Pingové pole na žile Bärenleiten
23.8.2026 05:20 Aktualizované 05:26
48° 27' 47.380" N, 18° 50' 18.852" E ● Freemap ● Mapy ● Google
Nádherný starý systém povrchových píng. Na mieste vás prekvapí obrovský rozsah ťažby. Sú tam doslova vyhĺbené veľké rokliny na samotnom vrchole mierneho kopca. Roklina je obklopená množstvom drobnejších píng. Najväčšia pinga, ktorú by sme mohli pokojne nazvať šachtou leží na svahu smerom k prepadlisku štôlne Jakub. Má priemer vyša 20 m a hlbku okolo 8 m. A to je len viditeľná časť.
Na mieste treba dávať veľký pozor na to, kade kráčate. Bezpečné miesta sú na okraji píng. Na niekoľkých miestach je dno píng stále otvorené, odhaľuje pôvodné podzemné priestory. Možno predpokladať, že podobná situácia je na viacerých miestach, len je to všetko ukryté pod vrstvou lístia, prípadne pod tenkou vrstvou naplavenín.
Ako sa sem dostať
Zaparkujete pri Hornom hodruškom tajchu. Odtiaľ prejdete poza hotel a po zelenej cyklotrase pôjdete prevažne po vrstevnici asi 1,5 km. Na konci trasy sledujte nenápadnú odbočku do lesa, ktorá vás dovedie k pingám.
Žila Bärenleuten (Bärenleutner, Bärenleiten)
Žilná štruktúra Bärenleuten predstavuje významné historické rudné teleso situované vo východnej časti hodrušského rudného revíru, v prechodovej zóne smerom k banskoštiavnickému žilnému uzlu (západne od Dolného Hodrušského tajchu a šachty Zipser).
Geologická a priestorová charakteristika
- Smerný priebeh a úklon: Žila sleduje typický regionálny štiavnicko-hodrušský smer SV – JZ s generálnym úklonom k juhovýchodu.
- Morfologické prejavy na povrchu: Povrchový výchoz žily tvorí výrazný lineárny pingový ťah a zhluky prepadlísk vo svahu medzi údolím Hodrušského potoka a bočným hrebeňom. Tieto depresie reprezentujú stredoveké a ranonovoveké povrchové dobývky, kde baníci sledovali zvetrané zlatonosné a striebornonosné časti žily priamo od povrchu.
- Mineralizácia: Ide o epitermálne polymetalické zrudnenie s obsahom drahých kovov (Au-Ag), viazané na kremennú, karbonátovú a pyritovú žilovinu s prítomnosťou galenitu, sfaleritu a chalkopyritu.
Historické banské diela na štruktúre Bärenleuten Ťažba a prieskum na žile prebiehali prostredníctvom viacerých horizontov a samostatných banských mier:
Povrchové a stredné obzory:
- Štôlňa Jakub (v maďarskej dobovej kartografii označovaná v širšom kontexte ako Xav. János táró / Bärenleutner táró) – leží na vrstevnici okolo 550 m n. m. priamo pri centrálnom pingovom poli a priľahlej vodoteči.
- Štôlňa Bärenleuten (Bärnleuten alt. / Régi Bärnleuten táró) – staré ústia v severnej časti svahu smerom k hlavnej doline.
- Systém štôlní Bach (Horná a Dolná Bach štôlňa) – overoval juhozápadné pokračovanie žilnej línie.
Priľahlé vertikálne a hlbinné diela:
- Šachta Zipser – zabezpečovala vertikálnu komunikáciu a fáranie vo východnom susedstve žily.
- Hlboké odvodnenie: V hĺbke bol žilný uzol podfáraný a odvodňovaný hlavnými zbernými horizontmi revíru, najmä Hodrušskou dedičnou štôlňou a neskôr Voznickou dedičnou štôlňou (VDŠ).
Banskohistorický význam Ťažobné pole Bärenleiten patrilo v 18. a 19. storočí pod správu Hlavného komorsko-grófskeho úradu v Banskej Štiavnici ako samostatne evidované banské pole. Dnes je lokalita významným dokladom reliktov stredovekého baníctva, kde sa v lesnom teréne zachovali autentické prejavy ťažby mäkkých výchozov rudných žíl bez rozsiahlejších moderných zásahov.
Obrázky
