobňa zelenej farby zo sedimentovaného malachitu (s. 97-98). Ukážky pomeďovania železného nástroja cementačnou vodou (s. 98). Prechod cez Dennú štôlňu na Staré Hory (s. 99). Návrat do Banskej Bystrice a neskôr naspäť vo Viedne.
Lakonická zmienka v denníku o Dennej štôlni: Potom sme vošli do veľmi úzkej banskej chodby, cez ktorú sme sa dostali až na Staré Hory, kde sme boli na omši v kostole Panny Márie.
Pozri
- Wikipédia: Cisárska štôlňa
- Od Dennej cisárskej štôlne k štôlni Mann
- DIKDA: Denník princa Leopolda
Fotografie
