Denná štôlňa patrí k najstarším banským stavbám v Španej Doline. Vstup je pekne zrekonštruovaný. Do štôlne sa dá vstúpiť, ale prístupných je len pár metrov. Vo vnútri nájdete permoníka.
Autom zastanete na námestí na platenom parkovisku a vyberiete sa na východ povedľa Klopačky. Prejdete 100 metrov a ste na mieste.
Cisárska štôlňa je neodmysliteľnou súčasťou bohatého baníckeho dedičstva Španej Doliny. Tento historický objekt, ktorý sa nachádza v centre obce, bol kedysi jednou z hlavných vstupných štôlní v celom revíri. Jeho význam presahuje rámec samotnej ťažby rudy, keďže sa stal svedkom mnohých udalostí a formoval život celej komunity.
Štôlňa je dlhá 960 metrov a spája Španiu Dolinu so Starými Horami. Pred vstupom do štôlne sa baníci zvykli zhromaždiť na spoločnú modlitbu, čo svedčí o hlbokej úcte k práci a o vzájomnej solidarite. Dnes je Cisárska štôlňa prístupná verejnosti a ponúka jedinečnú možnosť nahliadnuť do podzemného sveta a spoznať ťažké podmienky, v ktorých baníci pracovali.
Okrem svojej historické hodnoty má Cisárska štôlňa aj veľký turistický potenciál. Je súčasťou viacerých náučných trás a ponúka návštevníkom nezabudnuteľný zážitok. Vďaka svojej polohe a spojeniu s inými zaujímavosťami v okolí je ideálnym cieľom pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o históriu, prírodu a technické pamiatky.
Špania Dolina, malebná banícka obec neďaleko Banskej Bystrice, bola v minulosti významným centrom ťažby medi. Jej história je spojená s mnohými zaujímavými udalosťami, medzi ktoré patrí aj návšteva synov Márie Terézie v júli 1764. Korunný princ Jozef s bratom Leopoldom a vojvodom Albertom Sasko-Tešínskym, zavítali do Španej Doliny v rámci inšpekčnej cesty po Banskobystrickom regióne.
Ich návšteva nebola len formálnou záležitosťou. Princovia prejavili záujem o baníctvo a život baníkov, a preto sa rozhodli sfárať do jednej z najstarších štôlní v revíri – do Dennej cisárskej štôlne.
Podľa historických záznamov, sprevádzali princov miestni baníci, ktorí im ochotne ukazovali útroby bane. Vstupovali do podzemia práve cez Dennú cisársku štôlňu a ich cesta viedla až do Starých Hôr. Celá trasa im trvala približne 45 minút. Bol to pre nich nepochybne silný zážitok, ktorý im umožnil získať reálnu predstavu o náročnej práci baníkov.
Zaujímavosťou je, že si jeden zo synov Márie Terézie, Leopold, viedol denník, do ktorého si zaznamenával dojmy z ciest. Napísal ho vo francúzštine a nemčine a denník sa našiel v Archíve vo Viedni. Z knihy vyberám chronológiu návštevy.
Lakonická zmienka v denníku o Dennej štôlni: Potom sme vošli do veľmi úzkej banskej chodby, cez ktorú sme sa dostali až na Staré Hory, kde sme boli na omši v kostole Panny Márie.